Socilne dopady reforiem zdravotnctva MUDr Peter Vchodisk I

Sociálne dopady reforiem zdravotníctva MUDr. Peter

Východiská I v 70 – 80 rokoch viedla ČSFR svetové štatistiky v počte lekárov, sestier alebo laborantov aktívne boli vytvárané bariéry proti vzniku tzv. rodinných lekárskych klanov študovať medicínu bolo malým zázrakom byť sestričkou bolo pýchou dnes LFUK BA už druhý rok nenaplnila 1. ročník

Východiská II štatisticky významne klesá záujem o štúdium medicíny a zdravotníckych povolaní populácia lekárov starne nedostatok lekárov a sestier v regiónoch lekár, sestra v rodine – skôr odrádza ako láka nasledovať export lekárov a sestier

Zmeny po roku 1989 Rušenie zdravotníckych etáp 1991 1990 – LD + body 1992 I. oddlženie nemocníc 1993 Zavedenie systému zdravotného poistenia 1994 Postupné odštátňovanie činností 1994 Platové úpravy I. + 40% 1996 II. + 25% 1997 III. + 15% 2001 II. oddlženie nemocníc 1999 Prospektívny rozpočet 2000

Zmeny po roku 1989 III. Oddlženie nemocníc 2001 Delimitácia na VÚC, obce a transformácia na n. o. 2003 IV. Oddlženie nemocníc – Veriteľ a. s. 2004 Financovanie platbou za ukončenú hospitalizáciu + body 2004 Marginálne poplatky 2003 Redukcia marginálnych poplatkov 2006 Nárast dlhu na 8, 2 mld. v priebehu 2008 Pripravovaná návratná finančná výpomoc 2009 2005 -

Nerovnováha je spoločným menovateľom reforiem 1. v tvorbe cien 2. v tvorbe minimálnej siete 3. vo výbere odvodov 4. v prerozdeľovaní rozpočtu 5. v povinnostiach „Pravidlá“ nie sú rovnaké pre všetky segmenty a veľmi často sa menia v priebehu „hry“

Nemocničná starostlivosť sa pohybuje v bludnom kruhu z nedofinancovania, cez zadlženie, po oddlženie nemocnice sú financované zostatkovým rozpočtom zostatkový rozpočet nemocníc je odôvodňovaný potrebou hľadať vnútorné rezervy, pričom sa vonkajšie a vnútorné zadlženie sústavne prehlbuje štát v pravidelných intervaloch oddlží zadlžené nemocnice, pritom sám zadĺženie nemocníc nedofinancovaním indukoval „nekonečný príbeh“, v ktorom sú „odmeňovaní“ zadlžujúci a „trestaní“ nezadlžujúci. . . motiváciou je zadlžovať sa – o to lepšie a väčšie je oddlženie

Zachovať rovnosť šancí, stanoviť hustotu siete a minimálnu štruktúru služieb je úlohou regulátora potrebou občana je dostupná PAS, LSPP, ZZS naviazané na všeobecnú nemocnicu so stand by prevádzkou situácia dnes je charakterizovaná nedostatkom personálu, nedofinancovaním, nevyváženosťou povinností a zhoršením dostupnosti zdravotníckych služieb v regiónoch stand by služba LSPP je platená paušálnou platbou stand by ústavná pohotovostná služby je platená za výkon nerovnosť šancí – cenová diskriminácia - nerovnováha

Krízu financovania nemocníc spustilo odštátnenie a cenová nevyváženosť po odštátnení PAS nasledovalo odštátnenie služieb s dobre nastavenými cenami – verejnej lekárenskej siete, laboratórií, ba aj rádiologických pracovísk a CT – „vyberania hrozienok z koláča“ časť nemocníc stratila komplexnosť poskytovaných služieb pacient stratil v niektorých regiónoch dostupnú a komplexne vybavenú všeobecnú nemocnicu, viac cestuje, hľadá, ako je liečený reformou proklamované vedenie pacienta zdravotnou poisťovňou k rýchlej diagnóze a liečbe je iba virtuálnou realitou. . .

Zdravotné poisťovne sa riadia zákonmi z r. 2004 objednávajú občanom zdravotné služby za ceny, ktoré nezodpovedajú reálnej hodnote poskytovaných služieb limitovaním cien a objemov prenášajú celé riziko straty na poskytovateľov zdravotnej starostlivosti zo zákona mali možnosť tvoriť zisk z povinného verejného zdravotného poistenia, napriek tomu limitujú rozsah služieb a žiadajú poskytovateľov tvoriť listiny čakateľov zdravotná poisťovňa nie je povinná za poskytnutú a uznanú službu zaplatiť medzi zdravotnými poisťovňami a poskytovateľmi je zo zákona vybudovaný nevyvážený vzťah

Index rizika a. najvyšší vo veku, kde je platiteľom odvodov štát. . . b. používa sa na prerozdelenie rozpočtu c. nepremieta sa do úhrad za služby Legislatívou ustanovená nerovnováha

Zavedenie systému zdravotného poistenia v roku 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 % VZ 13, 7 13, 7 14 % z % VZ 10% 54% 80% 73% 76% 100 VZ v SK 2450 2700 2450 odvody za ENP 34 181 269 270 283 336 spotreba v Sk na občana SR 279 338 494 593 649 721 802 887 odvody EAP 650 700 810 940 1075 1200 1315 1430

