SEVERN ZIA ZIJSK AS RUSKA Regionlna geografia zie

SEVERNÁ ÁZIA (ÁZIJSKÁ ČASŤ RUSKA) Regionálna geografia Ázie Soňa Boďová Zuzana Sklenárová Aneta Valenčíková

Základné informácie ◦ Krajina: Ruská federácia ◦ Oficiálny jazyk: Ruština ◦ Rozloha: 75% z celkovej rozlohy Ruska (267 x väčšia ako SVK) ◦ Počet obyvateľov: 143, 5 miliónov(Rusko celkovo) z toho 33 miliónov Ázijská č. ◦ Hustota zaľudnenia: 2, 5 – 2, 9 ob/km 2 ◦ Rasa: europoidná, mongoloidná (pôvodné sibírske obyvateľstvo) ◦ Náboženstvo: pravoslávne (65%) ◦ Iné náboženstvá: islam (10%), judaizmus (5%), kresťanstvo (5%), iné (5%) ◦ Mena: Ruský rubeľ

Hranice ◦ Západ: (s Európskou č. Ruska) - Ural ◦ Sever: Severný ľadová oceán (Karské more, more Laptevovcov, Východosibírske more, Čukotské more) ◦ Východ: Beringov prieliv (Amerika), Tichý oceán (Beringovo more), La Pérousov prieliv (Jap. a Sachalin), Japonské more ◦ Juh: Kazachstan, Mongolsko, Čína, KĽDR (dĺžka vyše 11 000 km) + Gruzínsko a Azerbajdžan na JZ

Historicko-politický vývoj ◦ 6. storočie - osídlenie východnými Slovanmi ◦ okolo roku 900 - voľné kmeňové spoločenstvá pod vedením Variagov ◦ 988 – prijatie kresťanstva – knieža Vladimír I. , Kyjevská Rus – pod vedením Byzancie, neskôr Litvy (Zlatá horda) ◦ zač. 14. stor. - odtrhnutie etník a vytvorenie samostatného ukrajinského a bieloruského národa ◦ do konca 14. stor. - kniežatstvá odvádzali Mongolom dane – porazení Dimitrijom Donským ◦ Moskva centrom - kniežatá prijali cisársky titul (cár), vytvorili tzv. tretí Rím ◦ v druhej polovici 16. stor. – nespokojnosť Kozákov a roľníkov – prienik na V a Sibír

◦ Rusko ďalej kolonizovalo celé povodie Volgy, Ural, západnú Sibír a väčšiu časť Ukrajiny ◦ ekonomická aktivita znamenala aj rast obchodu a umenia – prienik k čínskemu pobrežiu ◦ v 18. stor. – kolonizácia hlavne v Európe (Livónsko, Estónsko, východná časť Poľska, západná Ukrajina, Kurónsko a Litva) ◦ ½ 19. stor. - veľké územia na Kaukaze, v Strednej Ázii a aj za Tichým oceánom ◦ 1861 - zrušenie nevoľníctva ◦ 1891 – 1916 - kolonizácia južných častí Sibíri a Ďalekého východu postavením Transsibírskej železnice ◦ koncom 19. storočia - hospodársky rozvoj ◦ na začiatku 20. storočia - poľnohospodárska reforma - roľnícky kolektivizmus - Kulaci

◦ vzostup poľnohospodárstva, roľníci získali lepšie vzdelanie a začali investovať do mechanizácie industrializácia Ruska ◦ I. svetová vojna (1914 - 1918) + boľševická revolúcia (1917) – prerušenie priaznivého vývoja ◦ 1918 – 1922 - obdobie krvavej občianskej vojny a bojom proti vojenskej zahraničnej intervencii ◦ Víťazstvo boľševikov – založenie Zväzu sovietskych socialistických republík (ZSSR) ◦ znárodňovanie, hospodársky krach, roľnícke nepokoje, hladomor ◦ 1921 – 1922 - Sovietskom Rusku vypukol prvý veľký hladomor ◦ 3 mil. obetí ◦ 1924 - J. V. Stalin (Džugašvili) ◦ hlboký hospodársky, spoločenský a politický úpadok štátu ◦ teror, deportácie na nútené práce, odsun etnických, národnostných skupín a celých národov do oblastí Strednej Ázie a Sibíri, antisemitizmus a genocída ◦ 1929 - násilná kolektivizácia sedliakov (približne 5 mil. roľníkov zabitých a asi 10 mil. odvlečených na nútené práce do tzv. pracovných táborov (gulagy)

