Segmentlny podsystm 2 as prof Paed Dr Jana

  • Slides: 21
Download presentation
Segmentálny podsystém 2. časť prof. Paed. Dr. Jana Kesselová, CSc. 22. 9. 2017

Segmentálny podsystém 2. časť prof. Paed. Dr. Jana Kesselová, CSc. 22. 9. 2017

Dvojhlásky (diftongy) • vokalické štruktúry zložené z neslabičného a slabičného prvku • pohybové (kĺzavé)

Dvojhlásky (diftongy) • vokalické štruktúry zložené z neslabičného a slabičného prvku • pohybové (kĺzavé) hlásky s dvoma formantovými a akustickými ohniskami, ale len s jedným slabičným vrcholom • štyri stúpavé diftongy – ia, ie, iu, ô

Oscilogram a sonagram slova [puoda]

Oscilogram a sonagram slova [puoda]

Rozlíšte, v ktorých slovách sú dvojhlásky • piatok, ilúzia, dievča, akcie, paniu, situáciu, čučoriedie,

Rozlíšte, v ktorých slovách sú dvojhlásky • piatok, ilúzia, dievča, akcie, paniu, situáciu, čučoriedie, lopúšie, komplikácie • Diftongy sú tautosylabické – realizujú sa v rámci tej istej slabiky • dlhý nositeľ slabičnosti

Ako funguje distribúcia dlhých vokálov a diftongov pri tvorení tvarov slov?

Ako funguje distribúcia dlhých vokálov a diftongov pri tvorení tvarov slov?

Utvorte genitív plurálu • • cena deva ťava zľava Krompachy Lipany pokuta hala chyba

Utvorte genitív plurálu • • cena deva ťava zľava Krompachy Lipany pokuta hala chyba Vozokany

Pri výstavbe morfém sa uplatňujú kombinačné a distribučné osobitosti foném. • Po mäkkých spoluhláskach

Pri výstavbe morfém sa uplatňujú kombinačné a distribučné osobitosti foném. • Po mäkkých spoluhláskach pri kvantitatívnej alternácii nasledujú diftongy: – žena − žien, deva − diev, ťava − tiav, zľava − zliav. • Po tvrdých spoluhláskach pri kvantitatívnej alternácii nasledujú dlhé vokály: – pokuta − pokút, hala − hál, chyba − chýb. • Po obojakých spoluhláskach pri kvantitatívnej alternácii nasledujú dlhé vokály (Krompachy − Krompách) alebo diftongy (Lipany − Lipian).

Prečo potom? • šťuka - šťúk • lopta – lôpt • nota – nôt

Prečo potom? • šťuka - šťúk • lopta – lôpt • nota – nôt • sekera – sekier -iu, -ó, -é periférne prvky zvukového systému slovenčiny

vokály a diftongy centrum a periféria i – í u – ú iu e

vokály a diftongy centrum a periféria i – í u – ú iu e – ie o – ô ó é a – á, ia

Centrálne a periférne zvukové prvky v morfémach • Spisovná slovenčina pri výstavbe morfém preferuje

Centrálne a periférne zvukové prvky v morfémach • Spisovná slovenčina pri výstavbe morfém preferuje centrálne zvukové prvky. • Deje sa tak aj napriek očakávaným kombinačným následnostiam foném (pozri predchádzajúci záver). – žena − žien, ale šťuka − šťúk – hala − hál, ale lopta − lôpt, sekera − sekier

Stupeň zdomácnenia slova a kombinácia foném v morféme • Na výstavbu morfém má vplyv

Stupeň zdomácnenia slova a kombinácia foném v morféme • Na výstavbu morfém má vplyv aj stupeň zdomácnenia slova. – Slová s vyšším stupňom zdomácnenia sa správajú spravidla ako domáce slová • legenda − legiend, paleta − paliet, nota − nôt – Slová s nízkym stupňom zdomácnenia „odolávajú“ zmenám v tvarotvornom základe • Dardanely − Dardanel, kontesa − kontes, metresa − metres

 • Disciplína, ktorá skúma využívanie fonologických prostriedkov na morfologické účely, sa volá morfonológia.

• Disciplína, ktorá skúma využívanie fonologických prostriedkov na morfologické účely, sa volá morfonológia.

2. hodina konsonanty

2. hodina konsonanty

I. klasifikácia konsonantov podľa miesta artikulácie • bilabiálne (obojperné): b, p, m, obojperné u

I. klasifikácia konsonantov podľa miesta artikulácie • bilabiálne (obojperné): b, p, m, obojperné u • labiodentálne (pernozubné): v, f difúznosť D • alveolárne (ďasnové) – prealveolárne: d, t, n, l, s, z, c, dz, r – postalveolárne: š, ž, č, dž • palatálne (tvrdopodnebné) : ď, ť, ň, ľ, j • velárne (mäkkopodnebné): k, g, ch nedifúznosť D 0 • laryngálne (hrtanové): h

 • bilabiálne (obojperné): b, p, m, obojperné u • labiodentálne (pernozubné): v, f

• bilabiálne (obojperné): b, p, m, obojperné u • labiodentálne (pernozubné): v, f • alveolárne (ďasnové) – prealveolárne: d, t, n, l, s, z, c, dz, r – postalveolárne: š, ž, č, dž • palatálne (tvrdopodnebné) : ď, ť, ň, ľ, j • velárne (mäkkopodnebné): k, g, ch • laryngálne: h A 0 akútovosť (ostrosť) A A 0

II. klasifikácia segmentov podľa účasti hlasiviek neznelý zvuk má šumový (náhodný) charakter znelý zvuk

II. klasifikácia segmentov podľa účasti hlasiviek neznelý zvuk má šumový (náhodný) charakter znelý zvuk má viditeľné periodicky sa opakujúce kmity spôsobené kmitaním hlasiviek

Oscilogram a sonagram slov [hudobni: ] a [xudobni: ] • pozorujeme: • šum a

Oscilogram a sonagram slov [hudobni: ] a [xudobni: ] • pozorujeme: • šum a hlasivkové kmity v sonagrame hlásky [h] a čistý šum v hláske [x].

Klasifikácia konsonantov podľa účasti hlasiviek

Klasifikácia konsonantov podľa účasti hlasiviek

Podčiarknite hlásky, ktoré sa spodobujú. • • • Mal by sa stať zástupcom šéfredaktora.

Podčiarknite hlásky, ktoré sa spodobujú. • • • Mal by sa stať zástupcom šéfredaktora. Graf znázorňuje priebeh antikadencie zisťovacej otázky. Predavačka povedala, že taft už nemajú. Dodávky malinovky, minerálky a iných nealkoholických nápojov boli v tejto sezóne dostatočné. Jazykové prvky sú vo vzájomných vzťahoch Včerajšia polievka mi nechutila.

Podčiarknite hlásky, ktoré sa spodobujú. • • • Neprišiel ku mne, ale ku kamarátke.

Podčiarknite hlásky, ktoré sa spodobujú. • • • Neprišiel ku mne, ale ku kamarátke. Pomaly sme sa blížili ku Kežmarku. V rozhovore sme nakoniec došli ku kultúre bývania. Malo to tú výhodu, že k internátu sa viac ani nepriblížil. Cestovali sme so sestrou ku Kataríne. Ku komu sa pridružil Laco? So ženou sme si vždy dobre rozumeli. Skriňu so šatami sme postavili ku gauču. Celý týždeň sme chodili spať so sliepkami. Jano má problémy so zubmi, nie so ženou.