Saturn Saturnove prstence Saturnove mesiace Saturn Saturn V

Saturn

ØSaturnove prstence ØSaturnove mesiace

Saturn

Saturn V poradí 6. planéta od Slnka a 2. najväčšia planéta slnečnej sústavy. Má takmer 120 536 km na rovníku – asi deväťkrát viac ako Zem. Dráha - eliptická, blízka kruhovej, s excentricitou 0, 0556. obeh trvá 29, 46 roka. Pohyb v strednej vzdialenosti 9, 5 AU od Slnka rýchlosťou 9, 65 km/s. Rotačná os zviera s rovinou jeho dráhy uhol 63, 3°. Planéta nerotuje ako tuhé teleso. Rýchlosť rotácie smerom od rovníka k pólom klesá. Rovníková časť 1 otočku za 10 h 14 min, časti vzdialené od rovníka 57° až za 11 h 7, 5 min. Rovníkový priemer planéty je o 13 000 km väčší ako pólový priemer. Najredšia planéta v slnečnej sústave. Úniková rýchlosť 35, 53 km/s ďaleko presahuje tepelnú rýchlosť molekúl.

Zloženie Hustota 0, 705 g/cm 3 je nižšia ako hustota vody. Teplota vonkajších vrstiev oblakov dosahuje -150 °C až -140 °C. V hĺbke 500 km pod vrcholmi mrakov je už tekutý vodík, vodíkový oceán, ktorý s narastajúcou vzdialenosťou od povrchu planéty smerom do jej vnútra nadobúda čoraz viac vlastnosti kovu. V centrálnej časti planéty, ktorej priemer neprevyšuje 25 000 km, predpokladáme hustotu látky až 20 g/cm 3, pri tlakoch približne 11. 106 MPa. Má vnútorný zdroj tepla. Do okolitého priestoru vyžaruje aspoň 3 razy viac tepla ako prijíma od Slnka. Mraky vytvárajú pásy a zóny podobne ako na Jupiteri, len sú zahalené hmlou.

Saturnove prstence

Saturnove prstence Planéta s prsteňom, hrúbka menšia ako jeden kilometer Hlavné prstence sa delia na tisícky úzkych jemných prstienkov Prstenec A (široký 30 000 km, rozdelený Enckeho štrbinou, širokou asi 900 km) Prstenec B (45 000 km), oddelený od prstenca A Cassiniho štrbinou (5000 km), Riedky a priehľadný prstenec C (Crépeho prstenec) Prstenec D siaha až po planétu Saturn, ale je extrémne riedky a priesvitný.

Saturnove prstence Vonkajší prstenec F (široky 150 km) Gravitačné efekty pôsobia na častice v prstenci tak, že sa podchvíľou splietajú, pričom je pravdepodobné, že rovnaké sily cyklicky premiestňujú materiál z prstenca F do prstenca A. 30 000 km za prstencom F krúži okolo Saturna extrémne tenký prstenec G, Prstenec E, ktorý sa sformoval do podoby širokého, ale nesmierne riedkeho oblaku pozdĺž dráhy mesiacov Encledaus a Tethys. Po analýze snímok zo sondy Voyager 2 vieme, že prstenec A, B a C tvoria stovky, ba tisíce úzkych, okrúhlych prstenčekov. Prstence vznikli relatívne nedávno, pred 10 až 100 miliónmi rokov. Saturnov prstenec je však zo všetkých najmohutnejší. Medzery medzi prstencami vytvárajú gravitačné a slapové sily.

Saturnove mesiace Ľudia mysleli, že mesiace má iba Zem a Jupiter. Christian Huygens pridal aj Saturn, keď objavil jeho najväčší mesiac Titan. Počet mesiacov rástol a dnes má 46. Všetky sú tvorené prevažne z vodného ľadu a na mnohých z nich sú rôzne prechodné oblasti, ktoré mohli zohrať významnú rolu pri ich formovaní. Niektoré ostatné mesiace sú bohato posiate krátermi a na povrchu niektorých z nich sa dokonca prejavujú endogénne procesy.

Saturnove mesiace 1. Albiorix 2. Atlas 3. Calypso 4. Dione 5. Enceladus 6. Epimetheus 7. Erriapo 8. Helene 9. Hyperion 10. Iapetus 11. Ijiraq 12. Janus 13. Kiviuq 14. Mimas 15. Methone 16. Mundilfari 17. Paaliaq 18. Narvi 19. Pan 20. Pallene 21. Pandora 22. Phoebe 23. Polydeuces 24. Prometheus

Saturnove mesiace 25. Rhea 26. Siarnaq 27. Skadi 28. Suttung 29. Tarvos 30. Telesto 31. Tethys 32. Thrym 33. Titan 34. Ymir 35. S/2004 S 7 36. S/2004 S 8 37. S/2004 S 9 38. S/2004 S 10 39. S/2004 S 11 40. S/2004 S 12 41. S/2004 S 13 42. S/2004 S 14 43. S/2004 S 15 44. S/2004 S 16 45. S/2004 S 17 46. S/2004 S 18

Titán Najväčším, najjasnejším mesiacom. Väčší ako planéta Merkúr. Obieha okolo planéty raz za 15, 96 dňa vo vzdialenosti 1 222 200 km. Priemer 5 150 km. Atmosféra je z dusíka a metánu. Mraky sa pohybujú rýchlosťou asi 1 m/s. Teplota v horných vrstvách atmosféry dosahuje – 200 °C. Povrch pokrytý ľadom z vody a z amoniaka. Má strednú hustotu 1, 34 g/cm 3. Takmer dvojnásobná hmotnosť nášho Mesiaca.