GULAGY

◦ budovanie socialistického ťažkého priemyslu na základe lacnej pracovnej trestaneckej sily ◦ koncom dvadsiatych rokov 20. st sa začala vytvárať mohutná priemyselná a výrobná základňa ZSSR ◦ slabá závislosť od zahraničného obchodu ◦ Obdobie medzi vojnami: rozsiahla industriálna epocha ◦ 2. svetová vojna (1939 - 1945) – hospodárska aktivita ZSSR sa presunula do východnej (ázijskej) č. ◦ po skončení vojny bolo k ZSSR pripojené územie Sachalinu a Kurilských ostrovov ◦ 1949 - založenie ekonomickej organizácie Rady vzájomnej hospodárskej pomoci (RVHP) ◦ veľký počet lacnej kvalifikovanej pracovnej sily, dostatok energie a surovín pomohli ZSSR dosiahnuť významné úspechy vo vede, technike a strojárstve ◦ hospodársky rast od konca šesťdesiatych rokov klesal - kríza sovietskeho spoločenského systému, v hospodárskej výroby (extenzívny rast) a soc. zabezpečení a kríze v etnických a kultúrnych vzťahoch ◦ po roku 1985 – zavádzanie politických a hospodárskych reforiem ◦ 1989 – prechod Ruskej ekonomiky na trhovú ◦ 1991 – rozpad ZSSR ◦ 1993 – Ruská federácia

Hlavne za ázijskú časť: ◦ Zasahovali tu celky, ktoré sa vytvorili v iných oblastiach – mongolská ríša ◦ Rusi začali ovládať toto územie od konca 17 st. , zač 18 st. , a postupne tu získavali svoje územia ◦ 19 -20 st. si Rusi upevnili svoju moc na tomto území ◦ Presun Ruských obyvateľov na V pozdĺž transib. Magistrály ◦ V medzivojnovom období, po 1 sv vojne – sformovanie na tomto území ZSSR

Politicko-administratívne členenie URALSKÝ OKRUH SIBÍRSKY OKRUH ĎALEKÉKO VÝCHODU

URALSKÝ OKRUH ◦ 10, 5 % z rozlohy Ruska ◦ Povrch: ◦ Ural (dĺžka S-J: 2500 km) ◦ Západosibírska nížina ◦ Vodstvo: úmorie Severného ľadového oceánu ◦ Rieka Ob, prítoky: Irsyš, Tobol ◦ Podnebie: 3 klimatické oblasti: üarktická polárna oblasť üsubarktická kontinentálna üsubarktická prechodná

◦ Obyvateľstvo: ◦ ◦ 12 373 926(2002) 12 080 526(2010)- úbytok 8, 5 % z celkového obyvateľstva Ruska podiel mestského obyvateľstva: 80 % Národnosti: ◦ Rusi – 83 % ◦ Tatári – 5, 2 % ◦ Ukrajinci – 3 % ◦ Rasy: europoidná a mongoloidná ◦ koncentrácia obyvateľstva do Sverdlovskej a Čeľabinskej oblasti na Juhu ◦ centrum okruhu je mesto Jekaterinburg ◦ „Panva Ruskej ekonomiky“

Jamalsko (Jamalsko-nenecká oblasť) ◦ najsevernejšia časť okruhu ◦ polovica územia za polárnym kruhom ◦ Obyvateľstvo: ◦ ◦ Počet: 540 000 Hustota zaľudnenia: 0, 7 ob/km 2 Pôvodné obyvateľstvo: Nenci (5, 9 %) Rusi (62%) ◦ Vierovyznanie: ◦ 42 % - pravoslávny ◦ 18 % - moslimovia (Tatári a kaukazské národy) ◦ Administratívne centrum - Salechard ◦ Priemysel: ◦ ložiská zemného plynu (90 % Ruských zásob), ropy (12 % Ruských zásob)

◦ Nenci

Chantyjsko-mansijská oblasť (Jugra) ◦ Poloha: stredná časť západosibírskej nížiny ◦ Rozloha: 523 000 km 2 ◦ 290 tisíc jazier ◦ Močaristá tajga ◦ Obyvateľstvo: ◦ Počet: 1, 5 mil (riedke osídlenie) ◦ Pôvodné obyvateľstvo: Mansijovia a Chantovia tvoria iba 2 % populácie ◦ ugrofínske jazyky (oblasť považovaná za pravlasť Maďarov) ◦ Oblasť bohatá na rôzne národnosti ◦ Administratívnym centrom je Chanty-Mansijsk

