SATURN SATURN O plante Zloenie Prstence Mesiace daje

SATURN

SATURN • O planéte • Zloženie • Prstence • Mesiace • Údaje o Saturne • Koniec

O PLANÉTE Saturn odjakživa vzbudzoval úžas medzi planétami. Je druhou najväčšou planétou slnečnej sústavy. To, čo ho robí výnimočným je ale práve známy pás prstencov. Saturn, podobne ako Jupiter, má pravdepodobne pevné železné a kamenisté jadro s priemerom menším ako 15 000 km, ktoré je obklopené vodou v tekutom stave, čo je spôsobené najmä vysokým tlakom. Vrchné vrstvy vysokého tlaku sú tvorené kovovým vodíkom a tekutím molekulárnym vodíkom.

O PLANÉTE Je pravdepodobné, že vývoj Saturnu bol rovnaký ako vývoj Jupiteru. Charakteristickým rysom sú vodorovné pruhy oblačnosti v ktorých vanú vetry rýchlosťou až 1500 km/h. Najväčším útvarom je tzv. Annina škvrna, ktorá je podobne ako Jupiterova červená škvrna tvorená fosforovodíkom. Za to, že Saturnova atmosféra je omnoho menej členitá a pestrá ako Jupiterova, môže menšia hmotnosť a nižšie teploty.

O PLANÉTE Vďaka nízkej hustote planéty a veľkej rýchlosti rotácie je najvýraznejšie sploštenou planétou. Jeho rovníkový priemer je asi o 10% väčší ako polárny priemer (rovníkový priemer je 120 563 km, polárny priemer je 98 000 km). Možným vysvetlením tohto javu je rýchla rotácia a skôr tekutá ako pevná fáza vodíka v jadre, ktorá sa za vnútorných tlakov nezmení až do teploty 7 000 K. Sklon osi rotácie voči obežnej dráhe má veľký význam z hľadiska viditeľnosti Saturnovho prstenca. späť

ZLOŽENIE Je to z veľkej časti plynné teleso. 80% hmotnosti planéty tvorí predovšetkým hélium a vodík. Jadro je tvorené najmä železom, silikátmi a kyslíkom. Atmosféra sa skladá z metánu a čpavku, zistili sa však aj stopové množstvá fosforovodíku, propánu, etánu a acetylénu. Atmosféra Saturnu je oveľa menej chuchvalcovitá ako Jupiterova, je skôr podobná hmle a dá sa na nej rozoznať málo úkazov. Saturn je ľahší ako voda, má iba 0, 7 násobok jej hustoty a má spomedzi všetkých planét Slnečnej sústavy najmenšiu hustotu (690 kg/m 3). späť

PRSTENCE Saturn bol výnimoýný svojimi prstencami až do roku 1977, keď boli objavené nevýrazné prstence aj okolo planéty Urán a následne aj pri Jupiteri a Neptúne. Prstence Saturna sú oproti tým ostatným výrazne jasnejšie a výraznejšie. Medzera medzi najvýraznejšími prstencami A a B viditeľnými aj zo Zeme sa nazýva Cassiniho delenie. Aj keď prstence vyzerajú zo Zeme jednoliato, sú tvorené množstvom drobných čiastočiek od prachu až po balvany s rozmermi desiatok metrov, výnimočne aj kilometrov.

PRSTENCE Predpokladá sa, že Saturnové prstence vznikli relatívne nedávno, pred 10 až 100 miliónmi rokov, po gigantickej kolíizii dvoch veľkých objektov. Aj ostatné obrie planéty majú prstence, Saturnov prstenec je však zo všetkých najmohutnejší: jeho šírka sa odhaduje na 170 000 km, hrúbka na 1, 5 km, pričom jeho celková hmota predstavuje 1% hmotnosti Mesiaca. Celkovo sa delia smerom od planéty na D C B A F G E. späť

MESIACE 24. marca 1655 si ľudia mysleli, že mesiace má iba Zem a Jupiter. Avšak na druhý deň k nim Christian Huygens pridal aj Saturn, keď objavil jeho najväčší mesiac Titan. Od tohto dňa postupne počet Saturnovych mesiacov rástol a dnes má táto planéta 46 ( číslo sa bude istotne zväčšovať ) pomenovných mesiacov. Väčšina z nich bola objavené sondami Voyager. Všetky sú tvorené prevažne z vodného ľadu a na mnohých z nich sú rôzne prechodné oblasti, ktoré mohli zohrať významnu rolu pri ich formovaní. Najväčší z nich je Titan, ktorý je druhým najväčším mesiacom v slnečnej sústave (hneď po Jupiterovom Ganymedovi) a jediným mesiacom, ktorý ma atmosféru. Niektoré ostatné mesiace sú bohato posiate krátermy a na povrchu niektorých z nich sa dokonca prejavujú endogénne procesy. späť

ÚDAJE O SATURNE späť Stredná vzdialenosť od Slnka: 1 433, 53. 106 km; 9, 548 17 AU Obežná doba: 10 759, 22 dní 29, 457 8 tropických rokov Rovníkový priemer: 120 536 km 9, 422 priemerov Zeme Hmotnosť: 95, 159 hmotností Zeme Hustota: 687 kg. m 3 Gravitačné zrýchlenie na povrchu: 9, 0 m. s-2 Doba rotácie (hviezdny deň): 10 h 39 min Stredná dĺžka slnečného dňa: 10 h 39 min Sklon rovníka k rovine obežnej dráhy: 26, 73° Sklon dráhy k ekliptike: 2, 49° koniec

Zdroje: KONIEC MENO: EVA KALETOVÁ http: //sk. wikipedia. org/wiki/Saturn#Opis_telesa TRIEDA: KVINTA http: //www. saturn. szm. sk ŠK. ROK: 2005/2006 http: //astroportal. sk/sol_syst/tab_planety. html http: //www_vesmir_sk - Saturn. htm