Skma deje prebiehajce v atmosfre predovetkm poasie priny

Skúma deje prebiehajúce v atmosfére, predovšetkým počasie, príčiny jeho zmien a tiež počasie predpovedá.

Počasie. Podnebie Zrážky a ich meranie Vrstvy atmosféry Zeme Zmeny atmosférického tlaku. Vietor Vlhkosť vzduchu Meteorologická stanica Skvapalňovanie vodných pár Meteorologická mapa. Predpoveď počasia. Oblaky Znečisťovanie ovzdušia

Ako vzniká počasie ? Na povrchu Zeme sú rozložené pevniny, oceány a moria. Nad povrchom Zeme sa nachádza atmosféra /ovzdušie /. To všetko má vplyv na tvorbu počasia. Avšak hlavnou príčinou zmien počasia je S l n k o.

Slnko zohrieva pevniny, oceány a moria. Slnečné žiarenie spôsobuje vyparovanie vody. Vzniknuté vodné pary stúpajú nahor a miešajú sa s atmosférickým vzduchom. Od zohriateho povrchu Zeme sa ohrieva vzduch. Teplejší vzduch má menšiu hustotu ako studený a preto stúpa nahor. Chladnejší vzduch klesá k zemi. Takto vzniká prúdenie vzduchu. Prúdiaci vzduch – vietor prenáša vodné pary, v ňom obsiahnuté, do iných oblastí. Ochladením a skvapalnením vodných pár sa tvoria oblaky. Z nich niekedy vypadávajú zrážky vo forme dažďa a lebo snehu.

POČASIE Súvisí s dejmi, ktoré prebiehajú v atmosfére. Počasie je stav ovzdušia v určitom čase na určitom mieste

Meteorológ sleduje 6 základných meteorologických prvkov, ktoré majú podstatný vplyv na počasie : teplota vzduchu n tlak vzduchu n prúdenie vzduchu / vietor / n vlhkosť vzduchu n oblačnosť n zrážky n

Podnebie – je dlhodobý stav ovzdušia na určitom území z hodnôt získaných na určitom území mnohoročnými meraniami sa vypočítavajú priemerné hodnoty základných meteorologických prvkov. Tieto charakterizujú podnebie / klímu / na danom území. n iné podnebie je typické pre štáty severnej Európy, iné pre štáty ležiace pri Stredozemnom mori, iné u nás. n

Otázky na precvičenie učiva Čím sa zaoberá meteorológia ? 2. Ktoré sú základné meteorologické prvky ? 3. Čo je hlavnou príčinou zmien počasia ? 4. Aký je rozdiel medzi počasím a podnebím ? 1.

Úlohy 1. Zopakujte si poznatky o meraní teploty vzduchu, tlaku vzduchu a jednotky týchto veličín. 2. Prečo je v tom istom čase na rôznych miestach Zeme rôzne počasie ? 3. Pripravte si v škole malú „ meteorologickú stanicu”, na ktorej budete merať teplotu vzduchu, vlhkosť vzduchu, tlak vzduchu a smer vetra. Výsledky merania zapisujte a na konci preberania učiva o meteorológii ich vyhodnoťte.

Vrstvy atmosféry Øtroposféra Østratosféra Ømezosféra Øtermosféra Øexosféra

Rozloženie vrstiev atmosféry

Je najnižšia, ale pre nás najvýznamnejšia vrstva atmosféry. Na póloch siaha do výšky okolo 8 km, v miernych zemepisných šírkach do výšky 10 km, ale v trópoch až do výšky 18 km. Nachádza sa v nej 80 % hmotnosti atmosféry a takmer všetka vodná para. Teplota vzduchu klesá s výškou v priemere o 0, 7 ˚C na každých 100 m výšky. V troposfére prebiehajú všetky deje, ktoré vytvárajú počasie.

