Socilne poradenstvo Defincia socilneho poradenstva naej jazykovej etymolgii

Sociálne poradenstvo

Definícia sociálneho poradenstva • našej jazykovej etymológii odvodený od slov radiť, poradiť, čo významne podporuje predstavu, že poradca je človek, ktorý klientovi poskytuje hotové rady • na riešenie jeho problému, disponuje univerzálnymi receptami alebo návodmi na komplexné, rýchle a bezbolestné vyriešenie všetkých ťažkostí. Slovo poradenstvo nie je spojené iba s inštitucionalizovaným laickým či profesionálnym poradenstvom.

Podľa Schavela (2002) v historickej genéze a logickej štruktúre radenia, možno identifikovať štyri základné úrovne, ktoré sa môžu vzájomne podmieňovať: • radenie ako neformalizovaná komunikácia človeka s človekom; • poradenská činnosť ako určitá rola v spoločenstve; • poradenská činnosť ako aspekt či funkcia moderných profesií; • poradenstvo ako samostatná, špecializovaná a profesionálna činnosť.

• Predstavu poradcu poskytujúceho rady čiastočne napĺňa informatívne poradenstvo, kde klient prichádza za poradcom pre relevantnú informáciu alebo poučenie, ktoré by mu malo pomôcť vyriešiť jeho situáciu alebo mu uľahčiť orientáciu v problémoch, prípadne mu ukáže cestu,

• Britská asociácia poradcov chápe poradenstvo ako proces, v ktorom sa poradca stretáva s klientom, aby spolu preskúmali ťažkosti klienta, zredukovali pocity neistoty, zmätenosti a strachu, uľahčili klientovi voľbu a spolupracovali na implementácii zmeny. Vzťah medzi klientom a poradcom, podmienky súkromia a dôvery sú podstatnou zložkou tohto procesu.

• Klemer (1965) uvádza sedem základných podmienok poradenstva: • vytvoriť klímu, v ktorej môže klient otvorene hovoriť o svojich problémoch; • akceptovať klienta a jeho postoje; • diagnostikovať reálny problém klienta; • umožniť klientovi ventiláciu a emocionálnu katarziu; • pomáhať klientovi získavať relevantné informácie, poznatky a zručnosti; • skúmať spolu s klientom všetky možné alternatívy rozhodovania a riešenia problémov; • motivovať a podporovať klienta k realizácii a dokončeniu zvolenej alternatívy riešenia.

Koščo (1980) zase klasifikuje charakteristické črty poradenstva takto: • • interdisciplinárny a komplexný charakter multisférový a multikonzumný charakter profesionálny charakter inštitucionalizovaný charakter edukatívno-formatívny charakter personálny charakter vnútorná diferenciácia

Poradenstvo a psychoterapia • Poradenstvo a psychoterapia majú veľmi podobné teoretické východiská, využívajú často rovnaké postupy, rovnaké metódy práce a techniky. Vzájomne sa prelínajú a teoretici iba veľmi ťažko hľadajú kvalitatívne a kvantitatívne rozdiely medzi týmito dvomi systémami.

• Formálne rozdiely sa týkajú: • • prípravy (psychoterapeut má štandardizované podmienky, aby bol u nás zapísaný do zoznamu psychoterapeutov a možnosti praktizovať poradenstvo sú zatiaľ u nás z hľadiska profesionálnej prípravy oveľa voľnejšie): • • do určitej miery i pracoviska (psychoterapia má u nás dlhšiu tradíciu skôr v zdravotníckych zariadeniach, a preto pracuje častejšie s pacientom ako s klientom); • • poradenstvo pracuje s klientmi, ktorí sú z hľadiska zdravotníckej diagnostiky "normou" a psychoterapia pracuje aj s psychózami a psychopatiami.

• Schilling (1999) odlišuje poradenstvo od psychoterapie tým, že poradenstvo je orientované na ľudí, ktorí sú schopní s pomocou poradcu sami zvládnuť životnú situáciu a prevziať zodpovednosť za svoje konanie, psychoterapia sa podľa neho zameriava aj na ľudí, ktorí natoľko stratili svoje kontrolné a ovládacie funkcie,

Poradenské prístupy • Dynamický prístup v poradenstve • Behaviorálny prístup • Experienciálny prístup • Eklektické poradenstvo

Dynamický prístup Poradenský vzťah je asymetrický, pripomína vzťah lekár - pacient. Pri práci sa využívajú jednak verbálne pramene - voľné asociácie, analýza prenosu a obrán, práca so snami a fantáziami, interpretácia, náhľad a jednak sa pracuje s napätím, tenziou, úzkosťou. Dôležitými témami dynamického poradenstva sú fixácia (obsadenie objektu), separácia (osamostatnenie sa), teória náhradného objektu, regresia (návrat k infantilnejším formám správania v záťažovej situácii). Poradca často pracuje s prenosom, umožňuje klientovi "znovuprežitie" nespracovaných situácií minulosti, čím vytvára priestor pre zmenu v pohľade na seba, na ľudí okolo seba i na problém. Práca poradcu je často chápaná ako konfrontácia, klarifikácia, interpretácia a spracovanie zážitku.

