Socilne skupiny Vladimra Mikulov 1 C Predmet Psycholgia

Sociálne skupiny Vladimíra Mikulová 1. C Predmet: Psychológia práce a trhu

Skupina patrí k najčastejšie používaným sociologickým pojmom. Pre sociálnu povahu človeka má zásadný význam to, v akých skupinách žije. Skupiny predstavujú kľúčový medzičlánok, ktorý je prístupný empirickej analýze. Skupiny tvoria najvýznamnejšie spojivo medzi jednotlivcom a spoločnosťou.

Každý jednotlivec je členom určitej skupiny (pozitívnej alebo negatívnej). Existujúce skupiny sú nekonečne rôznorodé. Sociálna skupina je zoskupenie ľudí, ktorí majú vedomie vzájomnej spolupatričnosti, spoločné ciele a hodnoty. Ďalším znakom sociálnej skupiny je organizovanosť, časté kontakty a dynamika. Sociálnou skupinou je rodina, členovia Červeného kríža, členovia ANO, trieda alebo pracovníci nemocničného oddelenia, avšak sociálnou skupinou nemôžu byť ľudia čakajúci na zastávke, cestujúci vo vagóne, obecenstvo na koncerte či deti na ihrisku.

Sociálna skupina plní tri základné znaky: Prvým znakom je sociálna interakcia – vzájomné pôsobenie členov skupiny, ktoré sa uskutočňuje podľa istých pravidiel. Každá sociálna skupina má vlastné pravidlá interakcie, ktoré závisia najmä od vnútornej štruktúry sociálnej skupiny, od skupinových hodnôt, noriem, cieľov, atď. Druhým znakom je pocit prináležitosti, príslušnosti ku skupine – členstvo v skupine, ktoré členom prináša pocit, že patria do skupiny. Patrí sem stotožňovanie sa so skupinou – s jej hodnotami, normami, vzormi správania Tretím znakom je skupinová identita – totožnosť, príslušnosť ku skupine, ktorú uznávajú aj tí, ktorí do skupiny nepatria.

Druhy sociálnych skupín Na základe rôznych kritérií sociológovia rozlišujú veľa druhov sociálnych skupín. Základné druhy sociálnych skupín rozlišujú podľa troch najdôležitejších kritérií: typ väzby medzi členmi skupiny; typ solidarity členov skupiny; spôsob spätosti jednotlivca a skupiny.

Podľa typu väzby medzi členmi skupiny rozlišujeme primárne a sekundárne skupiny. V primárnych prevládajú osobné, emocionálne vzťahy a vzťahy zoči -voči, ktoré sú možné len v skupinách s malým počtom osôb. Typickou primárnou skupinou je rodina, skupina rovesníkov, a pod. Sekundárne skupiny majú zvyčajne väčší počet členov, preto v nich nemôžu vzniknúť osobné vzťahy a interakcie medzi všetkými členmi. Prevahu majú neosobné, sprostredkované vzťahy. Sekundárne skupiny vznikajú zvyčajne so špecifickým cieľom, napr. školská trieda, pracovná skupina, atď.

Podľa formálnosti sa skupiny rozlišujú na formálne a neformálne. Toto rozlišovanie je blízke deleniu skupín na primárne a sekundárne. V neformálnych skupinách prevažujú osobné vzťahy, vo formálnych neosobné. Skupiny sa môžu pretvárať z formálnych na neformálne, ale aj naopak. Pri rozdeľovaní skupín na malé a veľké nerozhoduje iba veľkosť, resp. počet členov skupiny, ale najmä spôsob interakcie, aký v nej prevláda. Malé skupiny umožňujú pravidelné bezprostredné interakcie svojich členov, veľké skupiny umožňujú svojim členom interakcie zoči-voči len po rozdelení na menšie skupiny.

Podľa typu solidarity členov sa skupiny delia na vnútorné a vonkajšie. Toto delenie vychádza z členstva a skupinovej identity. Vnútorná skupina je tá, do ktorej človek patrí, za člena ktorej sa pokladá a označuje ju slovom „my“. Vonkajšia skupina je tá, ktorú človek pokladá za cudziu, do ktorej nepatrí, prípadne sa od nej dištancuje a označuje ju ako „oni“.

Podľa spôsobu spätosti jednotlivca a skupiny rozlišujeme členské a referenčné skupiny. Členská je tá, ktorej je jednotlivec členom. Referenčná je tá, na ktorú sa jednotlivec orientuje bez ohľadu na to, či do nej patrí alebo nie. Existujú pozitívne a negatívne referenčné skupiny. Pozitívne sú tie, s ktorými sa jednotlivec stotožňuje, chcel by do nich patriť, sú jeho vzorom. Negatívne referenčné skupiny sú tie, ktorým sa vyhýba, nesúhlasí s nimi a odsudzuje ich.

Typológia sociálnych skupín 1)podľa počtu - malé (rodina, trieda, pedagogický zbor) - veľké (politické strany, organizácie) 2)podľa prvotnosti - primárne (rodina) - sekundárne (škola) 3)podľa dobrovoľnosti - dobrovoľné (politická strana) - nedobrovoľné (rodina, väzenie) 4)podľa formálnosti - formálne (Červený kríž, politická strana) - presne stanovená organizovanosť, hierarchia - neformálne (záujmový krúžok)

Vypracovala: Vladimíra Mikulová 1. C