Odvody do zdravotného poistenia v rokoch 2001 - 2008 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 VZ v % 14 14 14 / 4 4 4, 25 4, 5 % VZ 100 100 VZ v SK 2450 2750 2890 3300 MM / PM PM odvody ENP 336 385 403 463 565 585 765 830 SK / občan 887 970 1000 1100 1280 1400 1600 odvody EAP 1430 1539 1620 1738 1940 2000 2520 2590 „prepočet 14% minimálnej mzdy na 4% priemernej mzdy“

Nedofinancovanie zdravotníctva je dlhodobo plánované zo zákona štát – kolektívny platiteľ odvádzal za ENP z minimálnej mzdy a odvádza z priemernej mzdy nedostatočný finančný objem štát si non stop zo zákona udeľuje úľavy v odvodoch cez ENP pomer odvedených zdrojov medzi EAP a ENP je 2 : 1 z príjmu vyššieho ako je trojnásobok priemernej mzdy sa odvody do zdravotného poistenia neodvádzajú v sociálnom poistení toto obmedzenie je

Financovanie „Nastaviť financovanie primerané potrebám občana znamená zabezpečiť poistný rozpočet bez spoluúčasti a bez príjmu z marginálnych poplatkov na úrovni 7, 5 až 8 % z objemu HDP“

Reforma v roku 2004 mottom reformy bolo : „Zdrojov je dosť, len sú zle rozdelené!“ „znížiť očakávania občanov“. . . presadzovala solidárnosť a prehĺbila nevyváženosť zdravotnícke zariadenie je limitované počtom objednaných výkonov nadlimitného pacienta má za povinnosť zdravotnícke zariadenie zaradiť na listinu čakateľov poisťovňa nadlimitne vykonanú službu príjme, akceptuje a nezaplatí v konečnom dôsledku doplatí poskytovateľ – ten kto ošetrením pacientovi pomohol, ak službu poskytnúť odmietne, sklame pacienta

MEDIAN je 8% MEDIAN je 20 – 25% podiel poistného rozpočtu z HDP % nákladov na lieky z poistného rozpočtu D : 11% SR : 38% F : 9, 5% H : 32% P : 9, 2% P : 24% SLO: 8, 5% ČR : 22% DK : 8, 2% SLO : 21% A : 8% F : 21% ČR : 7, 6% A : 15% H : 7% D: 14% IR : 6, 9% IR : 10% SR : 5, 9% DK : 8%

Diskriminačné cenové pravidlá Lekárenská PAS+LSPP starostlivosť RLP+RZP všeobecné nemocnice FN SVLZ Dialýza Jednodňová starostlivosť

Nerovnosť šancí extrémne rozpätie cien za ukončenú hospitalizáciu nevyváženosť cien medzi segmentmi cenové zvýhodnenie výukových zariadení limitovanie finančných objemov časť objemu je nepriamo vrátená cez DPH

Sociálne dopady reforiem zdravotníctva falošná teória prezamestnanosti sa plynulo zmenila na nedostatok lekárov a sestier starnúca populácia lekárov zhoršujúce sa medziľudské vzťahy priepasť medzi staršou a mladou generáciou lekárov strata záujmu o štúdium medicíny a ošetrovateľstva ekonomická emigrácia

Sociálne dopady reforiem zdravotníctva zlá propagácia reformy, podozrievanie z nekvalitnej práce, zhoršenie sociálneho komfortu zdravotníkov množstvo nadčasov v regiónoch zvýšilo riziko poškodenia pacienta zámerom reformy 2004 bolo redukovať pre „nedostatočný obrat služieb a slabú výkonnosť“ malé nemocnice v regiónoch reforma zdravotníctva 2004 tak zhoršila dostupnosť služieb nebola v prospech ale proti občanovi a proti zdravotníkom napriek redukcii malých nemocníc sa počet lôžkových zariadení najmä v centrách prostredníctvom rozdrobenia rozrástol

Chýbajúce zdroje kompenzovala vláda v rokoch 2004 – 2006 spoluúčasťou marginálne poplatky mali zabezpečiť redukciu neprimeraného dopytu – aj sa tak prechodne stalo v roku 2007 vláda marginálne poplatky obmedzila a dopyt vzrástol mierne sa zvýšili odvody za ENP aj odvody od EAP, spoluúčasť klesla a ešte viac sa roztvorili nožnice medzi zdrojmi verejného zdravotného poistenia a rýchlo rastúcim HDP výsledkom je pocit nedocenenia spoločenského významu práce zdravotníkov a zhoršenie medziľudských vzťahov odnáša si to pacient – je nespokojný s ošetrením i vzťahovo

Zo správy EK o ekonomickej a sociálnej kohézii v EÚ rastú verejné výdavky na zdravotníctvo radikálne rýchlejšie ako rastie HDP v SR je rast verejných výdavkov na zdravotníctvo pomalší ako rast HDP „makroekonomická a zdravotná politika s radikálne reštriktívnou náplňou realizovaná v roku 2004 bola deviáciou, ktorá ťažko znevážila spoločenskú hodnotu práce lekárov a sestier“ „takýto model nemôže byť ekonomicky, sociálne dlhodobo udržateľný“ a prináša zhoršenie úrovne zdravotnej starostlivosti výrazne zhoršuje sociálne istoty a odrádza od zdravotníckeho povolania

Dopady necitlivo vedených reforiem nerovnomerné pokrytie územia službami strata záujmu o zdravotnícke povolanie zhoršenie vzťahov na všetkých úrovniach nedocenenia spoločenského významu práce sú vážnym sociálnym problémom SR

Ďakujem za pozornosť MUDr. Peter Ottinger riaditeľ@naw. sk ottinger 01@mail. t-com. sk +421 903 219 604