Behaviorálny prístup • Behaviorálny prístup vychádza z predpokladu, že každé správanie je výsledkom toho, čo sa človek naučil, alebo nenaučil. Na tom je založený poradenský vzťah, ktorý je edukatívny a monitoruje vzťah učiteľ - žiak. Predstavuje cieľavedomé, štruktúrované učebné spojenectvo a využíva techniky učenia. Vo svojom repertoári má podmieňovanie, posilňovanie, učenie, nácvik, tréning, modelovanie, inštruovanie, presviedčanie, zaplavovanie, averzívnu intervenciu, paradoxné techniky atd.

Experienciálny prístup • vonkajším a vnútorným prežívaním. • Poradca je len akýmsi katalyzátorom • založený na ľudskom spojenectve človek - človek. • Charakteristický pre tento prístup je neštruktúrovaný rozhovor, akceptácia klienta, schopnosť empatie poradcu, kongruencia a celý proces smeruje k sebaaktualizácii klienta.

Eklektické poradenstvo • Zmiešané poradenstvo

Sociálne poradenstvo • Sociálne poradenstvo vychádza zo základnej premisy - človek je sociálna bytosť. Jeho sociálna skúsenosť zohráva dôležitú úlohu pri formovaní a rozvoji jeho osobnosti, prevažná väčšina jeho problémov má sociálne korene, odohráva sa v interakcii s inými ľuďmi v určitom sociálnom poli

• Na rozdiel od psychologického poradenstva, ktoré sa centrálne zaoberá osobnosťou človeka, intrapersonálnymi problémami a konfliktami, sociálne poradenstvo nachádza svoj priestor v trojuholníku - prostredie, potreby a vzťahy

• • • Oblasti využitia sociálneho poradenstva: • problémy s kompetenciami v sociálnych vzťahoch; • deficity v sociálnych zručnostiach; • problémy vo vzťahu k formálnym inštitúciám a organizáciám; • problémy vo výkone sociálnych rolí (rodič, pracovník, občan atď. ); • ťažkosti so zvládaním sociálnych tranzícií (opustenie pôvodnej rodiny, strata zamestnania, dlhodobé vážne ochorenie atď. ); • interpersonálne konflikty v rôznych sociálnych vzťahoch; • reaktívny emočný distres (strata niečoho či niekoho dôležitého); • sociálne insuficiencie (chýbajúci domov, chýbajúce peniaze atď. ), • problémy sociálnej adaptácie; • problémy v oblasti sociálnej patológie; • zmena životného scenára a štýlu.

Scherpner (1998) spracoval základné princípy sociálneho poradenstva: • • • Akceptovať iných bez toho, aby sme sa s nimi identifikovali. Vytvárať pozitívnu atmosféru založenú na dôvere a vzťahu. Individualizovať, rešpektovať autenticitu každého klienta. Začať tam, kde sa klient práve nachádza, tým o čo klient žiada. Zvoliť tempo práce primerané klientovi. Pomáhať klientovi hľadať riešenie, neimponovať rýchlymi návodmi a radami. Preferovať spoluprácu s klientom a kolegami, nie súperenie. Stanovovať spolu s klientom realistické ciele. Motivovať klienta pre dosiahnutie cieľov. Vytvárať priestor pre rozhodnutia klienta, stávať sa postupne nepotrebným.

V rámci riešenia komplexného sociálneho systému pomoci človeku je nevyhnutná: • Zmena prístupu k sociálnemu klientovi, ktorý bol v administratívno-dávkovom systéme odsúdený na pasívnu, konzumentskú bytosť, • Zmena pozície vo vzťahu sociálny pracovník sociálny klient. • Zmena ťažiska sociálnej starostlivosti a pomoci od jednosmerného paternalistického prístupu štátu, ktorý vlastne narušil pôvodnú podpornú funkciu užšej i širšej rodiny a komunity,

• Zmena vzdelanostnej štruktúry sociálnych pracovníkov – sociálny pracovník by mal byť graduovaný špecialista kontinuálne vzdelávaný

Súčasné definície sociálneho poradenstva • Sociálne poradenstvo je odborná činnosť zameraná na zistenie rozsahu a charakteru hmotnej núdze alebo sociálnej núdze, na zistenie príčin jej vzniku, na poskytnutie informácií o možnostiach riešenia hmotnej alebo sociálnej núdze a na usmernenie občana pri voľbe a uplatňovaní sociálnej pomoci".

