Self v psycholgii osobnosti Doc Mgr Peter Halama

Self v psychológii osobnosti Doc. Mgr. Peter Halama, Ph. D Psychológia osobnosti II.

Ja, ego, self • jedny z najpoužívanejších pojmov v psychológii • zdroj - v rôznych smeroch psychológie osobnosti ▫ psychoanalýza - ego-obranné mechanizmy ▫ humanistická - self, sebaaktualizácia ▫ sociálny behavioristi - self, sebaregulácia, self-esteem

Ja, ego, self • ego - z psychoanalýzy, v súčasnosti tiež príklon k pojmu self (Kohut) • u nás používané pojmy ego, self, ja, jáství (z češtiny) • self ako zhrňujúci pojem pre ja ako subjekt a ja ako objekt

I-self a me-self Wiliam James - rozdelenie self na dva aspekty, dodnes sa používa - niekedy spoločný názov - sebasystém

I-self - ja ako činný agent • zážitok seba ako subjektu - schopného prežívať, percipovať, rozhodovať sa a konať, zaujímať postoje dokonca aj k sebe samému • skúsenostný vzťažný bod • základ schopnosti sebareflexie • otázka výlučnosti zážitku Ja u človeka

Zážitok ja a psychické procesy • všeobecná kognitívna aktivita • vedomie - umožňuje fenomén sebauvedomenia • pamäť • biologické procesy - nie je špecifické miesto či súbor neurónov, súvis s frontálnym lalokom

Ja ako objekt JA subjekt I-self JA objekt Me-self vzťah k sebe

Vzťah k sebe • postoj činného ja ako subjektu k sebe samému ako objektu - • má tri zložky ▫ kognitívny aspekt - self-koncept, sebapoňatie ▫ emocionálny aspekt - sebahodnotenie ▫ behaviorálny aspekt - sebaregulácia

Kognitívny aspekt • self-koncept - suma všetkých znalostí o sebe organizovaných do určitého systému • základ - mentálne reprezentácie - schémy, presvedčenia, obrazy atď. • centrálne a periférne reprezentácie ja

Kognitívny aspekt • aktuálne vs. ideálne ja • Higgins - požadované ja • neželané ja • problém jedno vs. viacero ja (multiplies self) • konkrétne obsahy a reprezentácie ja sa vytvárajú na základe spätných informácií s prostredia, od iných ľudí, a na základe vlastných skúseností a pozorovaní • vekom sa self-koncept rozširuje

Emocionálny aspekt • pozitívne vs. negatívne sebahodnotenie selfesteem - sebaúcta, sebahodnotenie, sebahodnota • pozitívne sebahodnotenie – súvis s psychickým zdravím • súvis s kognitívnym aspektom – k negatívnemu sebahodnoteniu vedie prílišná diskrepancia medzi aktuálnym a reálnym ja • Higgins – teória diskrepancií v ja ▫ diskrepancia medzi aktuálnym a ideálnym vedie k negatívnym záverom o sebe a depresívnym pocitom ▫ prílišná diskrepancia medzi aktuálnym a požadovaným vedie k úzkosti

Emocionálny aspekt • globálne sebahodnotenie ▫ sebaúčinnosť, dôvere vo vlastné sily (self-efficacy, self-competence) ▫ sebaprijatie - self-liking • Zdroje sebahodnotenia ▫ posilnenie zo sociálneho prostredia - najmä od významných blízkych ľudí ▫ vlastné úspechy či neúspechy ▫ osobnostné dispozície - afektivita

Behaviorálny aspekt • self-koncept ako zdroj správania • činné ja reguluje správanie podľa predstavy ideálneho ja - osobné ciele, hodnoty • Carver a Scheier - privátne a verejné sebauvedomenie • Snyder – sebamonitorovanie - prispôsobovania svojho správania situačnému kontextu ▫ vysoko-moniturujúci a nízko-moniturujúci

Self motívy • tendencia k expanzii self • tendencia self k evalvácii a vyhýbaniu sa devalvácie ▫ niekedy aj motív sebaposilnenia • udržiavanie konzistencie self • niekedy môžu byť motívy v konflikte, napr. tendencia k evalvácii a udržanie konzistencie – sebahendikepujúce stratégie, defenzívny pesimizmus

Obranné mechanizmy • def. mentálna operácia, ktorá sa deje mimo uvedomenia a jej funkciou je chrániť jednotlivca pred krajnou (nadlimitnou) anxietou • úlohy - chrániť hodnotu ega - redukovať úzkosť vyplývajúcu z ohrozenia ega • pozitívne vs. negatívne dôsledky obranných mechanizmov • obranné mechanizmy znižujú záťaž, ale neumožňujú stresom indukovaný rast

Prehľad obranných mechanizmov • najčastejšie sa uvádzajú ▫ ▫ ▫ ▫ represia potlačenie projekcia racionalizácia intelektualizácia premiestnenie (presunutie) reaktívna formácia regresia