Socilne poradenstvo poradensk proces 3 ronk ak rok

Sociálne poradenstvo (poradenský proces) 3. ročník ak. rok 2010/2011 Milan Tomka

Historický náhľad na „radenie“ n n Radenie ako neformalizovaná komunikácia človeka s človekom Poradenská činnosť ako určitá rola v spoločenstve Poradenská činnosť ako aspekt či funkcia moderných profesií Poradenstvo ako samostatná špecializovaná činnosť (Schavel, 2002)

Britská asociácia poradcov „chápe poradenstvo ako proces, v ktorom sa poradca stretáva s klientom, aby spolu preskúmali ťažkosti klienta, zredukovali pocity neistoty, zmätenosti a strachu, uľahčili klientovi voľbu a spolupracovali na implementácii zmeny“

Sedem základných podmienok poradenstva n n n n Vytvoriť klímu otvorenej komunikácie o problémoch Akceptovať klienta a jeho postoje Diagnostikovať reálny problém klienta Umožniť klientovi ventiláciu a emocionálnu katarziu Pomáhať klientovi získavať relevantné informácie, poznatky, zručnosti Skúmať spolu s klientom možné alternatívy Motivovať a podporovať klienta v realizácii voľby (Klemer, 1965)

Charakteristické črty poradenstva n n n n Interdisciplinárny a komplexný charakter Multisférový a multikonzumný charakter Profesionálny charakter Inštitucionalizovaný charakter Biodromálny charakter Edukatívno-formatívny charakter Personálny charakter Vnútorná diferenciácia

Poradenstvo a psychoterapia n n n n Rozdiely sa týkajú: Profesionálnej prípravy Do určitej miery i charakteru pracoviska Poradenstvo pracuje s klientami „v norme“, psychoterapeut aj so psychózami, psychopatiami Miery kontroly klienta nad situáciou V hĺbke pohľadu na problém Ďalej z hľadiska času, frekvencie stretnutí, cieľov a pod.

Poradenské prístupy n Dynamický n Behaviorálny n Experienciálny q Eklektický

Dynamický prístup n Koncept riešenia problémov q n Spôsob zmeny q n Sprostredkovať pochopenie nevedomých obsahov Prostriedky q n Historický, subjektívna minulosť Úloha poradcu q n Pochopenie rannej minulosti Časový prístup q n Riešenie skrytých konfliktov, nevedomie do vedomia Asociácie, analýza prenosu, odporu, snov, chybných výkonov Poradenský model q Terapeutické spojenectvo

Behaviorálny prístup n Koncept riešenia problémov q n Spôsob zmeny q n Programovať, odmeňovať, trénovať Prostriedky q n Nehistorický, objektívna prítomnosť Úloha poradcu q n Priame učenie Časový prístup q n Odstránenie symptómov, návykov, zmena správania Podmieňovanie, posilňovanie, cvičenie, modelovanie, učenie Poradenský model q Učebné spojenectvo

Experienciálny prístup n Koncept riešenia problémov q n Spôsob zmeny q n Povzbudzovať sebavyjadrenie, aktívne počúvať, akceptovať Prostriedky q n Ahistorický, fenomenologický okamih Úloha poradcu q n Bezprostredné prežívanie, spontánne vyjadrenie zážitku Časový prístup q n Rast osobnosti, aktualizácia potenciálu Vzájomný dialóg, stretnutie, empatia, kongruencia, neštr. rozhovor Poradenský model q Ľudské spojenectvo

Eklektický prístup n n Poradenstvo „čistej školy“ u nás nemá tradíciu Väčšina poradcov pracuje eklekticky Prístup sa prispôsobuje problému, typu klienta Sociálne poradenstvo – typický príklad eklektického poradenstva

Sociálne poradenstvo n n Premisa - človek je sociálna bytosť Psychologické poradenstvo – skôr intrapersonálne problémy a konflikty q n Sociálne poradenstvo – trojuholník: prostredie – potreby – vzťahy q n PSYCHOPROCES SOCIOPROCES Založené na sociálnej podpore, sociálnej participácii, sociálnom učení, plnení sociálnych úloh a rolí

Oblasti využitia sociálneho poradenstva n n n Problémy s kompetenciami v soc. Vzťahoch Deficity v sociálnych zručnostiach Problémy vo vzťahu k formálnym inštitúciám Problémy vo výkone sociálnych rolí Ťažkosti so zvládaním sociálnych tranzícií Interpersonálne konflikty Reaktívny emočný distress Sociálne insuficiencie Problémy sociálnej adaptácie Problémy v oblasti sociálnej patológie Zmena životného scenáru a štýlu

Formy sociálneho poradenstva n n n Osobné / kontaktné sociálne poradenstvo Sociálne telefonické krízové poradenstvo Internetové sociálne poradenstvo Písomné sociálne poradenstvo Masmediálne sociálne poradenstvo

Tématické okruhy a cieľové skupiny SP n Sociálne poradenstvo: q q q pre rodičov a deti pre slobodné matky v náhradnej rodinnej starostlivosti rozvodové a porozvodové sociálne poradenstvo pre týraných a zneužívaných pre klientov vyššieho veku

Tématické okruhy a cieľové skupiny SP n Sociálne poradenstvo: q q q q špeciálne poradenstvo resocializačné sociálne poradenstvo v oblasti závislostí sociálne poradenstvo vzájomnej pomoci /peer/ svojpomocných skupín pastoračné poradenstvo v práci s marginálnymi skupinami

ZÁKLADNÁ CHARAKTERISTIKA SOCIÁLNEHO PORADENSTVA Poradenstvo je založené na vzťahu pomoci, pričom poradca má snahu podporiť rast, rozvoj, zrelosť a lepšie uplatnenie klienta, aby sa efektívnejšie orientoval vo svete a vyrovnával sa so životom.