Štrukturálno-inštitucionálne zabezpečenie sociálneho poradenstva • Sociálne poradenstvo sa podla štrukturálnoinštitucionálneho zabezpečenia člení na: • sociálne poradenstvo s garanciou štátu; • sociálne poradenstvo vykonávané verejnou správou; • neziskové sociálne poradenstvo; • komerčné sociálne poradenstvo.

• Z hľadiska miesta výkonu môžeme sociálne poradenstvo rozdeliť na: • "ambulantné" sociálne poradenstvo; • rezidenciálne sociálne poradenstvo; • terénne sociálne poradenstvo.

Sociálne poradenstvo by malo byť poskytované: • na odboroch sociálnych vecí krajských úradov - v rámci verejnej správy a samosprávy (v súčasnosti táto úloha prešla na vyššie úzamné celky); • v sociálnych zariadeniach - v rámci sociálnej poisťovne; • v treťom sektore - na základe "podnikateľských" aktivít; • v oblasti nápravno-výchovných zariadení - ako doplnok zdravotníckej starostlivosti.

• Sociálne poradenstvo prvého kontaktu - na základné poradenské zručnosti by mali byť pripravovaní všetci sociálni pracovníci pracujúci s klientelou, ktorí by základné sociálne poradenstvo realizovali súčasne so svojou profesionálnou špecializáciou. V ich práci by prevládalo informačné poradenstvo, distribučné poradenstvo a smerovacie poradenstvo.

• Odborné základné sociálne poradenstvo - by mali realizovať vysokoškolsky vzdelaní sociálni pracovníci, ktorí by mali byť profesionálne pripravení na rolu sociálneho poradcu. • Špeciálne sociálne poradenstvo - by malo byť samostatnou profesiou v sociálnej oblasti, ktorá by sa mala vykonávať v špeciálnych, prevažne ambulantných, zariadeniach nazvaných sociálne poradne.

Sociálne telefonické krízové poradenstvo • Sociálne telefonické krízové poradenstvo môže byť široko koncipované, pre rôzne cieľové skupiny (linky dôvery) alebo špecializované pre špecifických klientov (telefonické linky pre deti, telefonická pomoc týraným ženám, linky pre ľudí, ktorí majú problémy s drogami, telefonická pomoc homosexuálom, atď. ).

• Medzi prednosti telefonického poradenstva patria: ľahká dostupnosť, okamžitá intervencia, možnosť klienta ostať v anonymite, často dvadsaťštyrihodinová prevádzka, šanca pre tých, ktorí nemôžu poradcu navštíviť osobne, možnosť opäť zavolať podľa potreby, anonymita poradcu. Nevýhodami sú: neosobný kontakt s klientom, možnosť prerušenia hovoru, finančná náročnosť a frekventované zneužívanie linky.

Ciele sociálneho telefonického poradenstva: • nadviazanie kontaktu s klientom (stimulovať klienta pre spoluprácu); • udržanie kontaktu s klientom (udržať klienta pri telefóne, aby nezložil); • získanie relevantných informácií o probléme; • zistenie očakávaní klienta (klient chce zvyčajne niečo konkrétne zmeniť, • vyriešiť, dozvedieť sa, zistiť "zákazku" klienta); • distribúcia klienta na miesto efektívnej pomoci; • motivácia klienta k osobnému kontaktu; • vytvorenie ventilačného priestoru pre klienta; • pomoc klientovi pri riešení krízovej situácie.

Internetové sociálne poradenstvo je založené na neosobnom styku medzi sociálnym poradcom a klientom prostredníctvom elektronickej komunikácie. Tento typ sociálneho poradenstva má výhody v tom, že poradca nepotrebuje vlastné priestory, môže s klientom komunikovať v ktoromkoľvek čase, nestráca sa čas dopravou, klient si môže vybrať odborníka, ktorému dôveruje a ktorý je vzdialený stovky kilometrov. Inou výhodou je, že v rámci poradenskej internetovej konferencie môžu súčasne komunikovať s klientom viacerí odborníci, do riešenia problémov klienta možno zapojiť i laikov.

Písomné sociálne poradenstvo • Klient napíše sociálnemu poradcovi svoj problém a často neprimerane očakáva, že v písomnej odpovedi poradcu nájde recept na riešenie svojho problému. Tieto očakávania bývajú nerealistické, pretože poradca zvyčajne nemá v liste dosť relevantných informácií, ktoré by mu objasnili všetky aspekty prezentovaného problému, nemôže si potrebné poznatky ihneď doplniť a nemá priestor pre postupné aktívne zapojenie klienta do riešenia problému. Písomné sociálne poradenstvo by sa malo obmedzovať na odporučenie návštevy konkrétneho odborníka či inštitúcie

Masmediálne sociálne poradenstvo • Prvky sociálneho poradenstva nachádzame už dlhší čas v rozličných masovokomunikačných prostriedkoch. Písomné sociálne poradenstvo v novinách a časopisoch sa formálne podobá písomnému poradenstvu, audiovizuálne sociálne poradenstvo je typické najmä pre rozhlas a televíziu

Sociálne poradenstvo pre rodičov a deti Sociálne poradenstvo pre rodičov je orientované najmä na situácie, v ktorých rodičia zlyhávajú vo svojej rodičovskej funkcii, keď sa objavujú poruchy rodičovstva, devalvujúce postoje rodičov k deťom, ak prichádza k absencii emočných kontaktov a podpory, keď sa objavuje nejednoznačná výchova, neprimerané očakávania rodičov od svojich detí.

