Stavovsk povstania a zpas s Turkami v 17

Stavovské povstania a zápas s Turkami v 17. st. Fedorová Zuzana Bušová Miriama II. B

-snaha Habsburgovcov vybudovať centralizovanú ríšu vyvolala odpor uhorskej šľachty, kt. chcela vládnuť spolu s panovníkom Cieľ: -zosadenie Habs. z trónu, nábož. sloboda pre uh. šľachtu Prvé stavovské povstanie (1604 -1606) - na čele povstania bol sedmohradské knieža Štefan Bočkaj, kt. vystúpil na obranu protestantov, príčina rekatolizácia kostola v KE - záverečná časť 15 -ročnej vojny s Turkami- povstanie pomohlo Turkom pri mierových rokovaniach s cisárskym dvorom - viedenský mier-potvrdenie nábož. slobody pre šľachtu a ich výsad Druhé stavovské povstanie ( 1619 -1622) - začalo v Sedmohradsku na čele s Gabrielom Betlenom - povstalci získali Košice, kde zavraždili 3 katolíckych kňazov - Betlen sa spojil s českými odbojnými stavmi, kt. sa vzbúrili proti Ferdinandovi II. - spolu ohrozovali Viedeň v r. 1619, no útoky neboli dosť koordinované tak sa obrátil na cisársky dvor - 1620 sa Betlen sa nechal zvoliť za uhorského kráľa (nebol korunovaný) - 1620 v boji na Bielej Hore pri Prahe boli české stavy porazené Ferdinandom II.

- 1622 Betlen uzavrel s cisárskym dvorom mier v Mikulove Mikulovský mier- náboženská sloboda protestantov - Betlen získal titul ríšskeho kniežaťa, 2 kniežatstvá v v Sliezku, 7 východouhorských stolíc - neskôr uzavrel mier aj vo Viedni a Bratislave Povstanie Juraja Rákociho - Rákoci spolupracoval s Fran. a Švédskom , spolu plánovali vpadnúť do Uhorska - Rákoci do Uhorska prenikol v r. 1644 -45 z východ. Slov. na západné - povstanie sa skončilo mierom v Linci 1645 - nábož. sloboda aj poddaným Negatíva stavovských povstaní v 17. st. : -spájali sa s Turkami, kt. plienili krajinu, na turecko-slovenských hraniciach bol vždy nepokoj

Vojna s Osmanskou ríšou- Vešeléniho sprisahanie - Turci porušili mier a a zaútočila na Uhorsko r. 1663 - vojna- obsadenie Levoče, Nitry, Nových Zámkov - 1664 cisárske vojská porazili Turkov v bitke pri Sv. Gottharde(hranice rak. -maďar. ) - cisár Leopold I uzavrel mier vo Vasvári r. 1664 ( nevýhodný mier)- Nové Zámky ostali Turkom- pobúrenie šľachty - nespokojnosť v krajine vyústila do Vešeléniho sprisahania- pokus uhorskej šľachty a zvrhnutie Habs. - 1666 František Vešeléni začal formovať opozíciu proti cisárovi, keď sa to dozvedel cisár. dvor hl. vodcovia boli popravení - Vyšetrovanie viedlo ku konfiškácii majetkov šľachraty - Cisársky dvor využil sprisahanie a zaútočil na protestantov- rekatolizácia Povstanie Gašpara Piku-obsadil Oravu, povstanie potlačene(25 zemanov bolo popravených) - cisár nerešpektoval šľachtu, r. 1673 gubernium-vojenská diktatúra v Uh.

Tokoliho povstanie(1678 -1686) v Sedmohradsku na čele s Imrichom Tokolim( celé územie Slov. , turecký vazal) r. 1683 Turci zaútočili na Viedeň a utrpeli porážku od cisár. a poľ. vojska oslobodenie maďar. a slov. územia od Turkov 1697 Turci bolo porazení Eugenom Savojským pri Zente 1699 uzavreli mier s Habs. v Karlovciach- definitívne vyhnaní z Uhorska Dozvukom povstania boli r. 1687 prešovské jatky- poprava Tokoliho prívržencov Význam povstaní: 1. Habsb. Potvrdili privilégiá uh. šľ. -nezdaniteľnosť 2. Vyhlásenie dedičnosti Habsb. na uh. tróne 3. Šľachta musela prejsť na katolícku vieru Povstanie Františka II. Rákociho(1703 -1711) -posledné a najväčšie povstanie, kt. hl. cieľom boli nabož. Slobody a zlepšiť postavenie Uhorska v habsburskej ríši na čele F. II. Rákoci 1707 povstalecký snem v Ónode, kt. detronizoval Habs. -bez významu, lebo Rákoci sa nedal korunovať 1708 povstalci porazení generálom Heisterom pri Trenčíne 1711 uzavretý mier pri Satu Mare medzi šľachtou a cisar. dvorom-konec povstaní

Dôsledky povstania: -obmedzenie hosp. vývoja, spustošená krajina, vyľudnenie miest- šírenie moru a chorôb (najmä na východe Slov-12000 mŕtvych), zhoršenie živ. Situácie- úteky poddaných, Habsb. už nikdy nedôverovali Uhorsku- nikdy do neho neinvestovali