Stratosféra Rozkladá sa nad troposférou do výšky asi 50 km. Nachádza sa v nej len veľmi málo vodných pár, preto sa v nej netvoria takmer žiadne oblaky. V stratosfére sa nachádza ozón. Ozónová vrstva vo výške od 20 do 30 km zachytáva pre život nebezpečné ultrafialové žiarenie vysielané Slnkom.

Mezosféra • Rozkladá sa nad stratosférou do výšky asi 80 km. • Teplota v nej klesá približne od 0 ºC až na mínus 100 ºC. • Možno v nej niekedy pozorovať striebristé oblaky zložené z kryštálikov ľadu.

Termosféra Siaha do výšky okolo 800 km. Jej znakom je prudký nárast teploty atmosféry s výškou. V termosfére vzniká zaujímavý atmosferický jav – polárna žiara. Pozorujeme v nej tiež meteory. Termosféra je priestor, v ktorom sa pohybujú umelé družice Zeme.

Exosféra Je najvyššou a najredšou vrstvou atmosféry. Nachádza sa v nej prevažne hélium a vodík. Atmosférický tlak tu klesá na nulu a atmosféra Zeme plynule prechádza do medziplanetárneho priestoru.

Otázky na precvičenie učiva 1. 2. 3. 4. V ktorej vrstve atmosféry prebiehajú deje, ktoré majú vplyv na utváranie počasia ? Akú funkciu plní ozónová vrstva nachádzajúca sa v stratosfére ? Ako sa nazýva vrstva, v ktorej sa pohybujú umelé družice Zeme ? Ako sa nazýva najvyššia a najredšia vrstva atmosféry Zeme ?

Úlohy Vysvetli podľa obrázka, ako sa mení teplota vzduchu v atmosfére.

Vlhkosť vzduchu Je daná množstvom vodných pár, ktoré sa nachádzajú v určitom objeme vzduchu.

Vodné pary sa dostávajú do vzduchu : vyparovaním vody zo zeme vodných plôch vyparovaním tiel živočíchov vyparovaním z vodných plôch vyparovaním z povrchu rastlín

Vlhkosť vzduchu je veľmi premenlivá a závisí od teploty vzduchu. Atmosférický vzduch niekedy neobsahuje skoro žiadne vodné pary – hovoríme, že je suchý. Inokedy obsahuje toľko vodných pár, že je nimi nasýtený. Ak sa do nasýteného vzduchu dostanú ďalšie vodné pary, ihneď sa menia na kvapalinu / skvapalnejú /. Vznikajú drobné kvapôčky, ktoré vnímame ako biely obláčik. Príkladom toho je para, hmla, či oblak.

Pojmy Rosný bod je teplota, pri ktorej nastáva skvapalnenie vodných pár obsiahnutých v ovzduší. Absolútna vlhkosť vzduchu sa určuje hmotnosťou vodnej pary obsiahnutej v 1 m 3 vzduchu. Relatívna vlhkosť vzduchu sa počíta ako podiel absolútnej vlhkosti vzduchu a najväčšej absolútnej vlhkosti vzduchu, aká existuje pri danej teplote. Udáva sa v percentách najväčšej absolútnej vlhkosti / najpriaznivejšie pracovné podmienky sú pri relatívnej vlhkosti vzduchu 50 % až 70 %.

Vlhkomer n n Relatívna vlhkosť vzduchu sa meria vlhkomermi. Najčastejšie sa používa vlasový vlhkomer. Keď sa vlhkosť vzduchu zväčšuje, odmastený, napnutý zväzok vlasov sa predĺži. Keď sa vlhkosť zmenšuje, vlasy sa skrátia, čo sa prenáša na ručičku, ktorá ukazuje relatívnu vlhkosť vzduchu v percentách.

Otázky na precvičenie učiva 1. 2. 3. 4. 5. Ako sa určuje absolútna vlhkosť vzduchu ? Čo nazývame rosným bodom ? Na akom poznatku je založený vlasový vlhkomer ? V akých jednotkách sa vyjadruje relatívna vlhkosť vzduchu ? Aký je rozdiel medzi suchým, vlhkým a nasýteným vzduchom ?