Poradenstvo chápeme ako metódu: n vzdelávania a výchovy n redukovania emocionálneho napätia n pomoci človeku pri riešení problémov každodenného života n pozn. profesionálna pomoc sa vyznačuje predovšetkým tým, že prichádza na rad vtedy, keď ostatné spôsoby, ktorými si obyčajne ľudia riešia svoje problémy, zlyhávajú. To znamená, že až tam, kde končia možnosti vlastnej i bežnej medziľudskej pomoci v rámci rodiny i širšieho okolia, prichádza na rad pomoc odborníka. Jedno príslovie hovorí, že ak hľadáme pomocnú ruku, najlepšie je hľadať ju na konci vlastnej paže. n hľadania nových primeranejších foriem života

Často je laickou predstavou: n poradenstvo je iba udieľanie rád, hotových receptov, okamžité riešenie problémov n poradca je rezervoár všetkých múdrostí a sociálnych zručností n poradca vyrieši všetky problémy bez toho, aby klient musel do procesu investovať svoj čas, vlastnú prácu a námahu n Úlohou poradcu je tieto neprimerané očakávania korigovať a poskytnúť klientovi reálny pohľad na možnosti poradenstva. ? ? ? Sformulujte príklady ďalších neprimeraných očakávaní klienta, ktoré by vyžadovali korekciu zo strany poradcu

SOCIÁLNE PORADENSTVO § 19 z. č. 448/2008 o sociálnych službách Sociálne poradenstvo (1) Sociálne poradenstvo je odborná činnosť zameraná na pomoc fyzickej osobe v nepriaznivej sociálnej situácii. Sociálne poradenstvo sa vykonáva na úrovni základného sociálneho poradenstva a špecializovaného sociálneho poradenstva.

(2) Základné sociálne poradenstvo je posúdenie povahy problému fyzickej osoby, rodiny alebo komunity, poskytnutie základných informácií o možnostiach riešenia problému a podľa potreby aj odporúčanie a sprostredkovanie ďalšej odbornej pomoci. Základné sociálne poradenstvo je súčasťou každej sociálnej služby poskytovanej podľa tohto zákona.

(3) Špecializované sociálne poradenstvo je zistenie príčin vzniku, charakteru a rozsahu problémov fyzickej osoby, rodiny alebo komunity a poskytnutie im konkrétnej odbornej pomoci. (4) Sociálne poradenstvo možno vykonávať ambulantnou formou prostredníctvom poradní sociálneho poradenstva zriadených na tento účel a terénnou formou prostredníctvom terénnych programov.

n VONKAJŠIE PODMIENKY PORADENSKÉHO PROCESU n lokalizácia pracoviska architektúra priestorov pracoviska/poradne vybavenie pracoviska/poradne n n ? ? ? n S ktorými „problémami architektúry“ sa v praxi najčastejšie stretávate?

PORADENSKÝ TÍM n n n interní pracovníci externí pracovníci univerzalita & špecializácia členov tímu intervízia a supervízia ďalšie vzdelávanie ? ? ? Čo v sociálnej práci znamená termín polyvalencia?

PRVÝ KONTAKT S KLIENTOM Priebeh prvého kontaktu s klientom predznamenáva aj typ klienta: n spontánny klient n klient poslaný do poradne tretími osobami /partnermi, rodičmi, inými autoritami/ q - pozor na halo efekt!! klient distribuovaný do poradne z iných zariadení a inštitúcií /škola, súd, zdravotnícke zariadenie, úrad práce, sociálnych vecí a rodiny a pod. / - pozor na halo efekt!! ? ? ? Ktoré iné faktory majú významný vplyv na priebeh prvého kontaktu s klientom? n

n n n n n proces prvého kontaktu: príchod a privítanie klienta vzájomné predstavenie + usadenie klienta úvodné fázy rozhovoru reflektovanie prvého dojmu poradcom rozhodnutie klienta ísť k profesionálnemu pracovníkovi znamená pre klienta často pripustenie si, že nedokáže sám riešiť svoje problémy – tenzia, negatívne emócie rozhodujúci fenomén – vzťah poradcu a klienta /zároveň spoločný menovateľ rôznych poradenských smerov/ dôvera vo vzťahu „Klient by čo najskôr mal zažiť, že je prijímaný /prijatý/ a poradca by čo najdlhšie mal nerozumieť, t. j. neurobiť si závery“ Je dobré vyhnúť sa označeniu niečoho ako „problém“ /aspoň do doby, pokiaľ tak neučiní sám klient/