Sociálne poradenstvo pre deti je zamerané na deti, ktoré trpia nedostatkom rodičovskej starostlivosti, deti zlyhávajúce v rodine, v škole, v sociálnych vzťahoch, deti s poruchami správania, deti v konfliktových a problémových sociálnych situáciách. Niektoré poradenské situácie týkajúce sa rodiny súvisia aj s nepriaznivou ekonomickou situáciou v rodine, s nezamestnanosťou v rodine a so zabezpečovaním optimálneho funkčného rodinného prostredia pre všetkých jej členov. Často prezentovaným poradenským problémom rodičov sú sociálne aspekty "záškoláctva" a preventívne programy proti záškoláctvu.

Sociálne poradenstvo pre slobodné matky • môžeme rozdeliť do niekolkých skupín: • k otehotneniu prišlo pri náhodnom styku s neznámym či neakceptovateľným partnerom - neplánované tehotenstvo s neperspektívnym partnerom; • plánované tehotenstvo s partnerom, ktorý nie je právne voľný, rozhodnutie mať dieťa s tým, že partneri sa nezosobášia: • plánované alebo neplánované tehotenstvo s partnerom, s ktorým žena žije, ale vstup do manželstva odkladajú, alebo manželstvo uzatvoriť nechcú; • žena je motivovaná naplniť svoju materskú rolu, ale z rôznych dôvodov odmietne spolužitie s mužmi (traumatický zážitok, lesbická sexuálna orientácia a pcd. ). • asociálna matka, kde tehotenstvo je často dôsledkom jej promiskuitného života.

rozvodové a porozvodové sociálne poradenstvo Úlohou sociálneho poradcu v rozvodovej fáze je identifikácia príčin manželskej krízy, faktorov, ktoré ovplyvnili akceleráciu negatívnych emócií či odcudzenia u partnerov a ponuka odbornej poradenskej intervencie, ktorej cieľom je sanovanie manželstva a rodiny.

Porozvodová práca sociálneho poradcu by mala byť orientovaná na zvládnutie porozvodového stresu, na spracovanie porozvodovej situácie – predovšetkým deťmi, na problémy bývania, ak rozvedení partneri ostávajú bývať pod jednou strechou. Problémovou oblasťou býva niekedy zverenie detí do starostlivosti jedného z rodičov a majetkoprávne vyrovnanie. Pri týchto problémoch sú deti často zneužívané ako nástroj boja či revanšu voči partnerovi.

Sociálne poradenstvo pre týraných a zneužívaných ľudí Sociálne poradenstvo pre týrané ženy je jedným z najrýchlejšie sa rozvíjajúcich systémov sociálneho poradenstva. Tento typ poradenstva je zastrešovaný najmä mimovládnymi organizáciami, ktoré okrem priameho sociálneho poradenstva ašpirujú na zmeny legislatívy v tejto oblasti, snažia sa ovplyvňovať tradičné postoje verejnej mienky a prehlbovať citlivosť vnímania tohto problému zainteresovanými profesionálmi i širšou verejnosťou.

Sociálne poradenstvo pre k. Iientov vyššieho veku Tento typ poradenstva sa obsahovo môže orientovať na sociálno-právne zabezpečenie v starobe, na sprevádzanie starého človeka pri riešení svojho problému, na problémy umiestnenia starého človeka v sociálnej či zdravotníckej rezidencii, na pomoc pri riešení konfliktov starého človeka so svojím sociálnym okolím, na problémy starého človeka s vlastnou rodinou, na problémy týkajúce sa izolovanosti, nepotrebnosti, nevládnosti, problémy adaptácie na komplikovanejší zdravotný stav

Špeciálne poradenstvo komplex poradenských služieb špecifickým skupinám jedincov, ktorí sú znevýhodnení zdravotne či sociálne, a ktorých handicap máva dlhodobý alebo trvalý charakter.