Úlohy 1. Keď vojde človek s okuliarami z vonka do vykúrenej miestnosti, okuliare sa mu zarosia. Vieš vysvetliť prečo ? 2. Ako vysvetlíš, že pri chladnom počasí sa nám vytvárajú pred ústami biele obláčiky ? 3. Poznáš vo svojom okolí miesto, v ktorom je veľká relatívna vlhkosť vzduchu ? 4. Navrhni spôsob, ako ovplyvniť vlhkosť vzduchu v triede alebo v byte.

Skvapalňovanie vodných pár v ovzduší

Slnko zohrieva zemský povrch. Od neho sa postupne zohrievajú spodné vrstvy vzduchu. Pretože teplý vzduch má menšiu hustotu ako studený, stúpa nahor. S ním vystupujú nahor aj vodné pary, ktoré sú v ňom obsiahnuté. Vo vyšších chladnejších vrstvách ovzdušia vlhkosť vzduchu narastá, vzduch sa stáva nasýtený vodnými parami. Časť vodných pár sa preto skvapalňuje, utvárajú sa drobné kvapôčky vody. Pri teplote nižšej ako 0 °C vznikajú ľadové kryštáliky.

Veľké množstvá drobných kvapiek vody, či ľadových kryštálikov pozorujeme na oblohe ako o b l a k.

Oblačnosť Vzdušné prúdy prenášajú oblaky nad rôzne miesta zemského povrchu. Množstvo oblakov nachádzajúcich sa na oblohe nad istým miestom sa nazýva oblačnosť. Oblačnosť je jedným zo základných meteorologických prvkov. Jej veľkosť sa určuje podľa toho, akú časť oblohy, ktorú vidí pozorovateľ vzhľadom na okolitý terén, pokrývajú oblaky.

Stupnica oblačnosti V správach o počasí určených pre verejnosť sa používa spravidla päťstupňová stupnica oblačnosti: • jasno • malá oblačnosť • poloblačno / oblaky zakrývajú polovicu oblohy / • oblačno • zamračené

Rosa Skvapalňovanie vodných pár obsiahnutých vo vzduchu môže prebiehať aj pri zemskom povrchu. Zo skúsenosti vieme, že keď sa po západe Slnka vzduch ochladí, vzniká na tráve, či na listoch rastlín r o s a.

Námraza V jeseni, či skoro na jar sa v noci vzduch ochladí pod 0 °C a na tráve a predmetoch blízko pri zemi vzniká i n o v a ť alebo n á m r a z a.

Otázky na precvičenie učiva 1. Čo je skvapalňovanie ? 2. Kedy nastáva skvapalňovanie vodných pár v ovzduší ? 3. Čo je oblak ? 4. Čo nazývame oblačnosť ? 5. Podľa akej stupnice sa posudzuje oblačnosť ?

Úlohy 1. Aká je oblačnosť teraz ? 2. Vysvetli, kedy vzniká na tráve rosa a kedy inovať.

Typy oblakov Na oblohe môžeme pozorovať oblaky rôznych tvarov a veľkostí. Podľa tvaru a výšky sa v meteorológii oblaky rozdeľujú do viacerých skupín Veľmi zjednodušene ich možno rozdeliť do troch skupín : o vrstevnaté oblaky o kopovité oblaky o riasy

Vrstevnaté oblaky / stratus / Tvoria viac alebo menej súvislú bielu až sivú pokrývku oblohy. Vyskytujú sa od malých výšok nad zemou až do výšky 8 km. V menších výškach tvoria hrubé vrstvy a prinášajú dážď a sneh. Vo väčších výškach majú tvar bielych alebo sivých závojov.

Vo výškach nad 5 km utvárajú vrstevnaté oblaky akoby biele vločky, ktoré sú usporiadané v skupinách alebo radoch. To sú tzv. „ baránky “.