n 1. 2. 3. ŠABLÓNA PRIEBEHU ÚVODNÉHO (ÚVODNÝCH) STRETNUTIA S KLIENTOM privítanie a predstavenie (minimalizovať rozhovor medzi dverami, podanie ruky – špecifické, usadenie klienta, sledovanie neverbality klienta – zaklopanie, podanie ruky, spôsob akým si klient sadá a kde si sadá, ak má možnosť výberu), spôsob sedenia. . . ) v prípade potreby, krátky neformálny rozhovor, navodenie neformálnej atmosféry, neutrálne témy – tzv. technika topenia ľadov, ponúknutie napr. minerálky na občerstvenie (keď sa ľady roztopili, vody je dosť. . ) informácia o čase a dohoda – ako dlho bude trvať dnešné stretnutie

4. 5. 6. 7. prvotná formulácia problému (problémov) - klient následne možno začne sám rozprávať, ale je na zvážení poradcu, či rozhovor neposunie ďalej on sám. . napr. „Ok, no zaujímalo by ma čo vás ku mne (k nám) privádza“; „s čím za mnou prichádzate“; „povedzte mi krátko, kvôli čomu ste dnes tu“. . . – primárne naformulovanie problému klientom býva len málokedy skutočnou objednávkou klienta, niekedy je na to potrebných i niekoľko stretnutí. . formulácia očakávaní klienta od poradcu („ako vám v tomto môžem pomôcť ja? “. . . ) korigovanie neprimeraných očakávaní, vyjasnenie si možností poradenstva, možností poradcu, motivovanie klienta pre ďalšiu spoluprácu uzatváranie kontraktu (ústne alebo písomne)

Platí, že: n nie každý pracovník môže pracovať s ktorýmkoľvek klientom /je potrebné mať možnosť distribuovať klienta kolegovi/ poradca je viazaný loajalitou voči zameraniu agentúry /aj keď by dokázal pracovať i mimo rozsah služieb agentúry/ oblasť spoločnej práce je vymedzená priestorom, v ktorom sa prelínajú možnosti a potreby všetkých troch strán

ČAS V PORADENSTVE n n temporalizácia zohráva v poradenskom procese významnú úlohu. Samotný termín má niekoľko rovín významov: čas kozmologický & čas vnútorný orientácia poradenských prístupov plánovanie časových dimenzií práce s klientom (je obsahom kontraktu s klientom)

a. kde a ako často sa bude poradca s klientom stretávať b. časové trvanie jedného stretnutia – (individuálne, skupinové, poradenstvo s rodinou) ? ? ? Kedy môže poradca prekročiť tento časový limit? n n rešpektovanie a dodržiavanie času určeného na konzultáciu práca s časom – verejná c. informácia o orientačnom trvaní poradenskej práce (v niektorých prípadoch je potrebné dohodnúť sa aspoň na trvaní prvej etapy spolupráce)

Poruchy počúvania n n počúvanie polovicou hlavy selektívne počúvanie ? ? ? Prečo môžeme povedať, že aktívne počúvanie je potrebou poradcu, ale i klienta?

PRÁCA S OTÁZKAMI n n sú súčasťou komunikácie poradcu ak sú účelne, zmysluplne a efektívne využívané, podporujú poradenský proces (konštruktívna reflexia)

Základné pravidlá kladenia otázok: n jasnosť a zrozumiteľnosť n priorita otvorených otázok n neklásť viacero otázok naraz n vyvarovať sa sugestívnych, manipulatívnych otázok n správna načasovanosť n vyvarovať sa explorácii nepotrebných detailov n otázky typu „prečo. . “ a „keby. . “ ? ? ? Prečo sa nepýtať „prečo“? n vyhýbať sa kladeniu „vatových otázok“ n Poradca by mal zároveň klienta povzbudzovať a motivovať pre prácu s otázkami, aby sa sám pýtal na všetko, čo je pre neho dôležité, zaujímavé príp. nejasné.

OTÁZKY V SYSTEMICKEJ TEÓRII „V systemickej teórii majú konštruktívne otázky ústredný význam. Nevyvolávajú žiadnu pripravenú odpoveď, takže sa zdajú byť vhodné k podnecovaniu ďalších otázok – teda nového zmyslu. Pretože vnášajú do dialógu niečo neočakávané, podporujú konštruovanie zmyslu“ (Ludewig, 1992, s. 93)

Ukážky konštruktívnych otázok v poradenskom procese: n n n NA ZAČIATKU Predpokladajme, že tento rozhovor, je na konci a ukázal sa ako užitočný, podľa čoho to poznáte? Uvádzate rôzne problémy. Mohli by spolu súvisieť? Ako?

PRIESKUMNÉ OTÁZKY n n n Ak odhliadneme od vášho problému, čo u vás prebieha najlepšie? Čo je /sa deje/ u vás inak, keď sa problém nevyskytuje? Mnohí ľudia, ktorí majú problém ako máte vy, majú ešte tieto ťažkosti. . Ktoré z nich vy nemáte?