◦ Priemysel: ◦ viac než 50 % ročnej produkcie ropy v Rusku ◦ viac než 500 miest s licenciou na ťažbu ropy a zemného plynu ◦ Podľa odhadov sa v tejto oblasti nachádzajú zdroje s veľkosťou až 10 miliárd ton

Sverdlovská oblasť ◦ najľudnatejšiu oblasť v ázijskom Rusku a piata najľudnatejšia v celej Ruskej federácii ◦ Administratíve centrum: Jekaterinburg (1, 3 mil ob) (starší názov Sverdlovsk) ◦ 66 % územia tvorí Tajga ◦ Obyvateľstvo: ◦ 4, 48 mil ľudí (5. miesto v Rusku) ◦ 83% mestské obyvateľstvo ◦ 21 národností s viac než 2000 ob, a ďalších 100 s menej ◦ Priemysel: ◦ v 18. -19. st. tu bola sústredená prevažná časť ruského priemyslu ◦ počas 2. sv vojny presunuté ďalšie továrne z európskej č Ruska ◦ v súčasnosti ťažba železnej rudy, medi, bauxitu, uhlia, niklu ◦ 82% priemyselnej regionálnej výroby tvorí ťažobný a metalurgický priemysel, strojárstvo a energetika

Čeľabinská oblasť ◦ Centrum: Čeľabinsk – jedno z hl priemyselných centier v Rusku ◦ 348 riek (spolu 10, 235 km) a 3 748 jazier (tektonického pôvodu s hĺbkou 30 -40 m) ◦ Turgojak, Zyuratkul, Itkul ◦ Obyvateľstvo: ◦ Počet: 3, 47 mil (vysoko urbanizovaná oblasť) ◦ Priemysel: ◦ vedúce odvetvie (7. miesto medzi regiónmi RF v objeme priemyselnej výroby) ◦ dominancia metalurgie (70% z celkovej priemyselnej výroby) ◦ výroba rakiet a techniky pre použitie vo vesmíre ◦ viac ako 200 chránených oblastí ◦ rozvinutá sieť sanatórií a kúpeľov, horské lyžiarske strediská a športové a turistické centrá ◦ nepriaznivá ekologická situácia v rade veľkých miest (Čeľabinsk, Magnitogorsk, Zlatoust) ◦ časť územia kontaminovaná po havárii podniku na spracovanie jadrového odpadu v 50. rokoch

◦ Pád meteoritu 15. februára 2013 ◦ ◦ hmotnosť 10 000 ton a priemerom 17 metrov najväčšie teleso, ktoré vstúpilo do atmosféry Zeme od pádu tunguzského telesa -60 m (1908) 1200 ľudí zranených prvým preukázaným prípadom v histórii, keď vplyvom pádu meteoritu došlo k zraneniu väčšieho počtu ľudí

Kurganská oblasť ◦ priaznivú ekonomickú a geografickú polohu ◦ Hlavné mesto: Kurgan ◦ 3 tisíc jazier ◦ výborné mineralogické vlastnosti a prítomnosť liečivého bahna ◦ Medvedie jazero (prirovnávanie liečivých vlastností ku Mŕtvemu moru) ◦ Obyvateľstvo: ◦ Počet: 862 000 ◦ Hustota: 12 ob/km 2 ◦ Kľúčovú úlohu v regióne hrá úrodná pôda (pokrýva 40% územia) ◦ Ťažba uránu (16% z celkového počtu ruských ložísk)

Ťumenská oblasť ◦ Administratívne centrum: Tyumen (prvé ruské mesto na Sibíri) ◦ Anastasija Kuzmina (rodné mesto) ◦ administratívna právomoc nad oblasťami- Chanty. Mansinsko a Jamalskom ◦ veľké zásoby rašeliny a minerálnych vôd

SIBÍRSKY OKRUH Rozloha: 5 114 800 km² (30 % Ruskej federácie) Počet obyv. : 19 256 426 (v roku 2010) prevažne Rusi Hustota zaľudnenia: 4 ob. / km² (najviac obyvateľov v južných častiach krajiny)