Kopovité oblaky / cumulus / Vyskytujú sa od 500 m až do výšky 10 km. Sú to objemné oblaky s výrazne ohraničenými okrajmi. Na spodnej časti sú pomerne rovné, na vrchnej sú zaoblené / pripomínajú karfiol /. Osvetlené miesta majú oslnivo biele. V lete sú s nimi spojené búrky. Objavujú sa však aj za pekného počasia.

R i a s y / c i r r u s / Skladajú sa z ľadových kryštálikov. Pohybujú sa vo výškach 5 km až 13 km.

Hmla je vlastne oblak, ktorý leží pri zemi. Vzniká vtedy, keď má vzduch pri povrchu zeme veľkú relatívnu vlhkosť a prudko sa ochladí. Najčastejšie vzniká nad mokrou zemou / jesenné a jarné hmly / a nad vodnými plochami.

Otázky na precvičenie učiva 1. 2. 3. 4. Čo je oblak ? Do akých skupín sme roztriedili oblaky ? Čo je hmla a kedy vzniká ? Aký je rozdiel medzi počasím a podnebím ?

Úlohy 1. Pozri sa na oblohu a pokús sa určiť, aké oblaky sú na nej. 2. Vysvetli prečo vzniká hmla najčastejšie nad mokrou zemou a vodnými plochami v podvečer alebo v noci a ráno sa postupne rozplynie ?

Zrážky a ich meranie

Zrážky l l l Oblak tvorí veľké množstvo drobných kvapiek vody alebo ľadových kryštálikov. Tieto sa postupne spájajú, čím sa zväčšuje aj ich objem a hmotnosť. Pri určitej veľkosti ich už prúdiaci vzduch nemôže unášať a preto padajú smerom dolu ako dážď, sneh, krúpy, či ľadovec. Spoločne ich označujeme ako ovzdušné zrážky, krátko len zrážky. Medzi ovzdušné zrážky patrí aj rosa a hmla.

Množstvo zrážok n n n Celkové množstvo vody, ktoré spadne za istý čas na niektorom mieste, sa označuje ako množstvo zrážok. Určuje sa výškou vrstvy vody meranou v milimetroch, ktorá spadla na danom mieste. Keď sú zrážky 1 mm, to znamená, že na plochu s obsahom 1 m 2 spadli zrážky, ktoré zodpovedajú objemu 1 litra vody.

Zrážkomer Zrážky sa merajú zrážkomerom. • je to valcovitá kovová nádoba opatrená hore lievikom so záchytnou plochou so známym obsahom / spravidla 500 cm 2 / umiestnená 1 m nad zemou • spadnutá voda odteká do nádoby postavenej na dne zrážkomera • jej množstvo sa meria odmerkou, ktorej dieliky ukazujú priamo výšku spadnutej vody v milimetroch.

n n Pri snežení sa používa zrážkomerná nádoba bez lievika. Napadnutý sneh sa nechá pomaly roztopiť a vzniknutá voda sa odmeria odmerkou.

Príklad V správach o počasí sa uvádza, že počas dňa boli na istom mieste zrážky 7 mm. Koľko vody spadlo na záhradku s výmerou 400 m 2 ? Koľko osemlitrových krhiel by sa naplnilo touto vodou ? Riešenie

Otázky na precvičenie učiva 1. Aké druhy zrážok poznáš ? 2. Ako sa postupuje pri meraní zrážok ? 3. Čím sa merajú zrážky ?

Úlohy 1. Presvedči sa výpočtom, že objem kvádra s rozmermi 1 m x 1 mm je 1 liter. 2. Zisti koľko stojí 1 m 3 vody a vypočítaj, koľko by musel záhradkár z príkladu zaplatiť, keby odoberal vodu z verejného vodovodu.

Zmeny atmosferického tlaku. Vietor

Čo už vieme o atmosférickom tlaku : n zmenšuje sa s narastajúcou výškou n na rôznych miestach Zeme je rôzny n aj na tom istom mieste sa behom času mení Zmeny atmosférického tlaku významne vplývajú na tvorbu a vývoj počasia.