OTÁZKY NA BUDÚCNOSŤ n n n Keď sa cez noc stane zázrak a problém v spánku zmizne, podľa čoho to nasledujúci deň poznáte? Ako dlho bude trvať, než sa problém vyrieši sám od seba? Čo by ste museli robiť /nerobiť/, aby bolo všetko ešte horšie? (Ludewig, 1992, s. 92)

Otázkami možno dosiahnuť náhľad klienta na situáciu, ktorý zahŕňa uvedomenie si týchto subjektívne významných súvislostí. n n n súvislosť jeho správania vzhľadom k druhým ľuďom a naopak /interpersonálny náhľad/ poznanie dôvodov, prečo jedná, prežíva a myslí tak a nie inak /motivačný náhľad/ odhaľovanie vplyvov, ktoré utvárali jeho osobnosť vo vývoji od detstva až do súčasnej doby /genetický náhľad/ (Vymětal, 1991, s. 97)

JAZYK V PORADENSTVE n n Poradenská situácia nie je klasickým úradným stykom (ani bežným neformálnym stretnutím) Táto okolnosť ovplyvňuje i používaný jazyk cieľom poradenských stretnutí je, aby klient bol autentický a ako taký používal aj svoj jazyk t. j. , aby mal klient možnosť bez poradcových jazykových korektúr voľne používať výrazy získané vo svojom životnom priestore

n n úroveň vyjadrovania by mala rešpektovať kapacitu klienta, i to čo sa deje v procese poradca by sa mal pri rozhovore s klientom vyjadrovať jasne, zrozumiteľne a primerane. mal by sa vyhýbať inotajom, narážkam i neprimeraným zovšeobecneniam. slovník poradcu pracujúceho v teréne by sa mal štýlovo i obsahovo približovať skupine, s ktorou poradca pracuje /napr. bezdomovci, mládež, drogovo závislí a pod. / Takýto spôsob práce však vyžaduje od pracovníka znížiť sa k ľuďom, ktorí to potrebujú. Potrebujú niekoho vzdelaného, dôveryhodného a skúseného no zároveň človeka, ktorý je ochotný „stať sa jedným z nich“.

Empatia n je priebežný proces, v ktorom poradca odkladá bokom svoj vlastný spôsob prežívania a vnímania reality a dáva prednosť cíteniu a reagovaniu na prežívanie a vnímanie klienta. Toto preciťovanie u poradcu môže byť intezívne a pretrvávajúce. n Poradca prežíva myšlienky a pocity klienta tak silne, ako keby vznikli v ňom samom. Nebezpečenstvo: identifikácia – ak vymizne „ako keby“

n n Empatia nie je len „premýšľanie“ o klientových pocitoch; je pravdepodobné, že poradca sám bude prežívať napr. stiesnenosť, smútok. . , že bude mať sám stiahnuté hrdlo, ako pred plačom, ale prejav svojej empatickej citlivosti má stále pod kontrolou. Nestráca sa v klientovom referenčnom rámci a môže ho opustiť, kedykoľvek si to želá. . Ústredným aspektom teda zostáva ono „ako keby“.

Empatické odpovede n „Keď niekoho sprevádzame na ceste, pravdepodobne komentujeme to, čo vidíme a to isté sa deje na „empatickej“ ceste: poradca komentuje, čo vidí. Odpovede samotné však nie sú empatiou – sú jej produktom n zo samotnej empatickej odpovede možno často iba ťažko posúdiť, či je skutočne výsledkom empatie. Jediným, kto to môže reálne posúdiť je KLIENT SÁM. /na druhej strane existujú i škály na hodnotenie úrovne empatických odpovedí – ich využitie je najmä vo výcvikoch poradcov a vo výskume/ n Aby bola empatia účinná, musí klient cítiť, že mu poradca rozumie Empatia je ako film, zatiaľ čo empatické odpovede sú ako fotografie tohoto pohybujúceho sa procesu.

Škála empatie 0. úroveň n - nevykazuje porozumenie pocitom, vyjadrených klientom n - pr. Irelevantná poznámka, hodnotiaca odpoveď, zraňujúca alebo odmietavá rada 1. úroveň n - vykazuje čiastočné porozumenie tých pocitov, ktoré sú z hľadiska klienta na povrchu n - tzv. subtraktívna odpoveď, pretože poradca vo svojej reakcii pominul niečo z klientovho prežívania

2. úroveň n - počúvajúci ukazuje porozumenie a akceptovanie pocitov a myšlienok, ktoré klient vyjadruje n - táto úroveň je tzv. presná empatia 3. úroveň n - táto odpoveď vykazuje porozumenie klientovi až za hranice jeho momentálneho uvedomovania n - poradca sprostredkováva porozumenie povrchových pocitov a reakcií klienta, ale zároveň aj pocitov, ktoré ležia pod povrchom. n - tzv. „aditívna empatia“, ale najčastejšie sa označuje ako hlboká reflexia.