Povrch Vodstvo ◦ Západosibírska nížina ◦ Jenisej ◦ Severosibírska nížina ◦ Ob ◦ Stredosibírska plošina ◦ Irtyš ◦ Balkalský chrbát ◦ Lena ◦ Jabloňov chrbát ◦ Bajkálske jazero ◦ Sajan ◦ Bratská v. n. ◦ Altaj ◦ j. Čany ◦ Tajmýrske jazero

Územná štruktúra ◦ 12 správnych celkov: ◦ 4 republiky (Altaj, Burjatsko, Tuva, Chakasko) ◦ 3 kraje (Zabajkalský, Krásnojarský, Altajský) ◦ 5 oblastí (Irkutská, Omská, Novosibírska, Kemerovská, Tomská)

ALTAJSKÁ REPUBLIKA ◦ Rozloha: 92 600 km 2 ◦ Hlavné mesto: Gorno-Altaysk ◦ Počet obyv. : 206 168 (2010) ◦ Povrch: hornatý, tvorí ho pohorie Altaj s najvyšším vrchom hora Belukha (4506 m) ◦ Vodstvo: rieka Katun a Biya; Telecké jazero, Zlaté jazero ◦ Klíma: mierne kontinentálne podnebie ◦ Surovinové zdroje: zlato, striebro, železná ruda a lítium

ALTAJSKÝ KRAJ ◦ Rozloha: 167 800 km 2 ◦ Hlavné mesto: Barnaul ◦ Počet obyv. : 2, 4 mil. (2010) Hustota zaľadnenia: 14, 31 ob/km 2 ◦ Povrch: zvlnená krajina pohoria Altaj, lúk, jazier a riek ◦ Vodstvo: rieka Katun a Biya, ktorých spojením vzniká rieka Ob, jazerá ◦ Klíma: mierne kontinentálne podnebie ◦ Surovinové zdroje: neželezné kovy, mangán, volfrám, molybdén, bauxit, zlato či železná ruda ◦ Chránené oblasti: oblasť s plochou 1, 6 mil. ha, ktorá je zaradená do UNESCO

BURJATSKÁ REPUBLIKA ◦ Rozloha: 351 300 km 2 ◦ Hlavné mesto: Ulan-Ude ◦ Počet obyv. : 972 021 (2010) (30% Burjatské obyv. ) ◦ Povrch: viac ako 80% v hornatej oblasti, vrátane Bajkálskeho pohoria s najvyšším vrchom Munku-Sardyk ◦ Vodstvo: 30 000 riek, 35 000 jazier – najznámejšie Bajkál ◦ Klíma: silné kontinentálne podnebie ◦ Surovinové zdroje: volfrám, zinok, urán, zlato atď. ◦ Chránené oblasti: najznámejšia Borgojská rezervácia ◦ najväčší budhistický kláštor Ruska

ZABAJKÁLSKY KRAJ ◦ Vznikol zlúčením Čitskej oblasti a Aginského burjatského autonómneho okruhu ◦ Rozloha: 431 500 km 2 ◦ Hlavné mesto: Chita ◦ Počet obyv. : 1, 1 mil. (2010) (89% Rusi, 6, 1% Buryati, Ukrajinci) ◦ Hustota zaľudnenia: 2, 57 ob/km 2 ◦ Povrch: tvoria nevysoké ploché horské chrbty ◦ Klíma: silné kontinentálne podnebie ◦ Priemysel: ťažba dreva

IRKUTSKÁ OBLASŤ ◦ Rozloha: 767 900 km 2 ◦ Hlavné mesto: Irkutsko ◦ Počet obyv. : 2, 4 mil. (2010) ◦ Hustota zaľudnenia: 3, 16 ob. /km 2 ◦ Povrch: hornatý so širokými údoliami ◦ Vodstvo: rieka Ankara, Lena a Nižná Tunguska, Bajkálske jazero ◦ Klíma: kontinentálna na J, kontinentálno-subarktická na S ◦ Priemysel: ťažba a spracovanie kovov, energetika, výroba vodnej energie, strojárenský, potravinársky, chemický. . . V roku 2004 navyššia miera infekcie na HIV v Rusku.