Tethys Objavil Giovanni Cassini (1684). Mesiac so zamrznutým povrchom. Hustota 1, 21 gm/cm 3 , Množstvo kráterov a trhlina široká 65 km, pomenovaná Ithaca Chasma. Teplota na povrchu sa pohybuje okolo -187 °C.

Rhea Objavil Giovanni Cassini (1672). Ľadový mesiac s hustotou 1. 33 gm/cm 3. Skladá z kamenného jadra obaleného vrstvou vodného ľadu, ktorá tvorí 1/3 jeho hmotnosti. Podobné zloženie ako Dione. (rotáciu). Teplota na strane k Slnku od - 174°C do -220°C a na odvrátenej strane -220°C.

Dione Objavil Giovanni Cassini (1684) Ľadový mesiac podobný mesiacom Tethys a Rhea. Hustota 1, 43 gm-cm 3, najhustejší mesiac Skladá z kamenného jadra obaleného vodným ľadom, ktorý tvorí 1/3 jeho objemu. Povrch mesiaca pozostáva z pláni posiatymi krátermi v priemere veľkými 30 km. Najviac kráterov na polovici, v smere obehu okolo planéty.

Enceladus Jeden z najvnútornejších mesiacov. Veľkosťou sa dá porovnať s Mimasom. Povrch 5 rôznych druhov terénu. Posiate krátermi nie väčšími ako 35 km. Ostatné oblasti štrbiny, pláne, vlnité terény a iné deformácie terénu. Je pod povrchom tekutý Teplota na povrchu dosahuje cca 201 °C ( -330 °F)

Hyperion Jeden z najmenších mesiacov. Členitý terén, najnepravidelnejší tvar Mal pravdepodobne kolíziu, pri ktorej sa z neho časť oddelila. Najstarším mesiacom Najväčší kráter dosahuje veľkosť cca 120 km a siaha do hĺbky 10 km.

Iapetus Objavil G. Cassini (1671). 2. najväčší s priemerom 1440 km, Má viazanú rotáciu. Obeh práve za čas, za ktorý sa otočí okolo svojej osi, (15, 95 dňa) Povrch najtmavší Zaujímavá veľmi jasná južná polárna čiapka. Jedným z dvoch mesiacov, ktorých dráhy neležia v rovine rovníka planéty.

Mimas Jeden z vnútorných mesiacov. Objavil William Herschel (1789) Zamrznutý ( -200°C ), krátermi pokrytý povrch Malá hustota. Jeden z kráterov, (Herschel), veľký v porovnaní s veľkosťou mesiaca. Kráter je široký 130 km, priemer je 1/3 -ov priemeru planéty, hlboký 6 km. V strede sa nachádza kopec, ktorý je vysoký ako Mount Everest čnie 6 km nad okrajom krátera.

Phoebe Jedným z najzvláštnejších. Obieha vo vzdialenosti 12, 952, 000 km od planéty. Guľovitý tvar a veľkosť 220 km. Obieha po nepravidelnej eliptickej dráhe so sklonom 30° k rovníku a pohybuje sa opačným smerom ako ostatné mesiace(retrográdne).

Telesto Patrí do rodiny Tethys =>riadiacím telesom je mesiac Tethys a jeho vplyvu sú podriadené mesiace Telesto a Calypso.

Prometheus Objavil S. Collins. Obieha po vnútornej strane prstenca F. Predĺžený tvar s priemerom od 145 do 62 km. Na severnej strane množstvo údolí a hrebeňov. Nachádza sa na ňom aj niekoľko kráterov veľkých v priemere 20 km. Zloženie je veľmi jednoduché, je zamrznutý a pokrytý pórmi.

Pandora Objavil S. Collins. Obežná dráha sa nachádza na vonkajšom okraji prstenca F. Rozmery 114 x 84 x 62 km, posiaty množstvom kráterov. Dva najväčšie z nich majú v priemere 30 km.

Helene Patrí do rodiny Dione => riadiacim telesom je mesiac Dione a jeho vplyvu sú podriadené mesiace Helene a Polydeuces. Obieha 60° za Dione Rozmery 36 x 32 x 30 km.

Zdroje http: //astroportal. sk/sol_syst/saturn. html http: //referaty. atlas. sk/prirodne_vedy/fyzika_a_astronomia/6061/ http: //images. google. sk/images? q=saturn&hl=sk&btn. G=Vyh%C 4%B Ead%C 3%A 1 vanie+obr%C 3%A 1 zkov http: //images. google. sk/imgres? imgurl=http: //lasp. colorado. edu/cass ini/images/saturn%2520 from%2520 moon%2520 large. jpg&imgrefurl =http: //lasp. colorado. edu/cassini/mission_desc/&h=2015&w=2351&s z=620&tbnid=tj 4 l 2 J_2 a 19 k. TM: &tbnh=128&tbnw=150&hl=sk&start=1 2&prev=/images%3 Fq%3 Dsaturn%26 svnum%3 D 10%26 hl%3 Dsk% 26 lr%3 D%26 sa%3 DG