Meranie atmosférického tlaku Na meteorologických staniciach sa tlak meria: n ortuťovým tlakomerom n barografom

Ortuťový tlakomer Podľa Torricelliho pokusu bol na meranie atmosférického tlaku zostrojený ortuťový tlakomer.

Barograf n Je prístroj na plynulé meranie a automatické zapisovanie hodnôt atmosférického tlaku. n Na obrázku je záznam hodnôt atmosférického tlaku barografom.

Izobary n Normálny atmosferický tlak je 1013 h. Pa. Atmosferický tlak sa behom času mení od 935 h. Pa až po 1055 h. Pa. Je to jeden z prvkov, ktorí sleduje meteorologická stanica pri predpovedi počasia. n Na meteorologických mapách pomocou izobár vyznačíme oblasť tlakovej níže alebo tlakovej výše.

Tlaková níž - cyklóna n je oblasť , v ktorej je tlak vzduchu nižší ako v ich okolí. n v tlakovej níži je tlak vzduchu v uzavretom priestore nižší ako na poslednej izobare.

Tlaková výš – anticyklóna n je oblasť , v ktorej je tlak vzduchu vyšší ako v ich okolí. n v tlakovej výši je tlak vzduchu v uzavretom priestore vyšší ako na poslednej izobare.

Vietor anemometer Rozdiel tlaku vzduchu na dvoch miestach spôsobuje, že vzduch sa pohybuje z miesta vyššieho tlaku k miestu s nižším tlakom, čo vnímame ako vietor. Anemometer so smerovkou Rýchlosť vetra meriame anemometrom. /ak je doplnený registračným zariadením nazýva sa anemograf / Smer vetra udáva odkiaľ vietor fúka. Ak fúka južný vietor, prúdi vzduch z juhu na sever. Na určenie smeru vetra používame smerovku.

Beaufortova stupnica rýchlosti vetra Rýchlosť vetra v stupnici platí pre štandardnú výšku 10 metrov nad zemou vo voľnom teréne. Beaufortov stupeň sa používal kedysi aj ako jednotka rýchlosti vetra, najmä u námorníctva. Táto jednotka mala názov ball. Pôvodná stupnica bola totiž zostavená podľa účinkov vetra na morskú hladinu a intenzitu vlnobitia.

Beaufort stupeň (ball) Označenie vetra- Rýchlosť vetra Účinky vetra 0, 0 až 0, 2 m/s 0 Bezvetrie Dym vystupuje priamo hore. 1 km/h 0, 3 - 1, 5 m/s 1 Vánok 1 - 5 km/h Smer vetra možno rozoznať podľa pohybu dymu, vietor však neúčinkuje na veternú koruhvu. 1, 6 - 3, 3 m/s 2 Slabý vietor Vietor cítiť na tvári. Listy stromov šelestia. 6 - 11 km/h 3, 4 - 5, 4 m/s 3 Mierny vietor Listy stromov a vetvičky sú v trvalom pohybe. Vietor napína zástavky. 12 - 19 km/h 4 Dosť čerstvý vietor 5, 5 - 7, 9 m/s Vietor zdvíha prach a kúsky papierov. Pohybuje menšími vetvami. 20 - 28 km/h 8, 0 - 10, 7 m/s 5 Čerstvý vietor 29 - 38 km/h 10, 8 - 13, 8 m/s 6 Silný vietor 39 - 49 km/h Listnaté kry sa začínajú hýbať. Na stojatých vodách sa tvoria menšie vlnky so spenenými hrebeňmi. Vietor pohybuje hrubšími vetvami. Telegrafné drôty svištia, používanie dáždnikov je obtiažne.