KEMEROVSKÁ OBLASŤ ◦ Rozloha: 95 500 km 2 ◦ Hlavné mesto: Kemerovo ◦ Počet obyv. : 2, 7 mil. (2010) ◦ Hustota zaľudnenia: 28, 93 ob. /km 2 ◦ Povrch: rovinatý, ktorý plynulo na juhu oblasti prechádza do hôr ◦ Klíma: kontinentálna ◦ Hospodárstvo: hlavne ťažba uhlia a metalurgie (juh oblasti), poľnohospodárstvo (hlavne na severe)

KRÁSNOJARSKÝ KRAJ ◦ Rozloha: 2 339 700 km 2 ◦ Hlavné mesto: Krasnojarsk ◦ Počet obyv. : 2, 9 mil. (2010) ◦ Hustota zaľudnenia: 1, 2 ob. /km 2 ◦ Povrch: na juhu sa tiahne od pohoria Sajan smerom na sever cez Strednosibírsku plošinu, Severosibírsku nížinu až na Tajmýrsky poloostrov. ◦ Vodstvo: povodie Severného ľadového oceánu, rieka Jenisej a jej prítoky Kan, Angara, Tunguska. Nachádza sa tam aj niekoľko 1000 jazier (Tajmýr, Lama, Bélu. . . ) ◦ Klíma: silne kontinentálna s veľkými teplotnými rozdielmi v priebehu roka ◦ Hospodárstvo: jeden z najbohatších regiónov Ruska na prírodné zdroje. Ťažba platiny, niklu, kobaltu, meď, uhlie, zlato ◦ Priemysel: hutnícky, energetika, lesníctvo, chemický

NOVOSIBÍRSKA OBLASŤ ◦ Rozloha: 178 200 km 2 ◦ Hlavné mesto: Novosibirsk ◦ Počet obyv. : 2, 6 mil. (2010) ◦ Hustota zaľudnenia: 14, 96 ob. /km 2 ◦ Povrch: oblasť južnej časti Západosibírskej nížiny medzi riekami Ob a Irtyš ◦ Vodstvo: rieka Ob, Irtyš. Mnoho jazier (Anny, Sartlan, Ubinskoye) ◦ Klíma: kontinentálna ◦ Priemysel: hlavne ťažba ropy a zemného plynu, bauxit, cín, antracit, koksovateľné uhlie, rašelina, ťažba dreva

OMSKÁ OBLASŤ ◦ Rozloha: 139 700 km 2 ◦ Hlavné mesto: Omsk ◦ Počet obyv. : 1, 9 mil. (2010) ◦ Hustota zaľudnenia: 14, 16 ob. /km 2 ◦ Povrch: súčasťou Západosibírskej nížiny, Hlavne trávnaté porasty, ktoré plynulo prechádzajú do lesov až bažín. ◦ Vodstvo: rieka Irtyš a jej prítoky Ishim, Om, Tara a Osha. Jazerá Saltaim a Ebeity ◦ Klíma: kontinentálna ◦ Priemysel: hlavne tabak, pivovar, liehovar, spracovanie uhľovodíkov, výroba plastov

TOMSKÁ OBLASŤ ◦ Rozloha: 316 900 km 2 ◦ Hlavné mesto: Tomsk ◦ Počet obyv. : 1 mil. (2010) ◦ Hustota zaľudnenia: 3, 31 ob. /km 2 ◦ Povrch: rovinatý, leží v Západosibírskej nížine ◦ Vodstvo: rieka Ob s prítokmi Tom, Čaja, Parabel. . . ◦ Klíma: kontinentálna ◦ Nerastné suroviny: ropa, zemný plyn, železné a farebné kovy, rašelina, ťažba dreva ◦ Priemysel: chemický, ropný, strojársky V roku 2004 navyššia miera infekcie na HIV v Rusku.

TUVA ◦ Rozloha: 170 500 km 2 ◦ Hlavné mesto: Kyzyl ◦ Počet obyv. : 307 900 mil. (2010) ◦ Hustota zaľudnenia: 1, 81 ob. /km 2 ◦ Povrch: lesy ohraničené vrchmi a smerom na západ klesá do nížiny ◦ Vodstvo: okolo 8000 riek, najväčšia rieka Jenisej a to Horný tok (Malý J. a Veľký J. ). Mnoho jazier glaciálneho pôvodu (Todža, Azajské j. , Hindiktig-hol) ◦ Klíma: kontinentálna, väčšia časť ovplyvnená permafrostom ◦ Priemysel: ťažba nerastných surovín (uhlie, kobalt, zlato, železná ruda), drevospracujúci, potravinársky ◦ Hospodárstvo: chov sobov a tiav

CHAKASKÁ REPUBLIKA ◦ Rozloha: 61 900 km 2 ◦ Hlavné mesto: Abakan ◦ Počet obyv. : 539 151 mil. (2010) ◦ Hustota zaľudnenia: 9, 36 ob. /km 2 ◦ Povrch: 2/3 územia pokrývajú hory a slúžia aj ako prírodná hranica, zvyšné územie plocha. Lesy pokrývajú hlavne J a Z krajiny. ◦ Vodstvo: rieka Jenisej, Abakan, Toma. Viac ako 300 jazier. ◦ Klíma: kontinentálna ◦ Priemysel: ťažba nerastných surovín (zlato, železo, striebro, uhlie, ropa a zemný plyn. Najväčšie vklady molybdénu pre Rusko.