Možnosti intervencie sociálneho poradcu v rámci špeciálneho poradenstva: • minimalizovať sociálne stigmy týkajúce sa postihnutia; • pomôcť klientovi zvládať neprimerané reakcie okolia; • pripraviť klienta na predsudky, s ktorými sa môže stretnúť; • viesť klienta k tomu, aby sa neizoloval, naučiť ho hľadať zdroje podpory vo svojom okolí; • pripraviť ho, aby vedel požiadať o pomoc i pomoc prijímať; • natrénovať s ním komunikačné a asertívne zručnosti, naučiť ho otvorene hovoriť o svojich pocitoch a potrebách;

• pomôcť mu budovať si adekvátne pozitívne sebavedomie; • pracovať s rodinou a sociálnym okolím klienta; • pomoc klientovi pri volbe vhodného zamestnania či kvalifikácie; • pomoc pri volbe možností sociálneho zabezpečenia klienta.

Resocializačné sociálne poradenstvo Sociálne intervencie zamerané na sociálnu starostlivosť o občana po výkone trestu alebo po návrate z dlhodobej rezidenciálnej starostlivosti boli v minulosti orientované iba na saturáciu základných životných potrieb (ubytovanie, jedlo, práca). Občan prepustený z väzenia prechádza "adaptačnou" fázou, ktorá sa viaže na návrat do "bežného" života a pri jej nezvládnutí sa objavuje recidíva.

Sociálne poradenstvo v oblasti závislostí Hlavnými cieľmi sociálneho poradcu v tejto oblasti je: • motivovanie klienta pre návštevu odborného pracoviska pre závislosti; • podpora klienta v rozhodnutí riešiť svoj problém závislosti; • poradensky pracovať so závislými klientmi v teréne, pomáhať im zvládať komplikované životné situácie; • poradenská práca so sociálnym okolím závislého klienta, najčastejšie s rodinou; • poradenské » spracovanie" faktorov a situácií, ktoré boli spúšťačom závislosti;

• tréning v sociálnych zručnostiach, odmietnutie drogy, odolávanie » zvodom„ okolia; • hľadanie substitúcie za účinky drogy; • zmena scenára života závislého človeka, nová hodnotová orientácia; • participácia na procese resocializácie závisléh o klienta; • spoluúčasť na programoch prevencie drogových závislostí.

Zamestnanecké poradenstvo • Oblasti využitia zamestnaneckého poradenstva: • strata zamestnania • poradenstvo pri výbere a rozširovaní si svojich profesionálnych kompetencií, • sociálny poradca pomáha klientovi zvládnuť prechod do nového zamestnania • sociálny poradca pracuje s dlhodobo nezamestnanými a pripravuje pre nich aktivizačné programy.

Poradenské skupinové aktivity pre nezamestnaných môžu byť diferencované podľa cieľovej skupiny na: • poradenské programy pre dlhodobo nezamestnaných; • poradenské programy pre nezamestnaných absolventov škôl; • poradenské programy pre dlhodobo nezamestnané matky; • poradenské programy pre nezamestnaných telesne, zmyslovo či mentálne postihnutých.

Sociálne poradenstvo vzájomnej pomoci Špecifickou formou poradenstva vzájomnej pomoci je peer poradenstvo. Peer poradenstvo môže byť zamerané kolegiálne (napríklad nezamestnaní) alebo rovesnícky (problémy detí a mládeže).

Poradenstvo svojpomocných skupín Dobrovoľnícke poradenstvo - môže byť profesionálne alebo laické, pretože aj profesionál môže pomáhať v rámci dobrovoľníctva. Dobrovoľnícki poradcovia mávajú krátkodobý alebo dlhodobý výcvik a ich charakteristickým znakom je, že dobrovoľný sociálny poradca je neplatený.

Laické poradenstvo - laický sociálny poradca úplne nespĺňa kritériá vyžadované od profesionálneho poradcu. V súčasnosti sú laickí sociálni poradcovia stále častejšie odborne pripravovaní v krátkodobých výcvikoch na komunikáciu a prácu s klientom. Laické poradenstvo môže byť, na rozdiel od dobrovoľníckeho poradenstva, platené.

Sociálne poradenstvo pri práci s marginálnymi skupinami • Rómovia • Bezdomovci

Vonkajšie podmienky sociálneho poradenstva • Architektúra priestorov poradne by mala zaručovať anonymitu klienta. • Zvukotesné dvere majú svoj význam i v párovom poradenstve, pretože obaja partneri sú často ochotní prezradiť určité informácie či pocity iba poradcovi a boli by neradi, keby ich počul čakajúci partner.

• Osvedčili sa dva druhy sedenia. • Pracovný stôl poradcu by mal slúžiť v prevažnej miere na vybavovanie administratívy, ktorá sa s touto prácou spája. • Rôzne poradenské školy majú svoje konzultačné miestnosti zariadené v kontexte štýlu ich práce.

Poradenský tím kompetencie sociálno-administratívnej pracovníčky aj na: • poskytovanie špeciálnych informácií klientom; • dohodou vymedzený okruh konzultovania; • prácu so špeciálnymi technikami (biblioterapia, arteterapia, muzikoterapia, ergoterapia, relaxačné techniky, joga, psychohry, atď. ).