Hoci hlboká reflexia predstavuje lákavú úroveň empatie, v žiadnom prípade to nie je najčastejší spôsob odpovedí poradcu. Odpovede na 1. a 2. úrovni sú omnoho častejšie. Na týchto úrovniach ukazuje poradca ochotu sledovať vedomie klienta s rôznym úspechom, ale na 3. úrovni vlastne toto vedomie trochu predbieha. n Napriek tomu je 1. a 2. úroveň hlavnou náplňou poradenských sedení. To umožňuje poradkyni a klientovi sledovať blízkosť ich ciest. Dokonca aj odpoveď na 1. úrovni môže stačiť na to, aby ukázala klientovi, že poradca je ochotný a často sa aj snaží porozumieť. A túto ochotu a snahu často ocení viac než čokoľvek iné. n Keď poradca porozumie klientovo prežívanie iba čiastočne, klient často pokračuje a objasňuje svoje prežívanie – pre poradcu, ale mimochodom i pre seba.

Prečo je empatia účinná? klient zažíva pocit „porozumenia“ druhou osobou n zisťuje, že „niekomu“ stojí za námahu zaoberať sa klientovým problémom resp. ním samotným n zvyšuje klientovu sebaúctu n pomáha lepšie porozumieť vlastným pocitom a prevziať za ne zodpovednosť ? ? ? Empatickým sa poradca rodí alebo robí? n

NEPODMIENENÝ POZITÍVNY POHĽAD (UNCONDITIONAL POSITIVE REGARD) n podobne ako empatiu i nepodmienený pozitívny pohľad je ťažko zadefinovať len na základe výpočtu konkrétnych prejavov správania, nakoľko sa jedná o postoj n o NPP možno teda povedať, že sa jedná o označenie základného postoja poradcu voči klientovi. Poradca, ktorý zastáva tento postoj, si hlboko cení ľudskosť klienta a od toho ho neodradí žiadne konkrétne klientove správanie. Postoj sa prejavuje tým, že poradca klienta sústavne akceptuje a je voči nemu ľudsky srdečný. n výraznnosť takéhoto prístupu sa prejavuje v jeho sústavnosti

n n v skutočnosti je „ono“ nepodmienené ťažké v praxi naplniť, keďže každý človek je omylný, má svoje limity - „aj poradca je len človek“; podstata – podmieňovať čo najmenej, na čo používame termín protipodmieňovanie. „S klientom zaobchádzam a jednám ako s cennou osobou, bez ohľadu na to, či spĺňa podmienky ocenenia, ktoré mu v živote (aj iní) stanovili. Rozbíja sa tým tzv. porazenecký cyklus

Rozbíja sa tým tzv. porazenecký cyklus To ostatných odrádza Nikto sa o mňa nezaujíma Správam sa čoraz defenzívnejšie

n ak klient nemal dlho možnosť zažiť prijatie, spočiatku môže byť voči takémuto prístupu nedôverčivý /už predtým sa možno stalo, že určití ľudia takúto ponuku dali a následne ju stiahli/ q n klient vtedy často svojho poradcu tzv. „testuje“, aby si overil pravosť poradcovej akceptácie výskumy potvrdzujú, že samotné cítenie akceptovania klientom nepostačuje – musí byť zároveň vyjadrené

Spôsoby vyjadrenia srdečnosti môžu byť nasledovné: q q q q vyjsť klientovi v ústrety ku dverám na privítanie podať ruku klientovi oslovovať klienta krstným menom usmiať sa používať srdečný tón hlasu udržovať očný kontakt úprimne sa zasmiať, keď klient rozpráva zábavnú príhodu súhlasiť s predĺžením sedenia, ak je to možné a vhodné používať slová, vyjadrujúce srdečnosť ukázať ozajstný záujem o klienta fyzicky sa priblížiť ku klientovi chytiť klienta za rameno, za plece objať klienta

Zaostrené na podmienenosť väčšina sympatií v každodennom živote je podmienená, keďže každý vzťah mlčky obsahuje celý rad podmienok, dokonca aj vo veľmi blízkych vzťahoch. q Poradenský resp. terapeutický vzťah však často nie je bežný, každodenný vzťah. . q

Kongruencia n n Otázky, ktoré bezprostredne súvisia s kongruenciou poradcu: Keď reagujem na klienta, môžem sa odvážiť: q q q Cítiť pocity, ktoré sú vo mne? Dotýkať sa ho, keď cítim, že to potrebuje? Ukázať svoj silný hnev? Priznať si rozrušenie, keď som k tomu vyzvaný/á/? Priznať si zmätok, keď pretrváva? Vyjadriť nahlas svoje podráždenie, keď narastá? Vajadriť slovami náklonnosť, keď ju v sebe cítim? Kričať, keď to vo mne vrie? Byť spontánny/a/ aj vtedy, keď neviem, kam to povedie? Byť energický/a/ a tiež jemný/á/? Byť jemný/ál/ a tiež energický/á/? Vystúpiť spoza fasády odborníka?

n Empatiu definujeme ako proces. n Nepodmienený pozitívny pohľad ako postoj. n Kongruenciu možno definovať ako stav bytia.

n n n Kongruencia je stav bytia poradcu, v ktorom sa jeho vonkajšie reakcie systematicky zhodujú s vnútornými pocitmi a vnemami, ktoré má vo vzťahu ku klientovi, t. j. ide o zhodu vonkajšieho prejavu poradcu so svojím vnútorným prežívaním. Kongruencia však neznamnená „Čo na srdci, to na jazyku“. Totiž, nie všetky poradcove vnemy sú vhodné pre poradenský proces. Poradca jednoducho nemôže vyjadriť všetko, čo v danej chvíli cíti. Poradenský proces by sa tak mohol viac zamerať na poradcu ako na klienta.