Ďalekovýchodný okruh Poloha a povrch ◦ prevaha pohorí, nížiny a plošiny Pohoria – SV časť: Stanové vrchy Aldanská hornatina Džugdžur Verchojanské vrchy Čerského vrchy Kolymské vrchy Koriacke vrchy Pohoria – J časť: Džagdy Burejské vrchy Sichote-Aliň Pohoria – Kamčatka: Stredokamčatská nížina Stredokamčatský chrbát Východný chrbát Nížiny: Zejsko-burejská a Ussurijská nížina

Vodstvo ◦ Úmoria Severného ľadového, Tichého a Atlantického oceánu ◦ Moria: Laptevovcov, Východosibírske, Čukotské, Beringovo, Ochotské ◦ Rieky: Lena (sibírsky veľtok) Indigirka Kolyma Amur (významná vodná cesta) Jazerá a vodné nádrže: Viľujská nádrž Jazero Hanka Zejská nádrž

◦ na severe arktické pásmo Klíma ◦ najchladnejšie miesto - jakutský Ojmjakon (-71 0 C) ◦ najnižšia stredná ročná teplota vzduchu - Deljankyra (-17, 4 0 C) ◦ najvlhšie oblasti – J cíp Kamčatky a v Prímorsku Fauna a flóra ◦ ruské severské ihličnaté lesy (tajga) ◦ zmiešané a listnaté lesy na juhu ◦ Ž: Jeleň vapiti, Kabar pižmový, Leopard škvrnitý amurský, Amurský tiger, Medveď himalájsky/hnedý/ľadový ◦ R: Smrek omorikový, Borovica trpasličia

Humánno-geografická charakteristika ◦ najväčší okruh, 2. najmenej obývaný ◦ viac ako 6 milión obyvateľov - 74, 8% mestské obyvateľstvo ◦ vznik 18. mája 2000, na čele vyslanec Viktor Isajev ◦ hlavné centrum – Chabarovsk ◦ delí sa na 9 častí – 3 kraje, 3 oblasti, 1 republiku, 1 autonómny okruh a 1 autonómnu oblasť ◦ okruh má 66 miest, pričom 12 miest má populáciu cez 75 000 obyvateľov (Vladivostok, Chabarovsk, Jakutsk, Komsomoľsk)

Populácia ◦ väčšina populácie: Etnickí Rusi a Ukrajinci ◦ sústredená na juhu ◦ jedna z najmenej osídlených oblastí na svete ◦ má klesajúcu tendenciu ◦ viacero re-populačných programov – presídlenie ukrajinských nelegálnych prisťahovalcov.

Doprava ◦ tuzemské diaľnice až od roku 2010, cestná infraštruktúra často zlá ◦ Železnice lepšie - Trans-sibírska železnica a hlavná Bajkalskoamurská magistrála ◦ Amursko-Jakutská magistrála má za cieľ pripojiť mesto Jakutsk. ◦ pre mnohé lokality je letectvo hlavný spôsob dopravy ◦ námorná doprava - pacifické a arktické pobrežie

Amurská oblasť Blagoveščensk ◦ Rozloha: 363 700 km² Počet obyvateľov: 829, 2 tis (2012) Hustota obyvateľstva: 2, 3 obyv. / km². ◦ Trans-sibírska železnica a Baikalsko-Amurská magistrála ◦ výstavba kozmodrómu Vostočnyj ◦ "Východný kozmodróm" - nezávislosť od Kazachstanu ◦ 75% zdrojov vodnej energie ◦ zásoby nerastných surovín - $ 400 miliárd ◦ Priemysel: ťažbe zlata (najväčšie zásoby v Rusku), striebro, titán, molybdén, volfrám, meď a cín, čierne a hnedé uhlie (70 mld. ton), železná ruda (3, 8 mld. ton)- 69, 9% železa. ◦ Výrobu (25, 7%) potravinárskych výrobkov a nápojov, ◦ Energia - má prebytok, plánovaný projekt Erkovetskaya ◦ produkuje 60% národného výstupu ruskej sóje