Beaufort stupeň (ball) Označenie vetra 7 Prudký vietor Rýchlosť vetra Účinky vetra 13, 9 – 17, 1 m/s Vietor pohybuje celými stromami. Chôdza proti vetru je obtiažna. 50 – 61 km/h 17, 2 – 20, 7 m/s 8 Búrlivý vietor Vietor odlamuje vetvy. Chôdza proti vetru je nemožná. 62 – 74 km/h 20, 8 -24, 4 m/s 9 Víchrica 75 – 88 km/h Vietor spôsobuje menšie škody na stavbách. Strháva komíny a škridlice zo striech domov. 24, 5 – 28, 4 m/s 10 Silná víchrica Vyvracia stromy a spôsobuje značné škody na domoch. 89 – 102 km/h 11 Mohutná víchrica 28, 5 – 32, 6 m/s Spôsobuje rozsiahle škody a spustošenie krajiny. 103 – 117 km/h 32, 7 m/s a viac 12 Orkán nad 118 km/h Ničivé účinky. V našich zemepisných šírkach sa vyskytuje pri mimoriadne hlbokých tlakových nížach, v južných zemepisných šírkach pri tropických tlakových nížach – hurikánoch a tajfúnoch.

Otázky na precvičenie učiva 1. Ako sa nazýva prístroj na plynulé meranie automatické zaznamenávanie tlaku vzduchu ? 2. Ako sa nazývajú čiary spájajúce na meteorologickej mape miesta, v ktorých je v istom čase rovnaký tlak vzduchu ? 3. Čo je tlaková níž ( tlaková výš) ? 4. Čo nazývame vetrom ? 5. Čo to je anemometer ?

Úlohy 1. Urč hodnotu atmosférického tlaku v oblasti tlakovej níže na obrázku. 2. Urč hodnotu atmosférického tlaku v oblasti tlakovej výše na obrázku. 3. Vyjadri rýchlosť vetra 72 km/h v jednotkách meter za sekundu. 4. Cvičte sa v určovaní rýchlosti a názvu vetra podľa Beaufortovej stupnice.

Meteorologická stanica

Pre potreby meteorológie, napr. na predpovedanie počasia, sa robia pozorovania na meteorologických staniciach / na Slovensku je ich viac ako päťdesiat /. l l Sú rozmiestnené na rôznych miestach Zeme, na pevninách, moriach i na družiciach. Výsledky pozorovania a nameraných hodnôt meteorologických prvkov sa zhromažďujú v národných a medzinárodných centrách. Na Slovensku je takýmto centrom Slovenský hydrometeorologický ústav v Bratislave.

Výsledky pozorovaní vykonaných v určenom čase sa pomocou dohodnutých značiek a kódov zaznamenávajú do meteorologickej mapy

Meracie prístroje a zariadenia meteorologickej stanice meteorologická búdka barograf, teplomery, vlhkomer Ombrograf /zrážkomer/ teplomery v tráve héliograf /zaznamenáva dľžku slnečného svitu

Meracie prístroje a zariadenia meteorologickej stanice anemometer so smerovkou balón s rádiosondou na určenie rýchlosti a smeru vetra vo väčších výškach teodolit – prístroj na určenie polohy balóna, prípadne oblaku

Práca pozorovateľa na meteorologickej stanici l Pozorovanie a meranie l l meteorologických prvkov v pravidelných časových intervaloch. Hlásiť výsledky do meteorologického centra, kde sa ďalej spracujú a vyhodnotia. Potom nastáva medzinárodná výmena správ medzi štátmi a kontinentami. Štúdiom meteorologickej mapy, vyhotovenej z týchto pozorovaní, si môže meteorológ utvoriť predstavu o stave počasia v danom čase nad sledovaným územím. Môže predpokladať jeho vývoj a predpovedať počasie na ďalšie hodiny alebo dni.

Prvá meteorologická stanica založená na Slovensku v roku 1871 v Hurbanove Pôvodná budova súkromnej hvezdárne dr. Mikuláša Konkolyho Thege Slovenská ústredná hvezdáreň v Hurbanove Zakladateľ hvezdárne dr. Mikuláš Konkoly - Thege (1842 -1916)

Ďalšie meteorologické stanice na Slovensku

Otázky na precvičenie učiva 1. Aká je činnosť meteorologických staníc ? 2. Aké prístroje sú umiestnené na meteorologických staniciach ? 3. Kde sa sústreďujú výsledky pozorovaní vykonaných na slovenských meteorologických staniciach ? 4. Je vo vašom okolí meteorologická stanica ?

