SEPA SAF Frum SEPA a SEPA Slovensko 3

SEPA SAF Fórum SEPA a SEPA Slovensko: 3. 11. 2010 Ladislav Unčovský, výkonný riaditeľ SBA

Obsah • Úvod. . . • Čo je SEPA, koho sa týka. . . úvod Čo je SEPA § domáce a zahraničné platby. . . • SEPA – Implementácia (EU). . . . • SEPA – Implementácia (SK). . . . Implementácia EU Implementácia SK Koniec

Ciele stretnutia V rámci dnešných prezentácií chceme poskytnúť základnú informáciu • Prvá prezentácia: – Čo je to SEPA • v rámci Európy • v rámci Slovenska – Ako prebieha implementácia • Druhá prezentácia: – Detaily produktov SEPA, rozdiely – Očakávané nariadenie EK ohľadne end-date a jeho obsahu – Aké konkrétne problémy prinášajú príslušné zmeny • Diskusia Obsah

O čo v SEPA ide: zmena – domáce a zahraničné platby V oblasti SEPA: • všetky prevádzkované platobné systémy budú pan-európske - realizujú platby v celej zóne SEPA, takým spôsobom, ako doteraz realizovali platby vnútroštátneho platobného styku. To povedie k – významnému zjednodušeniu a zlacneniu platobných služieb. Tým sa realizuje – vízia finálneho stavu menovej únie a jednotného platobného trhu.

O čo v SEPA ide: budúce domáce a zahraničné platby (1) • V rámci SEPA budú všetky lokálne platobné systémy postavené na rovnakej technickej báze – XML štruktúre podľa ISO 20022. • Z toho vyplýva, že v dlhodobej perspektíve bude možné tieto systémy nejakým spôsobom navzájom prepojiť.

O čo v SEPA ide: budúce domáce a zahraničné platby (2) Rakúsko Banka R 1 Slovensko Banka R 2 Platobný systém Rakúsko ISO 20022 Banka R 3 Banka S 1 Banka S 2 Platobný systém Slovensko ISO 20022 Banka S 3 Nemecko Banka N 1 Banka N 2 Platobný systém Nemecko ISO 20022 Banka N 3 V dlhodobej perspektíve sa teda predpokladá možnosť používania domácich (SEPA) platobných systémov na posielanie všetkých platieb. Náčrt je len schematický.

Iný pohľad na „čo je SEPA“ • V súčasnosti sa domáce platby realizujú podľa „skupinovej dohody“ o domácom platobnom systéme. Zahraničné platby sa realizujú na základe individuálnych dohôd medzi bankami, resp. na základe reťazí takýchto dohôd. • SEPA predstavuje proces vytvorenia pravidiel, ktoré dajú možnosť pre vznik prostredia, v ktorom bude možné realizovať „skupinovú dohodu“ pan-európskeho záberu, a následne realizácie tohto prostredia. Obsah

SEPA Európa – vízia, ciele, implementácia: Implementácia (EU) • EPC (European Payments Council – európska platobná rada) –vytvoril všeobecne použiteľné SEPA platobné schémy a štandardy – stavebné kamene pre realizáciu SEPA. • Legislatíva: bola vydaná tzv. Payment Services Directive (PSD - direktíva o platobných službách), ktorá mala byť transponovaná do národných zákonov štátov zóny SEPA k 1. 11. 2009 (v SR Zákon o platobných službách, od 1. 12. 2009).

SEPA Európa – vízia, ciele, implementácia: Implementácia (EU) • Produkty: • SEPA Credit Transfer Scheme (SCT – schéma pre SEPA hladké platby) pre Euro platby. SCT je prvým základným SEPA výstupom EPC. • SEPA Direct Debit (SEPA inkaso), revízia nariadenia č. 2560/2001 o cezhraničnom platobnom styku Regulation (EC) No 924/2009 of the European Parliament and of the Council) – dostupnosť pre SDD je pre nás posunutá na 1. november 2010. • Integrácia v oblasti platobných kariet (SEPA Cards Framework – SEPA rámec pre karty) postupuje úspešne. Obsah

SEPA Slovensko: súčasný stav • Legislatíva. Transpozícia PSD do Zákona o platobných službách: platná od 1. 12. 2009 • SEPA Credit Transfer. V súčasnosti je 8 bánk v SR prihlásených do SEPA SCT adherence a teda realizujú zahraničné platby aj podľa SEPA SCT schémy. • SEPA Direct Debit. Od 1. 11. sú naše banky dostupné pre cezhraničné inkaso. V súčasnosti sa rieši prechod a prenos zmlúv od princípu inkasa s mandátom platiteľa (dlžníka) na princíp s mandátom príjemcu (veriteľa). • Platobné karty. Konverzia na EMV technológiu: Percento kariet – debetné karty 77. 78%, kreditné karty 31. 95%, percento POS 98. 68%, percento ATM 100%. Plná čipová kompatibilita: ku koncu roka 2011.