Židovská autonómna oblasť Birobidžan ◦ Rozloha: 36 300 km² Hustota obyvateľstva: 5, 2 obyv. / 1 km² Počet obyvateľov: 188, 7 tis. (2012) ◦ je jediným židovským územím s oficiálnym statusom ◦ vznik bol dôsledkom sovietskej politiky národnosti za Stalina ◦ jazyky: židovský, hebrejsky a ďalšie nešpecifikované židovské jazyky ◦ judaizmus iba 0, 2% populácie, ◦ bohaté zásoby nerastných a stavebných materiálov ◦ je hlavným hospodárskym odvetvím kvôli úrodnej pôde a vlhkému podnebiu ◦ židovská národná univerzita - používa ako základ svojho vyučovania hebrejčinu a klasické židovskej texty ◦ podpora Izraela

Kamčatský kraj Petropavlovsk-Kamčatskij ◦ Rozloha: 472, 300 km 2 Počet obyvateľov: 322, 079 (2012) Hustota: 0. 68/km 2 ◦ vznikol zlúčením Kamčatskej oblasti a Koriackeho autonómneho okruhu, cez referendum ◦ Korjaci - 26, 7 % obyvateľstva ◦ patrí do zóny sopečnej činnosti ◦ najväčší sopka v Eurázii - Kluchevskaya (4750 m) ◦ tvorba minerálnych látok ◦ vodná geotermálna činnosť: fumarol, gejzíry, horúce pramene ◦ 14, 5% územia chránené – kamenná breza, jelša, céder Elfin ◦ Kronocká rezervácia ◦ centrum pre stavbu a opravu lodí, opravu lodí , do budúcna ropa a nerastné zdroje

Magadanská oblasť Magadan ◦ Rozloha: 461 400 km² Hustota obyvateľstva: 0, 49 obyv. / 1 km² Počet obyvateľov: 225, 6 tis. (2012) ◦ ¾ - hornatá púšť, tundra, lesotundra, zo Ž – snežné ovce ◦ jedna z najbohatších banských oblastí - najmä zlato (100 zlatých žíl), striebro, cín a volfrám ◦ Dalstroj - tábor nútených prác ◦ pasenie sobov - úpadok, rybolov (náležiská tresky, sleďa, tresky, platesy a lososa, kraby a kôrovce) ◦ vysoká nezamestnanosť – 20% ◦ PHP minimálne – 50% dovážaných zvonka ◦ ekonomika napriek tomu neprosperuje

Prímorský kraj (Prímorie) Vladivostok ◦ Rozloha: 165, 900 km 2 Hustota obyvateľstva: 11. 79/km 2 Počet obyvateľov: 1, 956, 497 (2012) ◦ 80% zalesnené ◦ krasové jaskyne – Spiaca krásavica, jazero Hanka ◦ ohrozenosť fauny pytliactvom ◦ 2/3 – rybolov, chov, pestovanie ◦ najrozvinutejšia ekonomika ◦ niektoré - kórejský jazyk ◦ inštitúcie: Ústav biológie a poľnohospodárstva, Tichomorský geografický ústav ◦ výroba potravín je najvýznamnejším sektorom - spracovanie rýb, dva milióny ton/rok ◦ strojárstvo – lodenice, vojenské lietadlá ◦ najväčší producent uhlia v ruskom Ďalekom východe ◦ PHP: ryža, mlieko, vajcia a zelenina ◦ bankové a finančné centrum, 8 vládnych kasín

Jakutsko – Republika Saha Jakutsk ◦ ◦ ◦ ◦ Rozloha: 3, 083, 523 km 2 Hustota obyvateľstva: 0, 31/km 2 Počet obyvateľov: 958, 528 (2012) je najväčšia republika Ruskej federácie, najväčší štátoid sveta 3 časové pásma 40 % republiky leží v arktickej oblasti, 47 % pokrýva tajga, takmer výhradne tvorená mokraďami rieka Lena, vo východnej časti regiónu - Indigirka a Kolyma v oblasti leží okolo 700 jazier najvyšší vrch Pobeda (3 147 m n. m. ). pevninský pól chladu – dedina Ojmjakon, Verchojansk Jakuti - príbuzní s turkickými národmi a Mongolmi oficiálnymi jazykmi sú ruština a jakutčina (sacha) 13% šamanizmus ekonomika postavená na ťažbe surovín - diamanty doprava je hlavne letecká alebo lodná významná cesta Kolyma – Jakutsk – Magadan

