Starovek Rm Legenda o zaloen Rma Bratov Romulusa

Staroveký Rím

Legenda o založení Ríma �Bratov Romulusa a Rema - dvojičky vychovala vlčica �Romulus neskôr zabil svojho brata Rema, a tak sa stal prvým rímskym kráľom

História �Štátny útvar, ktorý vznikol v 8. storočí pred Kr. na Apeninskom polostrove �Osídlenie – 1. tisícročie - Italikovia. 9. st. - osídlili severozápadnú časť Etruskovia 8. st. - osídlili juh Talianska Gréci 5. st. - sever (oblasť Pádskej nížiny) Gálovia – Kelti.

Základné údaje • Poloha - J. Európa, Apeninský polostrov � Podnebie - mierne � Prírodné a klimatické podmienky - polostrov je hornatý, pohorie Apeniny, nížiny sa nachádzajú na pobreží. � Najúrodnejšou časťou – sever, nížina v oblasti rieky Pád. � Pobrežie - málo členité, nevhodné na budovanie prístavov.

Periodizácia rímskych dejín : 1. Rímske kráľovstvo (753 - 510 pnl. ) 2. Rímska republika (510 – 31; 27 pnl. ) 3. Rímske cisárstvo – • Principát (31 pnl - 284 nl. ) • Dominát ( 284 – 476 nl. )

Rímske kráľovstvo 753 – 510 pnl. �na čele štátu bol kráľ a senát �Vystriedalo sa 7 kráľov � 1. kráľ – Romulus �Posledný - Tarquinius Superbus

Obyvateľstvo tvorili : �Patricijovia - aristokracia �Plebejci - slobodní roľníci �Klienti - ľudia závislí na bohatých ochrancoch, často prepustení otroci �Bezzemkovia- slobodní ľudia bez občianskych práv, nemali žiaden majetok �Otroci – nemali slobodu, majetok, ani deti

Rímska republika 510 – 31 pnl. �Na čele republiky - dvaja konzuli volení na jeden rok počas mieru alebo diktátor volený na pol roka počas vojny. �Na správe sa podieľali - vysokí úradníci, senát a občiansky snem. �Gaius Iulius Caesar - významný rímsky vojvodca a politik

Púnske vojny 264 - 146 p. n. l. �Prvá Púnska vojna - boj o Sicíliu. Loďstvo, Kartágo zvíťazilo �Druhá Púnska vojna - Hanibal velil Kartágincom. Skladala sa z troch bitiek 1. Transimelskom jazere, prehrali Rimania. 2. Kannách, prehrali Rimania. 3. Bitka pri Zame - Rimania Hanibala porazili �Tretia Púnska vojna - Rimania vypálili mesto a úplne spustošili Kartágo.

Rímske cisárstvo Principát 31 pnl - 284 nl � štátna forma v Ríme , zdanlivo zachované republikánske zriadenie, avšak rozhodujúcu moc mal rímsky cisár � Vytvoril ho Octavianus Augustus Dominát 284 – 476 nl. � utvorená Diokleciánovými reformami, ktoré zavŕšil Konštantín I. Veľký � Cisár (dominus et deus = pán a boh) sa stal neobmedzeným vládcom

Dioklecián Konštatín I. Veľký

Rímska kultúra Literatúra - Horácius, Ovídius Vergílius -básne, divadelné hry, náučná literatúra Filozofia a rečníctvo Cicero Cezar �História - Tacitus , Lívius , Cézar

Architektúra Hlavné znaky : �polkruhový oblúk �klenba �stĺp

Koloseum – Amfiteáter Fláviovcov

Panteón – v antickom Ríme zasvätený božstvám siedmich planét

Rímska cesta – Via - známe boli : Via Appia , Via Latinia , Via Flamínia

Konštantínov víťazný oblúk a Trajánov stĺp

Ďakujem za pozornosť Eva Paľková 3. A