Tri usmernenia pre využívanie kongruentného správania v poradenskom procese: n V poradcovi môžu víriť mnohé pocity a vnemy, ale vhodné je použiť len tie, ktoré sú reakciou na klienta. (Kongruencia nie je sebaodhaľovanie poradcu, resp. občas je zamienané za ochotu „dať sa spoznať“) n Reakcia poradcu musí byť relevantná pre okamžitý záujem klienta. (nie poradcu) n Pocity, ktoré bude poradca vyjadrovať, pretrvávajú alebo sú obzvlášť výrazné.

Prečo je kongruencia dôležitá? n n n kongruencia uľahčuje klientovi dôverovať poradcovi i poradenskému procesu úprimné a otvorené /nie manipulatívne/ správanie poradcu umožňuje a podporuje podobné prejavy u klienta dôležitou je i ochota poradcu neskrývať slabosti /nevedomosť, príp. bezmocnosť, chybovosť/, čo môže u klienta navodiť nové možnosti sebaakceptovania cieľom poradenstva je okrem iného i kongrunetný prejav klienta kongruencia zvyšuje kvalitu odpovede, ktorú poradca dáva klientovi

Neverbálna komunikácia n mimika n gestikulácia n haptika n proxemika n teritorialita n posturológia n kinezika n paralingvistika n produkcia

OTÁZKY MOCI V PORADENSKOM PROCESE n n n MOC – POMOC - BEZMOC klient vystupuje ako osoba, ktorá vykazuje „málomoci“ poradiť si vlastnými silami vyplýva zároveň z rozsahu jeho právomoci. Čím väčšia je, tým zložitejšie sú i podmienky pre to, aby sa stal klientovým dôverníkom. Dôvera, ako základný kameň profesionálneho vzťahu, je tak oslabená. Mocenské postavenie pracovníka znamená preto v konečnom dôsledku pre vlastný cieľ pomáhania príťaž. Kopřiva ďalej uvádza, že pre to, aby bolo možné skĺbiť moc i pomoc v jednom vzťahu čo najúčelnejšie, je vyhovujúce dodržať nasledujúce zásady

n n ideálnymi prípadom je nespájať situáciu výkonu právomoci a situáciu pomáhania, aby ten, kto je pre klienta dôverníkom, nemusel byť zároveň osobou, ktorá je nútená vykonávať administratívne rozhodnutia (v sociálnej práci niekedy ťažko realizovateľná požiadavka) klient musí mať jasno v tom, či s pracovníkom hovorí ako s dôverníkom alebo sa momentálne jedná o výkon právomoci. V rámci tohto výkonu pracovník totiž často vydá rozhodnutie, ktoré nie je v zhode s klientovou predstavou zo strany pracovníka je žiadúce, aby takéto rozhodnutie sám vnímal a i navonok prezentoval ako vec, ktorá nesúvisí s osobným vzťahom ku klientovi (Kopřiva, 1997, s. 42) poradenský vzťah má byť vysoko profesionálny, no „nesie i prvky normálneho ľudského stretnutia“ (Koščo, 1980, s. 270);

PORADENSKÝ KONTRAKT n n n n n ako základné východisko ďalšej spolupráce obsahuje: spoločne sformulovaný cieľ spolupráce základné pravidlá a zásady, podľa ktorých sa bude postupovať vymedzenie priestoru vzájomnej zodpovednosti pracovníka a klienta predpokladané metódy a postupy práce organizácia spoločnej práce /kde, kedy, ako často, ako dlho. . / v prípade, že ide o poskytovanie platenej služby, dohoda by mala upravovať aj výšku a spôsob platby etické aspekty spolupráce - spôsob nakladania s informáciami, podmienky ich zverejňovania a poskytovania tretím osobám možnosť prípadných nahrávok a supervízie

V priebehu formulovania kontraktu musí mať klient možnosť klásť otázky a prezentovať vlastné očakávania a predstavy. n prvotné prianie je spravidla iba začiatkom dojednávania. (skutočná objednávka sa formuluje postupne) n môže byť predmetom celého stretnutia alebo i niekoľkých stretnutí. n až v priebehu dojednávania sa ukáže, či pracovník a klient môžu a budú spolupracovať n objednávka by preto mala byť výsledkom vzájomnej dohody čo je chcené, potrebné a možné. n kontrakt je možné uzatvárať písomne alebo ústne (výhody vs. nevýhody) n to, k čomu smeruje celý proces práce s klientom je naplnenie dohodnutých cieľov (Úlehla, 1999)