• Pracovník by mal dávať najavo, že aktívne klienta počúva, udržiavať s ním očný kontakt, pritakávať, podporením klienta, replikáciou viet, ktorá je súčasťou aj toho, že sociálny pracovník rozumie tomu čo klient hovorí • Poruchy aktívneho počúvania: - počúvanie „polovicou hlavy“ - selektívne počúvanie Výsledkom neaktívneho počúvania je dvojkolajná komunikácia – nálepkovanie Verbálna komunikácia – aktívne počúvanie

• Je nesmierne dôležité počas konzultácie si overiť čo klienti počujú a na záver spoločne s klientom zhrnúť obsah konzultácie

Práca s otázkami • Neprofesionalita spočíva v množstve položených otázok • Široké otvorené otázky, ktoré poskytujú klientovi priestor na to aby sa vyjadril súvisle a v kontexte s faktami, ktoré on považuje za potrebné a významné • Otázka by mala byť sformulovaná JASNE A ZROZUMITEĽNE • Hluché miesta v kladení otázkach klienta zneisťujú

• S klientom je potrebné hovoriť jasne a zrozumiteľne • Pracovník by sa mal vyhýbať inotajom, narážkam, neprimeraným zovšeobecneniam • Úroveň vyjadrovania by mala byť prispôsobená kapacite klienta pochopiť hovorené slovo • Sociálny pracovník sa stretáva so špeciálnymi skupinami, ktoré majú svoj slovník – je potrebné pozbierať všetky dostupné výrazy rôznych žargónov a pri práci s touto skupinou používať ich slovník • Ak sociálny pracovník používa svoj slovník kde používa cudzie slová pre klienta dochádza k nedorozumeniu – domýšľaniu kontextov Jazyk v intervencii

• Ja som OK – ty nie si OK • Ja som OK – ty si OK = umožňuje poradcovi i klientovi akceptovať sa navzájom, pochopiť sa vzájomne a vytvoriť prijateľný priestor pre spoluprácu pri riešení problému. • Akceptácia neznamená súhlas s klientom a jeho správaním je to skôr pochopenie klienta bez toho aby sme sa s ním stotožňovali • Transcendentálna škola (Yohariho okono / Naša rola) Akceptácia

• Vcíť sa do prežívania druhého – opustiť svoj vzťažný systém a snažiť sa pochopiť to čo sa deje v druhom • Príklad: Depresia – mánia Empatia

• Otvorenosť vo vyjadrovaní pocitov, transparentnosť a kongruencia • Sociálny pracovník má priestor na to aby hovoril o svojich pocitoch, zážitkoch a skúsenostiach • Sociálny pracovník by mal byť autentický – nemal by si protirečiť Kongruencia

• MIMIKA - komunikácia prostredníctvom tváre • Očný kontakt • Komunikácia prostredníctvom úst • Komunikácia prostredníctvom brady – čela • SP by sa mal vyhýbať strojených, ironických, rozpačitých úsmevov Neverbálna komunikácia

• Priestorové príkazy • Obviňovanie – zosmiešňovanie – kritizovanie – odpor • Dopĺňanie hovoreného slova Gestikulácia – komunikácia pomocou rúk

Haptika – komunikácia pomocou dotyku • Podanie ruky • Dotykom sociálny pracovník môže dať najavo spoluúčasť

Proxemika – prostredníctvom vzdialenosti • • Intímna zóna – 20 centimetrov Osobná zóna – 60 centimetrov Sociálna zóna – dva metre Verejná zóna – neznámi /ľudia, ktorí toho druhého ohrozujú alebo ich vníma ako agresívnych • Obranné mechanizmy • Vertikálna vzdialenosť

• Komunikácia miestom kde najbezpečnejšie – najistejšie sa Teritorialita – miesto cítime

• Sociálny pracovník by mal sledovať čo robia klientove ruka a telo • Klient sa často hrá s rukami – škriabu sa na tvári , klopkajú prstami • Chôdza – z ktorej môže pracovník vyčítať mnoho prejavov Kinezika – komunikácia pohybom

• Plynulosť reči • Hlasitosť • Rýchlosť reči • Doba trvania rozprávania • Tón a farba reči Paralinguistika – sprievodné fenomény verbálnej komunikácie

• Oblečenie SP by malo mať súvislosť so skupinou s ktorou pracovník prevažne pracuje SP pracujúci s mládežou sa môže obliekať športovejšie, pracovník pracujúci s bezdomovcami sa môže obliekať menej nákladne. . . Produkcia – úprava zvoňkajšku

Spätná väzba • Spätná väzba klientovi – pracovník informuje klienta o tom, čo na neho pôsobilo jeho rozprávanie, neverbálne prejavy, jeho problém. • Spätná väzba by mala byť zameraná na správanie na klienta

• ÁNO – NIE Zlé otázky • BUĎ – ALEBO • CIRKULÁRNE DOTAZVANIE (povedal si, že rodičia štekali. Čo robili keď štekali)

