SLUBY Vymedzenie sluieb zmena stavu osoby alebo statku

SLUŽBY

Vymedzenie služieb • zmena stavu osoby alebo statku spôsobenej činnosťou, ktorá je súčasťou ekonomiky, • v marketingu – činnosť ponúknutá jednou stranou druhej, ktorá nemusí byť spojená s výrobkom, • v manažmente – ekonomická činnosť, ktorá vytvára hodnotu a poskytuje úžitok spotrebiteľovi ako výsledok vytvorenia želanej zmeny pre prijímateľa, • v praxi – činnosť poskytovaná pre tretí subjekt a vykonávaná platenými zamestnancami.

Služba ako systém Služba je väčšinou chápaná ako pracovný výkon, pri ktorom finálny produkt môže mať dve zložky: • proces • výsledok procesu Služby majú nasledovné atribúty: Personál, úroveň kvality, čas poskytovania služby, podporné zariadenie, balenie a etikety, doplnkové služby.

Balík služieb • Základný produkt - neumožňuje získať konkurenčný potenciál. • Očakávaný produkt – je doplnený o služby, ktoré sú považované za potrebné. • Rozšírený produkt – výkony, ktoré zákazník neočakáva. • Potenciálny produkt – dodatočné uspokojovanie potrieb.

Vlastnosti služieb • • • nehmotnosť pominuteľnosť neoddeliteľnosť produkcie a spotreby variabilita služieb vlastníctvo

Klasifikácia služieb • Podľa charakteru činností – VOO, MOO, opravy, hotely, doprava, školstvo. . • Podľa funkcie – výrobné, distribučné, osobné, spoločenské. . . • Podľa typu dopytu – intermediálne, spotrebné. . • Podľa spôsobu realizácie – trhové a netrhové. . • Podľa umiestnenia na trhu – exportovateľné a neexportovateľné. .

Produkcia služieb • Trhové služby – sú predmetom kúpy a predaja na trhu – cena, vstupné, mýto, poplatky, sadzba. • Netrhové služby – produkcia, ktorá sa neposkytuje na komerčné účely a predaj sa neorganizuje na báze trhu – kolektívne služby, ktoré poskytujú orgány štátnej správy alebo nezárobkové spoločnosti.

Členenie služieb • Intermediálne – vstupy do produkcie iných výrobkov a služieb, • Služby konečnej spotreby – spotrebúvané jednotlivcami a domácnosťami, • Spoločenské – individuálnej i kolektívnej spotreby.

Vymedzenie služieb cez konštitutívne znaky podnikovo-hospodársky prístup a) činnosť – využívanie psychickej a fyzickej pracovnej sily mimo tvorby materiálnych statkov, b) proces – slúžiaci na krytie potrieb materiálovými a nemateriálovými statkami, ktorých tvorba vyžaduje kontakt medzi producentom a spotrebiteľom, c) výsledok – nemateriálny hospodársky statok, d) potenciál – schopnosť producenta podávať špecifické výkony, e) kombinované – predchádzajúce interpretácie kombinujú.

Štatistické vymedzenie služieb Od 1. 1. 1992 vymedzuje OKEČ miesto službám - III. sektor NH: • obchod, oprava motorových vozidiel a spotrebného tovaru, • pohostinstvo a ubytovanie, • doprava, skladovanie a spoje, • peňažníctvo a poisťovníctvo, • nehnuteľnosti, prenájom nehnuteľností, • služby pre podniky, výskum a vývoj, • verejná správa, obrana, povinné sociálne poistenie, • školstvo, • zdravotníctvo, veterinárne a sociálne činnosti, • ostatné verejné, sociálne a osobné služby, • súkromné domácnosti s domácim personálom, • exteritoriálne organizácie a spolky.

Vymedzenie služieb ako negatívnej definície k tovaru služba - negatívna definícia k tovaru (OSN) • Historicky podmienená definícia služieb ako statkov, ktoré nemajú charakter materiálnych tovarov alebo verejných stavebných prác (osobné a vecné služby).

Vývoj sektora služieb Vyspelé ekonomiky sa orientujú na služby (zvyšovanie • • podielu na HDP aj počtu zamestnancov), rastie dopyt domácností po službách (pracujúce ženy), trend väčšieho komfortu a pohodlnosti, rast priemerného veku obyvateľstva – opatera, voľný čas, poistenie, komplexnosť statku vyžaduje podporné služby – školenia PC, predpovede – do konca storočia – vyspelé ekonomiky 80 % v II. sektore, 10 % v I. a II. sektore, - 2/3 USA, Kanada, - Rakúsko 60 %, SR 57 %.