Centrum krátkej terapie v Milwaukee sformulovalo sedem požiadaviek na dobrú formuláciu cieľa. Vychádzali pritom z troch základných téz: n neopravuj, čo nie je rozbité rob viac toho, čo sa darí namiesto toho, čo sa nedarí, rob niečo iné

Cieľ musí byť pre klienta významný. Cieľ musí byť malý, a to natoľko, aby ho bolo možné dosiahnuť v dohľadnej dobe. Cieľ musí byť konkrétny, zameraný a týkať sa správania, teda toho čo môže klient sám meniť a ovplyvňovať. Cieľ sa má týkať toho, čo nastane, nie neprítomnosti niečoho. Cieľ má naznačovať kde a ako treba začať. Cieľ musí byť realistický. Nereálne ciele stavajú pred klienta neprekonateľnú prekážku znemožňujúcu posun k zmene. Dosiahnutie cieľa musí stáť úsilie. n n n n q Ak sú splnené predchádzajúce požiadavky, a nedochádza k zmene, znamená to, že chýba už len viac úsilia. Každé prekonanie samého seba zvyšuje sebadôveru a stojí za ocenenie. (Úlehla, 1999, s. 81)

Metódy práce s klientom n informácia n distribúcia n klarifikácia n ventilácia n povzbudenie n interpretácia n tréning n modelovanie n hranie rolí n konfrontácia n hranie rolí

Rizikoví klienti n n n nedobrovoľný klient v odpore mlčanlivý klient depresívny klient suicidálny klient manipulatívny klient agresívny klient

Nedobrovoľný klient Odpor a neochota n Neochotný klient, ak by mal možnosť do poradne vôbec nepríde. n Klient v odpore sa bráni zmene. n Etické otázky spolupráce s týmto klientom n Klienta informovať, ponúkať pomoc, spolurpácu, pravidlá spolupráce, uistenie o nezávislosti poradcu

Klient v odpore n n v dynamickom poradenstve odpor predstavuje klientove obranné mechanizmy, ktoré sú manifestáciou intrapsychických konfliktov. Chráni ego pred prijatím nebezpečných impulzov. v systémovej teórii odpor nastáva, ak sa jeden člen rodiny pokúsi o zmenu a tým aj o narušenie existujúcej rovnováhy rodinného systému. Odpor ostatných členov. v behaviorálnej práci odpor sa považuje, keď klienti nerozumejú napriek jasnej a jednoduchej inštrukcii. techniky: noha v dverách, paradoxné techniky, ponúknuť materiál na odmietnutie, potom kompromis

Mlčanlivý klient n n n n n Dynamické poradenské prístupy dokonca s mlčaním klienta i poradcu programovo pracujú. Mlčanie klienta môže vyjadrovať jeho: úzkosť, neistotu, nedôveru, zaťatosť, odpor. fáza roztápania ľadov, iné formy komunikácie: úloha doma spracovať svoj problém písomne, kresliace techniky, sochanie

Depresívny klient n Depresívny stav charakterizujú telesné, psychické a sociálne symptómy n Poradenský prístup k depresívnemu klientovi

Suicidiálny klient n n n n Typy suicidiality: bilančné premýšľanie o smrti reakcia na náročnú životnú situáciu signál „potrebujem pomoc“ manifestácia s cieľom stať sa centrom pozornosti pre iných Takéhoto klienta teba nechať vyrozprávať a poskytnúť mu neprerušovanú pozornosť. distribuovať: psychiater alebo iná adekvátna odborná pomoc

Manipulatívny klient n n n Manipulácia – úmyselný vplyv k určitej výhode, s využitím : klamu, prehovárania, šarmu, obviňovania, podplácania, zaplavovania rečami. Slúži ako ochrana krehkého ega, klient ňou reaguje na strach. Metódy: pevné hranice, jasné inštrukcie, štruktúra a súčasne ponuka pomoci; obmedzenie času; odmietnutie manipulatívnych techník; niekedy paradoxne ich posilnenie

Agresívny klient n n Nechať klienta bez prerušovania vyrozprávať neapelovať na racionalitu klienta; nevysvetľovať, nezdôvodňovať a neukľudňovať použiť prvky asertivity : pokazená gramoplatňa, technika otvárania dverí, sebaotvorenie. možnosť prerušiť konzultáciu; ukončiť spoluprácu; paradoxne to niekedy klientov motivuje a aktivizuje

Výcvik a supervízia n Existuje celá rada výcvikov s rôznym zameraním. Popíšeme dve základné skupiny, tak ako ich nachádzame u Kopřivu. Prvou sú výcviky v sebareflexii, ktoré sa realizujú v tzv. sebaskúsenostných skupinách. „Zmyslom takéhoto výcviku je uvedomiť si svoje hlavné citlivé miesta, dostať sa do kontaktu s najdôležitejšími emocionálnymi traumami a nájsť pre ne pomenovanie“, aby pracovník nevnášal do procesu vlastné nedoriešené vnútorné konflikty a neodreagovával si ich na klientoch. (Kopřiva, 1997, s. 132)

n Osobná analýza je Argelanderom popisovaná „ako pevná súčasť psychoterapeutického výcviku, ktorá umožňuje interviewujúcemu do značnej miery zrieknuť sa vysokých nárokov na priestor pre seba – v prospech svojho pacienta. Čím je výcvik nedostatočnejší z vonkajších dôvodov, tým viac priestoru musí interviewujúci požadovať pre seba. “ (Argelander, 1998, s. 25)