• Otázky k dohodnutiu zákazky • Otázky na minulosť • Otázky na riešenie • Otázky na priebeh • Záverečná otázka • Hodnotiace otázky Konštruktívne otázky

Druhy otázok • Otvorené otázky • Hypotetické otázky • Uzatvorené otázky • Batéria otázok • Konštruktívne otázky • Otázky typu buď alebo

úlohy sociálneho poradcu pri prvom kontakte • Objasňovanie problému prezentovaného klientom. • Aktívne počúvanie klienta. • Hľadanie príčin problému bez hodnotenia a posudzovania. • Všímať si všetky prejavy klienta - verbalita, neverbalita, emócie, spontaneita, mlčanie, nepokoj. • Vytvoriť si priestor pre heteroanamnézu. • Nechať klienta objavovať dôležité veci. • Hovoriť menej ako klient.

Poradenské interview • Podobne si môžeme spraviť sumár možných ťažkostí sociálneho poradcu počas poradenského interview: • identifikácia sociálneho poradcu s klientom; • zlý odhad odborných kompetencií sociálnym poradcom; • nedocenenie problému sociálneho klienta; • absencia pokory u sociálneho poradcu; • prílišné teoretizovanie sociálneho poradcu bez konkrétneho zakotvenia; • popieranie či negovanie emócií klienta; • dávanie technologických návodov sociálnym poradcom; • tlak na klienta, aby akceptoval predstavu sociálneho poradcu.

inventár najčastejších chýb v poradenstve • • • Dirigovanie a prikazovanie Predčasná diagnóza Nachytanie klienta Zovšeobecňovanie Bagatelizovanie Zveličovanie zásluh Monologizácia Projekcia Izolácia Moralizovanie

Formulovanie cieľov a motivácia klienta Poradca by mal reálne odhadnúť sily a možnosti klienta, najmä s ohľadom na primeranosť riešenia prezentovaného problému. Pri hľadaní alternatívnych možností riešenia klientovej situácie môže sociálny poradca využívať rozličné techniky: • Brainstorming - necenzurované produkovanie všetkých možností riešenia bez kritického obmedzenia. • Doplňovanie viet - klient dopĺňa začaté vety podľa svojich predstáv a potrieb. • Vízia do budúcnosti - klient si predstavuje, ako bude situácia vyzerať o mesiac, o pol roka.

Kontrakt v poradenstve • ukončení explorácie klienta a po stanovení pracovnej diagnózy by mali sociálny poradca a klient uzatvoriť dohodu o ďalšej spolupráci. • časové dimenzie spoločnej práce. • V poradenskom kontrakte by sa mali objaviť aj veci, ktoré sa dotýkajú etiky poradenskej práce

Vzťah poradcu a klientov • Infantilná úroveň • Detská úroveň • Úroveň dospievania • Úroveň dospelosti

Emocionálne prejavy v poradenstve • Plač • Strach – úzkosť • Zlosť – hnev

Klarifikácia • Je proces, v rámci ktorého sa SP a klient objasňujú rôzne aspekty prezentovaného problému • Ľadovec plávajúci na mori • Sociálny pracovník pomôže klientovi objasniť si to čo sa nachádza pod ľadovcom • Prípadne ho vedie k samotnému odhaľovaniu - aha efekt

Ventilácia • Veľa klientov príde do poradne aby mohla hovoriť o svojich problémoch – pocitoch • Konzultácia by mala pomôcť k znižovaniu napätia, umožňuje mu hovoriť o problémoch bez ponižovania, nepochopenia. Mnohým klientom ventilácia stačí a nepotrebujú iný druh terapie

Povzbudenie • Nevedia a nepoznajú SP správanie , preto je dôležité aby ho v iniciálnej fáze povzbudzoval, ocenil • Rozhovor je pre nich cvičením, kde si často prvýkrát zadefinujú problém – nazvú ho pravým menom

Intepretácia • SP prestáva byť pasívnym a aktívne dopĺňa chýbajúce súvislosti, ktoré doteraz ostávali klientovi skryté • PRÍKLAD: Nenávisť k svojej matke • Interpretácia od SP ku klientovi • Interpretácia od K ku SP

tréning • Učenie – opakovanie – nácvik • Riešenie fóbií • Tréningy optimálnej komunikácie, zvládanie konfliktov, asertivity • Nácvik konštruktívnej hádky

• V učení otvorene ventilovať negatívne pocity, nespokojnosť, kritické pripomienky pri rešpektovaní určitých pravidiel • • Deštruktívny konflikt Preberú a zhodnotia svoje konanie Nacvičia konštruktívnu hádku Obodujú ju Konštruktívna hádka