SEPA Slovensko: súčasný stav (1)Rozhodnutie o transformácii EURO-SIPS na systém v súlade s podmienkami SEPA. Bola spracovaná a prezentovaná technická a funkčná špecifikácia systému. (2)Spracovanie rozdielovej analýzy pre SEPA produkty SEPA Credit Transfer a SEPA Direct Debit. (3)Spôsob zachovania v súčasnosti používaných platobných symbolov – VS, KS, SS – v prostredí (produktoch) SEPA, príprava obsahovo jednotných formulárov. (4)Definovanie štruktúry jedinečného identifikátora príjemcu inkasa pre SR (CID – Creditor Identifier), ako aj jeho procesu správy a používania. ►►

SEPA Slovensko: CID (4)CID – Creditor Identifier – zabezpečenie jednoznačnej identifikácie inkasujúcej firmy/osoby. Vzhľadom na iné podmienky SEPA inkasa (detailne o produkte SEPA inkaso v ďalšej prezentácii) – CID má „zvýšiť dôveryhodnosť“ SEPA inkasa. SR zvolilo nasledujúci postup pre správu a prideľovanie CID: § Kreditor požiada o CID cez svoju banku. V banke (banka) vyplní formulár § Banka požiada o pridelenie správcu CID je len identifikačné číslo, nenesie žiadnu „záruku“, za svojho klienta zodpovedá banka. § Správca pridelí CID a pošle banke kreditora číslo a certifikát, informáciu pošle všetkým bankám, register CID bude dostupný pre banky na web stránke správcu.

Vízia cieľového stavu Platobný systém SEPA zóny bude pozostávať z interoperabilných (lokálnych) PE-ACH clearingov (Pan-European Automated Clearing House) tak, aby všetky transakcie v rámci tejto zóny boli prenášané rovnakým spôsobom ako lokálne transakcie – t. j. jediným kanálom pre všetky tieto transakcie, z pohľadu banky, je lokálny clearing. Settlement týchto transakcií sa realizuje automaticky cez TARGET 2 (ako je už naznačené aj v dokumente EACHA “EACHA Framework 4. 1 CV”).

Interoperabilita v rámci SEPA zóny Definícia Interoperability. Vzhľadom na to, že sa tento termín začal zhruba od mája t. r. hodne používať, považujeme za potrebné povedať, čo presne pod ním rozumieme my - interoperabilita a jej dve úrovne: 1. úroveň – oblasť banky / ACH: na tejto úrovni interoperabilita znamená, že každá banka dokáže úspešne vyslať / spracovať každú SEPA transakciu do / z každej inej banky (ktorá prešla cez jeden alebo viac ACH). 2. úroveň – oblasť klient / banka (/ ACH): na tejto úrovni interoperabilita znamená, že každý klient dokáže poslať / prijať tú istú transakciu cez ktorúkoľvek banku v SEPA zóne.

Vízia cieľového stavu – časovanie SR predpokladá prechod SIPS na platformu XML podľa ISO 20022 v priebehu druhého polroku 2012 v rámci prvej z troch fáz: • Fáza 1 – zavedenie XML platformy a jej využívanie pre SCT, zavedenie konvertorov pre inkaso 06/2012 • Fáza 2 – prechod všetkých bánk na XML pre produkt SCT (podľa „end-date“ Regulation EK, v Implementačnom pláne koniec roku 2012) • Fáza 3 – zavedenie štruktúry XML podľa ISO 20022 aj do priestoru B 2 C, C 2 B (? ) Konečné riešenie pre SK inkaso – časovanie – (podľa „end-date“ Regulation EK)

Fázy prechodu Klient X Fáza 3 – XML Fáza 1 a 2 – textový súbor Fáza 1 – HD Banka 1 Konvertor Fáza 2 a 3 – XML Fáza 1 – XML Platobný a clearingový systém NBS – XML (ISO 20022) Fáza 1 – XML Fáza 2 a 3 – XML Konvertor Fáza 1 – HD Banka 2 Fáza 1 a 2 – textový súbor Fáza 3 – XML Klient Y

Ďakujem za pozornosť Obsah