Ďalšou skupinou sú výcviky v špecifických zručnostiach, n v ktorých má účastník možnosť naučiť sa zvládať a obratne orientovať v zložitosti medziľudských vzťahov. Je možné učiť sa, ako budiť v klientovi nádej, prejavovať uznanie, vedieť povedať niečo osobného a pod. Medzi špecifické zručnosti získavané v týchto výcvikoch patrí napr. asertivita, špecifické komunikačné zručnosti alebo focusing, ktorého podstatou je naplno vnímať vlastný zážitok a prežívanie a dospieť k ich pomenovaniu. (Kopřiva, 1997, s. 133)

n Pritom potenciálny zisk z každého výcviku závisí od vnútornej zrelosti a pripravenosti každého poradcu, jeho aktívneho prístupu a hlbokého osobnostného vkladu. „Predčasné osvojovanie si nezažitých teoretických vedomostí brzdí plný rozvoj prirodzeného psychologického potenciálu vnímania a znetvoruje ho“ (Argelander, 1998, s. 4)

Supervízia n Pojem supervízie bol prevzatý z anglického jazyka, kde sa nachádza vo význame riadenia, dohľadu, kontroly alebo dozoru nad niekým. V psychoterapii je jej význam zásadne odlišný a s kontrolou a riadením má len málo spoločného. Podstata spočíva v reflexii toho, čo sa deje medzi terapeutom a klientom.

n Druhy supervízie: riadiaca n výučbová n výcviková n poradenská (konzultantská) n

n V psychoterapii je supervízia nutnou súčasťou dosahovania kvalifikácie. Po absolvovaní výcviku býva stanovený presný počet hodín, ktoré je potrebné odpracovať pod supervíznym vedením. Takáto forma sa nazýva kvalifikačnou supervíziou. Po získaní kvalifikácie sa uplatňuje tzv. priebežná supervízia, ktorá má viacero podôb. Spomenieme napríklad Bálintovskú skupinu, ktorá má široké uplatnenie aj medzi sociálnymi pracovníkmi pre svoju univerzálnosť a jednoduchosť.

n n Inak je ponímaná supervízia v sociálnej práci, kde práve riadenie, kontrola a hodnotenie supervízorom narozdiel od psychoterapie legitímnym prvkom. Účelom zostáva pomoc pracovníkovi sprehľadňovať situácie, vzťahy a prežívanie súvisiace s výkonom práce, no základným zmyslom je spoločné hľadanie a nachádzanie správneho postupu. (Kopřiva, 1997, s. 136139)

n Etika poradcu 1. Majte otvorenú myseľ a doprajte klientom výhodu pochybovania. 2. Pozrite sa na všetko očami klienta a z jej pozícií (musí nám byť jasné KTO je klient). 3. Zistite, čo je pre klienta dôležité v tejto chvíli a berte to ako hodnotu, ktorá mu pomáha možno už dlho, aj keď ho práve tak môže priviesť do problémov aj v budúcnosti. Možno až to zistí sám, bude náchylnejší k zmene.

n Etika poradcu 4. Klienta nehodnoťte, nesúďte, nekritizujte. 5. Nediskutujte s klientom a nepresvedčujte ho. 6. Nedávajte rýchle a neuvážené rady. Ak máte k tomu nutkanie, možno je to Vaša tenzia alebo potreba. (nie klientova) 7. Nesľubujte a plano neutešujte. Konzultácia nemá končiť happyendom.

n Etika poradcu 8. Vaše slová nemajú byť na úkor Vašich uší. 9. Načúvajte nielen faktom, ale aj emóciam. 10. Nevnucujte klientovi vlastné riešenia, aj keď vám samotnej sa osvedčilo. 11. Pýtajte sa klienta na usmernenie. Nie sme jasnovidci. 12. Neskákajte klientovi do reči, mohli by ste ho prerušiť vo chvíli, kedy sa chystá povedať niečo dôležité.

n Etika poradcu 13. Rešpektujte klientov čas. Nie je nutné ho popoháňať, aby sa vyjadril. Zhadzujúcim dojmom pôsobia vety ako: „To už som počula, K veci. . “ a pod. . 14. Používajte taký jazyk, ktorý je klientovi zrozumiteľný. 15. Pýtajte sa prehľadným spôsobom. Nehromaďte otázky. Taký rozhovor robí dojem výsluchu.

n Etika poradcu 16. Buďte opatrné pri používaní otázky prečo. 17. Nerobte teatrálne gestá. Napr. : „Preboha, len s ním prosím Vás o tom nehovorte; No prosím Vás, to snáď, nie!; No hrôza!“ a pod. .

Ďakujem za pozornosť!