Ekomapy • Hľadanie afiliácií a podporných sietí pre klienta v prípade kríz

• Špeciálnou formou nácvikov sú relaxačné techniky, ktoré využívajú súvislosti medzi uvoľnením svalstva, psychickým preladením ovplyvnením somatiky – autogénny tréning Relaxačné techniky

Modelovanie • Činnostná metóda práce • Modelovanie určitých reálnych situácií zo života • SP si pripraví scenár a klient ho zahrá podľa svojich predstáv

• Hranie rolí je podobná technika ako modelovanie, rozdiel je v tom, že pri hraní rolí sú vybrané konkrétne situácie zo života, ktoré môžu nastať v blízkej budúcnosti • Výmena rolí – študent – učiteľ / matka – dcéra Hranie rolí

Konfrontácia • SP upozorňuje klienta na rozdiely v jeho tvrdeniach, správaní v chápaní seba a iných.

Reflexia • SP odráža to čo klient povedal, preformuláva klientove odpovede aby stimuloval ďalší klientov vhľad, vyberá dôležitú pasáž a podobne

• Terapeutický Rozhovor • Pravidlá rozhovoru • Ujasňovanie – uktovenie – vybavenie

Zmena perspektívy • je technika ktorá pomáha klientovi náhľad nad vlastnou situácie z inej perspektívy

Domáce úlohy • Je to technika, ktorá sa uskutočňuje v prirodzenom prostredí klienta, kde majú zhodnotiť svoje schopnosti, zdokonaliť výkon konkrétnych funkcií

Rozhodovanie sa na papieri • Zostaví zoznam položiek, ktoré mu pomôžu zorientovať sa v danom probléme

• Prenášanie pozornosť od prostriedkov, ktoré sa im ponúkajú bezprostredne k cieľom ako ich dosiahnuť v budúcnosti Rozlišovanie medzi účelom prostriedkami

Analógia • Analógia - klient často svoj problém aj pomenuje, ale má tendenciu vidieť ho stereotypne, iba z jedného uhla pohľadu. V týchto situáciách sociálni poradcovia môžu využiť metódu analógie, ktorú dobre popisuje Scherpner (1988). Tvrdí, že jednou z hlavných úloh poradcu je ukázať klientovi rôzne možnosti štruktúrovania každej situácie, a tým mu otvoriť nové možnosti videnia, postupu a riešenia.

• Nedobrovoľného klienta zvyčajne vysiela do poradne inštitúcia – neochota priamo koleruje s tým, že sú vysielaní do inštiúcie • Neochotný klient – do poradne vôbec nepríde • Klient v odpore sa bráni zmene Špecifiká práce s nedobrovoľným klientom

• Tri druhy odporu: 1. Keď klient problém nepripúšťa 2. Keď sa chce klient zmeniť ale nevie ako na to, 3. alebo ho zmena ohrozuje Paradoxné techniky: namiesto potlačovania odporu vytvára preň priestor, povzbudzuje klienta aby prejavoval odpor – pracuje technikou noha vo dverách (ponúka materiál, ktorý bude klientom zamietnutý a potom ponúkne riešenie) Klient v odpore

• Mlčanie má tiež komunikačnú valenciu • SP by nemal robiť nátlak na klienta – klient by mal hovoriť to čo potrebuje • Mlčanie nesmie byť dlhé – podnecuje tenziu a sťažuje pohotovosť k otvoreniu • Môže si pozvať rodinných pracovníkov • Pracovať pomocou projekčných techník – kresliacich – alebo zadávať domáce úlohy Mlčanlivý klient

• Klient v akútnej kríze • Potrebuje predovšetkým distribúciu, pracovník ho posúva k špecialistovi Depresívny klient

• Klient potrebuje pomoc špecialistu • - Sudidiálny konanie môže byť: Bilančné premýšľanie o smrti Manifestácia – stať sa centrom pozornosti Signál potrebujem pomoc Sucidiálnym klientom

• Manipuláciu označujeme ako úmyselný vplyv alebo usmerňovanie k určitej výhode • Využíva sa klam, prehováranie, zvádzanie, šarm, obviňovanie, podplácanie, zaplavovanie rečami • Zisťujú rodinný okruh a okruh známych pre SP • Je potrebné hľadať odpoveď na otázku čoho sa klient obáva, akceptovať klientov strach. Treba akceptovať realističnosť jeho strachov a pripustiť každú zmenu Manipulatívny klient

• Zariadenie miestností • Ventilácia klienta a apelovanie na racionálnosť rozhovoru • Vedieť pracovať s technikou pokazená gramoplatňa • Technika otvárania dverí – priznanie časti kritiky • Technika sebaotvrenie – SP hovorí o svojich pocitoch Agresívny klient

• Iba jednu konzultáciu – informáciu – ventiláciu • Ukončenie práce s klientom • Separácia klienta – prenosová neuróza - protiprenosová neuróza Kataanamnéza Ukončenie práce s klientom

Ďakujem Vám za pozornosť