Úlohy 1. Vyhodnoťte spoločné merania, ktoré ste vykonali na svojej „ meteorologickej stanici”. Zobrazte namerané hodnoty grafmi. 2. Uváž, možno výsledky vašich pozorovaní porovnať s tými, ktoré sa uvádzajú v predpovedi počasia v tlači ?

Meteorologická mapa Predpoveď počasia

Medzinárodná výmena meteorologických informácii n n n Každá krajina, ktorá je členom Svetovej meteorologickej organizácie, má k dispozícii informácie z celého sveta. Slovenská meteorologická predpovedná služba využíva informácie o počasí od východného pobrežia Severnej Ameriky až po Ural a od severného pólu po severné pobrežie Afriky. Tieto informácie sú pomocou medzinárodne dohodnutých značiek a kódov zaznamenané v meteorologickej mape / resp. synoptickej mape/.

Veľmi zjednodušená mapa, ktorá sa používa pri oboznamovaní verejnosti s predpoveďou počasia na nasledujúci deň.

Medzinárodne dohodnuté značky Vysvetlivky k niektorým značkám, používaným v meteorologických mapách jasno až malá oblačnosť poloblačno až zamračené dážď sneženie hmla prehánky mrholenie búrky

Synoptická mapa Európy Pri pohľade na mapu si všimnite priebeh izobár, polohu tlakovej výše V a tlakovej níže N. Najvýraznejšie prejavy počasia sú však spojené s atmosférickými frontami. Atmosférický front je oblasť, v ktorej sa dotýkajú vzduchové hmoty a rôznymi vlastnosťami, napr. teplý a studený vzduch. teplý front studený front oklúzny front

Atmosférické fronty n n n O teplom fronte hovoríme, ak sa pásmo styku teplého a studeného vzduchu presúva na stranu studeného vzduchu a po jeho prechode sa nad daným miestom oteplí. Na meteorologickej mape je vyznačený čiarou s polkrúžkami na tej strane čiary, na ktorú postupuje. Ak sa pásmo styku vzduchových hmôt presúva na stranu teplého vzduchu a po prechode frontu sa ochladí, hovoríme o studenom fronte. Vyznačuje sa čiarou s trojuhoníčkami, ktoré tiež naznačujú smer postupu frontu. Niekedy sa teplý a studený front spoja a zmiešajú, , vtedy hovoríme o tzv. oklúznom fronte. Tento je na mape vyznačený čiarou, na ktorej sú polkrúžky a trojuholníčky.

Predpoveď počasia n n Podľa rozloženia a pohybu atmosférických, smeru vetra, , výskytu zrážok, znalosti zemského povrchu nad danou oblasťou a využitím skúseností, môže meteorológ predpovedať ďalší vývoj počasia na niekoľko hodín, alebo na jeden až tri dni. Predpoveď počasia určená širokej verejnosti spravidla obsahuje údaje o oblačnosti, zrážkach, extrémnych denných a nočných teplotách, predpoveď smeru a rýchlosti vetra. Špeciálne predpovede sa pripravujú napr. pre poľnohospodárov, pre účely ochrany ovzdušia, pre pozemnú a leteckú dopravu alebo pre energetikov. Sledovanie a predpoveď počasia má veľký význam teda pre hospodárstvo, ale i pre zdravie a činnosť človeka.

Otázky na precvičenie učiva 1. Ako sa nazýva organizácia, ktorá zabezpečuje medzinárodnú výmenu meteorologických informácií ? 2. Čo je atmosférický front ? 3. Aké druhy atmosférických frontov poznáme ?

