STAROVEK EGYPT Doln Egypt delta Nlu Egypt Rieka

STAROVEKÝ EGYPT

Dolný Egypt (delta Nílu) Egypt Rieka Níl - je zdrojom vody - je dopravnou tepnou - každoročné záplavy prinášajú úrodnú pôdu. Horný Egypt (údolie Nílu)

Obyvateľstvo EGYPTA FARAÓN vládca Egypta, po smrti bol vyhlásený za Boha

Roľníci - pestovali obilie placky, ďatle, strukoviny, cibuľu, melóny. . . - chovali dobytok, ovce, kozy - vedeli vyrobiť pivo a víno.

Remeselníci a umelci - pracovali pre panovníka a chrámy - používali medené a bronzové nástroje - vynikajúci stavitelia a výrobcovia šperkov. Pisári – dozorcovia; vyberali dane. Kňazi – sídlili v chrámoch, chrámy boli strediskom vzdelania – potvrdzovali božské pocty faraóna.

HIEROGLYFY - Egyptské písmo, pôvodne obrázkové. - Rozlúštil ho zač. 19. stor. J. F. Champollion. - Bežne používali jednoduchšie písmo, písali na papyrus.

BOHOVIA EGYPTA - Egypťania mali tisíce bohov. Dôležití boli: Re (Slnko), Anup (šakal) -strážca mŕtvych, Sobek (krokodíl)-boh Nílu, Usire – boh mŕtvych, Amon – kráľ bohov. . . - Po smrti sa stal bohom aj faraón.

Egypťania verili, že duša existuje, ak existuje aj telo mŕtvych mumifikovali a ukladali do hrobiek s osobnými predmetmi, šperkami. . . múmia nádoby na vnútornosti sluha mŕtveho

DEJINY EGYPTA - 3 000 p. n. l. Meni zjednotil Dolný a Horný Egypt Stará ríša (2 700 – 2 270 p. n. l. ) - Faraónov pochovávali do pyramíd (z kameňa). - Džóserova pyramída – prvá (architekt Imhotep). - Faraóni Cheops a Chafré dali postaviť najväčšie pyramídy. (v Gíze) Stredná ríša (2 070 – 1 790 p. n. l. ) - Hl. mesto Vesét (Théby). Výpravy do Núbie.

„Zlatý vek Egypta“ Nová ríša (1580 – 1070 p. n. l. ) Hatšepsovet, vládla po smrti manžela, nikdy neviedla vojny Amenhotep, presadzoval boha Atona, - jeho maželka Nefertiti, najkrajšia žena staroveku po jeho smrti nastúpil syn Tutanchamon (9 -ročný) - zomrel vo veku 19 r. - Nevykradnutú hrobku objavil r. 1 922 H. Carter.

PYRAMÍDY V GÍZE Rachef Chufu Menkauré sfinga pyramídy kráľovien

stavba pyramídy

Nová ríša (1 580 – 1 090 p. n. l. ) - Faraónov pochovávali v Údolí kráľov. - Najviac zachovaných pamiatok (chrámy). chrám faraónky Hatšepsut

Ramesse II. (Ramzes) – najvýznamnejší faraón - dal postaviť chrámy v Abú Simbel, v Karnaku ai. - s Chetitmi podpísal prvú mierovú zmluvu v dejinách.

Neskorá doba (1 090 – 332 p. n. l. ) - Rekonštrukcia niektorých pyramíd a hrobiek. - Úpadok nadvláda Peržanov ai. V r. 332 p. n. l. – 30 n. l. vládli Ptolemaiovci posledná kráľovná Kleopatra. - Od r. 30 n. l. pod nadvládou Ríma. - r. 394 n. l. posledný nápis písaný hieroglyfmi – koniec starovekého Egypta. múzeum v Káhire

Všetko na svete má strach z času. Čas sa bojí pyramíd. (arabské príslovie)