Sachalinská oblasť Južno-Sachalinsk ◦ Rozloha: 87, 100 km² Počet obyvateľov: 497 900 (2012) Hustota obyvateľstva: 6. 28 obyv. /km² ◦ získaný roku 1945 - sovietsko-japonská vojna ◦ zahraničné investície do ťažby ropy a zemného plynu ◦ oblasť má najnižšiu mieru nezamestnanosti v Rusku (1, 2% ) ◦ domov Nivchov, Evenkov, Orokov, ďalej Kórejci, Rusi (84%) - evenkovčina ◦ celý Sachalin a jej vnútorné a teritoriále vody - sú považované za hraničného pásma, obmedzený pohyb ◦ vybudovaná nová sieť železníc, ropovodov a ciest a prístavov

Chabarovský kraj Chabarovsk ◦ Rozloha 788 600 km² Obyvateľstvo: 1 420 200 (2012) Hustota: 1, 8 obyv. /km ◦ mestské obyvateľstvo - 80, 5 % ◦ pôvodný obyvatelia tejto oblasti sú rôzne Tunguzské národy – Evenkovia, Negidalovia, Ulchovia, Nanajovia, Orochovia ◦ 30% celkových priemyselných výrobkov - vojensko-priemyselný komplex, železo a oceľ ◦ územím prechádza ropovod zo severného Sachalinu ◦ pestovanie pšenice a sóje ◦ Inštitúcie: Pacifická národná univerzita Ďalekovýchodná univerzita humanitných vied

Čukotka - Čukotský autonómny okruh Anadyr ◦ Rozloha: 737 700 km² Počet obyvateľov: 50 759 (2012) Hustota: 0, 07 /km² ◦ leží čiastočne na západnej pologuli. Pobrežie ◦ unikátne jazero Elgygytgyn ◦ Ťažba: ropa, zemný plyn, uhlie, zlato a volfrám ◦ vidiecke obyvateľstvo - pastierstvom sobov, lovom a rybolovom ◦ mestské obyvateľstvo- ťažobný a stavebný priemysel, administratíve, kultúre, školstve a lekárstve ◦ pôvodné obyvateľstvo – 1/3 ◦ pestrá národnosť: Čukčovia, Čuvanci, Eskymáci, Evenkovia, Rusi, Ukrajinci ◦ prevažne orientovaná na leteckú dopravu

ZDROJE ◦ http: //www. rusbiznews. com/regions/The_Urals_Federal_District/ ◦ http: //www. survivalinternational. org/photo-stories/3198 -the-nenets-of-siberia ◦ http: //goista. com/yamalia-home-to-russias-most-important-natural-gas-deposits/ ◦ http: //www. irucz. ru/cz/info/114007000000/sibirsky-federalni-okruh/ ◦ http: //www. guidetorussia. org/history/ural-district. html ◦ http: //www. guidetorussia. org/history/siberian-district. html ◦ http: //www. guidetorussia. org/history/east-district. html ◦ http: //www. encyklopedia. sk/? pojem=Sib%C 3%ADrsky_feder%C 3%A 1 lny_okruh&veda=7045&elektronika=10 ◦ https: //yekaterinburg. usconsulate. gov/bus-urals-w-siberia. html ◦ http: //hdr. undp. org/sites/default/files/russian_federation_2007_en. pdf ◦ http: //tyumen. tpprf. ru/ru/overview/ ◦ "1. 1. ОСНОВНЫЕ СОЦИАЛЬНО-ЭКОНОМИЧЕСКИЕ ПОКАЗАТЕЛИ в 2014 г. " [MAIN SOCIOECONOMIC INDICATORS 2014]. Regions of Russia. Socioeconomic indicators - 2015 (in Russian). Russian Federal State Statistics Service. Retrieved 26 July 2016. ◦ Russian Federal State Statistics Service (2011). "Всероссийская перепись населения 2010 года. Том 1" [2010 All-Russian Population Census, vol. 1]. Всероссийская перепись населения 2010 года (2010 All-Russia Population Census) (in Russian). Federal State Statistics Service. Retrieved June 29, 2012.

ĎAKUJEME ZA POZORNOSŤ