Sopen innos Prrodopis 8 ronk Obsah sopen innos

Sopečná činnosť Prírodopis 8. ročník

Obsah: • sopečná činnosť • sopka • láva a magma • aké druhy lávy poznáme • výlevné vyvreté horniny • hlbinné vyvreté horniny • test • autorka

Sopečná činnosť je proces, ktorý súvisí s prenikaním magmy na zemský povrch v podobe lávy. Sopka (vulkán) je miesto, kde sa láva dostáva z magmatického krbu na povrch výlevom alebo výbuchom. Niektoré sopky boli v činnosti len raz, pri iných sa striedajú obdobia pozorovateľnej aktivity s obdobiami pokoja. Nazývajú sa činné sopky. Sopky, ktoré už dlhé časové obdobie nejavia žiadne známky aktivity, sú nečinné alebo vyhasnuté sopky.

Sopka

Láva a magma V hĺbkach zemského telesa je v dôsledku vysokej teploty a tlaku časť hmoty v roztavenom stave. Nazýva sa magma. Magma je tavenina s teplotou okolo 1000°C. Je to zmes zložená z mnohých látok, napr. z kyslíka, kremíka, hliníka a železa. Vzniká v zemskom plášti alebo v zemskej kôre a hromadí sa v magmatických krboch.

Druhy lávy Riedka láva sa rýchlejšie pohybuje, plyny z nej môžu voľne unikať. Preto sa na povrch dostáva najčastejšie vo forme výlevov. Vytvára povrchové telesá- lávové prúdy. Z riedkej lávy vzniká čadič. Je to tvrdá hornina, čiernej, prípadne tmavosivej farby. Voľným okom v ňom väčšinou ťažko rozoznať jednotlivé zrná minerálov. Mikroskopom možno zistiť, že ho tvoria pyroxény, amfiboly, olivín a živce. Z hustej lávy sa plyny ťažko uvoľňujú, hromadia sa v nej. Preto najčastejšie vybuchujú. Na zemskom povrchu sa hustá láva nerozlieva. Vytvára povrchové bochníkovité telesá –kovy. Z hustej lávy vzniká ryolit. Má svetlosivú alebo ružovú farbu, často je pórovitý. Obsahuje živce, kremeň a tmavú sľudu. Z prechodnej lávy vznikajú andezity. Sú tvorené väčšinou sivou jemnozrnnou hmotou, v ktorej ako kedy plávali zrná tmavých minerálov amfibolu, pyroxénu a svetlých živcov.

Výlevné vyvreté horniny vznikli stuhnutím lávy na zemskom povrchu. Sú väčšinou celistvé, minerálne zrná sú často nezreteľné, nedajú sa pozorovať voľným okom. Niekedy sú pórovité. Póry sú dutinky rôznej veľkosti, ktoré zostali po uniknutých plynoch. Niekedy sú vyplnené rôznymi minerálmi. Časť hornín má sklovitý vzhľad. Hustota lávy závisí od jej zloženia. Z riedkej lávy sa tvoria tmavé, z hustej svetlé horniny.

Hlbinné vyvreté horniny vznikajú stuhnutím a vykryštalizovaním magmy pod zemským povrchom. Magma pod zemským povrchom pomaly chladne a tuhne v prostredí tlaku zo všetkých smerov. Najskôr kryštalizujú tmavé minerály, neskôr svetlé. Vzniknutá hornina má všesmerne zrnitú stavbu. To znamená, že minerály sú nepravidelne rozmiestnenie vo všetkých smeroch. Dajú sa dobre rozlíšiť voľným okom. Hlbinné telesá, v podobe ktorých magma tuhne, sa nazývajú masívy. Majú balónovitý alebo jazykovitý tvar. Najčastejšie v nich tuhne žula.

Test 1. Čo je sopečná činnosť? 2. Z čoho sa skladá sopka? 3. Čo je magma? 4. Čo je láva? 5. Aké druhy lávy poznáme? 6. Ako vznikajú výlevné vyvreté horniny? 7. Ako vznikajú hlbinné vyvreté horniny?

Autorka: Jarmila Sciranková Moje zdroje: Prírodopis 8. ročník www. google. com