1. Úlohy Podľa informácií uvedených na meteorologickej mape opíš stav počasia v jednotlivých mestách, aký bol v uvedenom čase. Legenda : Jasno Takmer jasno Malá oblačnosť Polooblačno Oblačno Takmer zamračené Zamračené Po prehánke Po daždi

2. Ú l o h y Nájdi na obrázkoch atmosférické fronty a urč hodnotu atmosférického tlaku v mieste tlakovej výše /značka A alebo V/ a tlakovej níže / značka C alebo N /:

Čisté ovzdušie je jedným z predpokladov zdravého života na zemi. Pod znečistením ovzdušia rozumieme prach a plyny, ktoré sa dostávajú do ovzdušia z prírodných a umelých zdrojov.

Prirodzené zdroje znečistenia ovzdušia Vulkanická činnosť / sopečný prach, veľké množstvá vodnej pary a rozličných plynov / Prachové búrky Hnilobné procesy / metán a sírovodík /

Umelé znečistenie ovzdušia Rast priemyselnej činnosti človeka Rádioaktívny spad Škodlivé látky, ktoré sa dostávajú do ovzdušia ako výsledok ľudskej činnosti : OXID UHLIČITÝ Látky poškodzujúce ozónovú vrstvu Zeme

Skleníkový efekt Oxid uhličitý vzniká najmä pri spaľovaní pevných a tekutých palív. Na jeho množstvo v atmosfére vplýva aj zmenšovanie rozlohy lesov. Oxid uhličitý, ktorý sa nachádza v atmosfére, prepúšťa slnečné žiarenie, ale zachytáva žiarenie vysielané zemským povrchom. Dôsledkom toho je zvyšovanie teploty ovzdušia. Znečistené ovzdušie má podobné vlastnosti ako sklo v skleníku. Odtiaľ pochádza i názov tohto javu – skleníkový efekt

Rádioaktívny spad Prachový oblak, ktorý vzniká pri jadrovom výbuchu alebo pri jadrovej havárii nezostáva nad jedným územím. Vystupuje do atmosféry a unášaný prúdiacim vzduchom sa pohybuje okolo Zeme. Rádioaktívny prach, podobne aj niektoré plynné látky, zostáva v atmosfére roky i desiatky rokov a spolu so zrážkami dopadá na zemský povrch. J a d r o v é h a v á r i e Černobyľ 1986 Three Mile Island USA 1979 Jadrový výbuch Hirošima 1945 Jadrové skúšky

Ozónová diera Súčasťou atmosféry je aj ozón. Ozónová vrstva je silne narušená v oblasti južného zemepisného pólu. Jej hrúbka sa tu znížila oproti pôvodnému stavu viac ako o polovicu - vznikla „ozónová diera“. Látky, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu, obsahujú najmä chlór a fluór - spoločne ich nazývame freóny. Tieto sa používajú ako náplň do chladiacich a mraziacich zariadení, do hasiacich prístrojov a sprejov. Znižovanie ozónu v atmosfére by mohlo mať pre život na Zemi katastrofálne následky. V súčasnosti sa preto podnikajú medzinárodne koordinované kroky proti znečisťovaniu ovzdušia freónmi.

Znečistené ovzdušie znižuje množstvo slnečnej energie dopadajúcej na zemský povrch. Slnečná energia je podmienkou života na Zemi, ovplyvňuje procesy prebiehajúce v atmosfére, teda aj počasie. Znečistené ovzdušie znižuje kvalitu životného prostredia, čím negatívne pôsobí na zdravie človeka.

Otázky na precvičenie učiva 1. Aké sú hlavné zdroje znečistenia ovzdušia ? 2. Je vo vašom okolí niečo, čo výrazne znečisťuje ovzdušie ? 3. Aké sú následky znečisteného ovzdušia na Zemi ?

Úlohy 1. Vysvetli, ako vplýva zmenšovanie rozlohy lesov na Zemi na znečisťovanie ovzdušia. 2. Vieš, čo sa nazýva skleníkovým efektom ? 3. Priprav si podľa literatúry alebo internetu informáciu o stave ozónovej vrstvy a o tzv. „ozónových dierach”.