Špecifiká služieb a) špecifické znaky samotnej služby: • nemateriálny charakter, • neskladovateľnosť, • netrasportovateľnosť • komplexnosť, • variabilita, • neopakovateľnosť (relatívna opakovateľnosť), • časť služieb má charakter kolektívnych a zmiešaných kolektívnych statkov.

Špecifiká služieb b) špecifické znaky procesov poskytovania a spotreby • • služieb: priamy kontakt, možnosť prepojenia VF na územie, potreba kooperácie službových potenciálov, služba sa môže v procese produkcie a spotreby modifikovať, prítomnosť iných spotrebiteľov pri hromadnom poskytovaní služieb, špecifické nároky na pracovnú silu (aj automat) poskytovanej služby, špecifické ľudské a materiálne prostredie ponuky služieb.

Špecifiká služieb c) špecifické znaky trhu služieb: • nemožnosť transferu vlastníctva, • špecificky vznikajúci dopyt po službách, • služby sa nakúpia alebo objednajú pred procesom produkcie a až pri spotrebe sa prejaví skutočný charakter a kvalita, • existencia vplyvov verejnosti, • špecifické výmenné vzťahy, • územný princíp tvorby siete zariadení poskytujúcich služby.

Klasifikácia služieb podľa druhu • • • • utility (prirodzené monopoly), ubytovacie a stravovacie služby, dopravné služby, prenos informácií, peňažné, úverové a poisťovacie služby, právne a hospodárske služby, služby osobnej hygieny a čistenia, služby kultúry, športu a ostatné služby voľného času, zdravotnícke služby, osobné sociálne služby, vzdelávacie služby, veda a výskum, verejná správa, občianske a záujmové združenia.

Klasifikácia služieb podľa charakteru spotreby a spotrebiteľa • spotrebné a výrobné, • služby spotrebované subjektom, ktorý rozhodol o spotrebe a iným subjektom, • vlastná spotreba služieb, • služby s kontinuálnou a diskrétnou produkciou.

Klasifikácia služieb Podľa požiadaviek na službový potenciál: • profesionálneho charakteru, • nespojné so špecifickou kvalifikáciou. Podľa motivácie k spotrebe a času spotreby: • s povinnou spotrebou, • s dobrovoľnou spotrebou, • služby spotrebované v pracovnom čase, • služby spotrebované vo voľnom čase. Podľa intenzity a charakteru dopytu po službách: • s negatívnym dopytom, chýbajúcim, latentným, viaznúcim, kolísajúcim, optimálnym nadmerným, škodlivým dopytom.

Verejný záujem Základné významy: • individuálny, • spoločenských skupín, • celospoločenský. Patria doňho: • hodnoty všeľudského charakteru, • vymedzuje vzťah medzi pojmami verejný záujem, celospoločenský záujem, skupinový záujem – synonymá.

Verejný záujem 2 dimenzie: Priestorová – stupeň, do ktorého občan volí svojich zástupcov Časová – 3 polohy: • verejný záujem vymedzený a preferovaný občanom v okamihu volieb • verejný záujem v období medzi voľbami, • verejný záujem uplatňovaný v dlhodobom horizonte formou zákonov.

Verejná politika Analyzuje procesy formovania a uplatňovania verejného záujmu inštitúciami verejného sektora. Jej objektom nie je celá spoločnosť, ale len to, čo sa týka verejného sektora a verejného záujmu. Rámcové politiky – šesť blokov odvetví: • politika verejnej správy, justície, obrany, • zdravotná, školská, kultúrna, sociálna politika • masmediálna, informačná politika a politika uplatňovaná pre vedu a výskum, • energetická, dopravná spojová a telekomunikačná politika, politika vodného hospodárstva, • poľnohospodárska politika bývania, • politika zamestnanosti, sociálneho zabezpečenia a

Verejná voľba • Každý občan samostatne, prípadne prostredníctvom volených zástupcov môže niektorou z foriem verejnej voľby uplatňovať preferencie v prospech vymedzenia verejného záujmu pri prejednávanom a hodnotenom segmente verejnej politiky. • S praktickým uplatňovaním verejnej voľby je spojená otázka spôsobu prezentácie poslania, cieľov, stratégie a konkrétnej náplne verejnej politiky. • Zámery v cieľoch a realizácii dielčích politík verejnej politiky prezentujú politické strany formou volebných programov.

Verejná kontrola a verejná správa • Slúži na uplatnenie práva kontroly občana, ktorý rozhodol o uplatnení verejného záujmu v tom ktorom odvetví verejného sektora a má právo na kontrolu toho, či je verejný záujem skutočne a efektívne podľa jeho voľby uplatňovaný. • Verejná správa formuje a následne riadi uplatnenie verejného záujmu spoločnosti.

Verejný sektor Plánované netrhové poskytovanie služieb, rozsah poskytovania ktorých sa determinuje kolektívne, prostredníctvom demokratických rozhodovacích procesov, pričom alokácia vytvorených statkov sa realizuje podľa odhadu potrieb finálneho spotrebiteľa

Vlastnosti verejného sektora • Financovaný z verejných, ale aj súkromných prostriedkov • Riadený a spravovaný verejnou správou • Rozhoduje sa v ňom verejnou voľbou • Podlieha verejnej kontrole Vlastnosti členia NH na ziskový a neziskový sektor, pričom verejný sektor považujú za jednu časť sektora neziskového.

Zloženie verejného sektora Štátny verejný sektor • ústredný • samosprávny Neštátny verejný sektor • súkromný – MVO, NO

Klasifikácia verejných služieb 1. blok spoločenských potrieb (správa, polícia, justícia, armáda) 2. blok odvetví rozvoja človeka (vzdelávanie, kultúra, šport, zdravotníctvo, osobné sociálne služby) 3. blok poznania a informácií (veda, výskum, masmédiá) 4. blok technickej infraštruktúry (doprava, spoje) 5. blok privátnych statkov (bývanie) 6. blok existenčných istôt (služby zamestnanosti, sociálne transféry)

Alternatívne metódy zabezpečovania verejných služieb (ASDA) • Kontraktácia služieb – štátne orgány uzatvárajú zmluvy so súkromnými spoločnosťami • Systémy BOT – building, operation, transfer, • Poukážky – štát vydáva oprávneným osobám na nákup verejných statkov (kultúra, sociálne oblasť) • Koncesie – kontrakty na poskytovanie verejných služieb – netýkajú sa výstavby (voda, odpad) • Neziskové organizácie – dobrovoľnícke

Alternatívne finančné zdroje • • • Štátne inštitúcie a samospráva Podniky a podnikatelia Individuálni darcovia Vlastná činnosť Iné zdroje a medzinárodná spolupráca

Základné subjekty poskytovania verejných služieb 4 základné subjekty: • producent služby • financujúca organizácia • organizácia, ktorá garantuje kvalitu a rozsah poskytovanej služby • zákazník – spotrebiteľ

Verejné projekty, verejné objednávky, verejné obstarávanie

Verejný projekt Je systémový návrh alokácie verejných zdrojov, ktorý má investičný charakter. Tvorba posudzovanie a vyhodnocovanie verejných projektov je proces, ktorý zahrňuje: • analýzu rámcových podmienok, • stanovenie cieľa, • určenie potrebnej stratégie k dosiahnutiu zvolených cieľov, • vymedzenie podmienok k dosiahnutiu cieľov, • definovanie možných alternatív, • stanovenie kritérií pre hodnotenie alternatív, • posúdenie jednotlivých variant, výber najvhodnejšej alternatívy, • realizácia projektu.

Verejná objednávka • Je právne upravený verejný projekt, ktorým si obstarávateľ vo verejnom sektore realizuje obstarávanie tovarov, služieb a verejných prác.

Verejné obstarávanie • Systém verejného obstarávania bol zavedený za účelom hospodárneho a transparentného vynakladania verejných prostriedkov. Každá vyspelá ekonomika vytvára širokú štruktúru regulačných opatrení zameraných na zvýšenie efektívnosti využívania verejných zdrojov pri zadávaní verejných objednávok na obstaranie, prác, tovarov a služieb.

Vývoj legislatívy • Nariadenie Vlády SR č. 219/92 Zb. o postupe pri obstarávaní štátnej výstavby, • Zákon NR SR č. 263/93 Z. z. o verejnom obstarávaní tovarov, služieb a verejných prác, • Zákon NR SR č. 263/99 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, • Obchodný zákonník • Občiansky zákonník • Zákon NR SR č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov, • Zákon NR SR č. 523/2003 Z. z. o verejnom obstarávaní.

Systém verejného obstarávania Princípy procesu – súboru prvkov legislatívnych, podporných, informačných, vzdelávacích a prvkov dohľadu zameraných na uspokojovanie potrieb širokej verejnosti, súkromného podnikateľa a obstarávateľa: • efektívnosť a hospodárnosť vynakladania prostriedkov, • princíp nediskriminácie účastníkov procesu VO, • princíp transparentnosti, • princíp zrozumiteľnosti, • princíp zodpovednosti, • princíp etiky a korektnosti, • princíp podpory rozvoja konkurenčného prostredia.