Rybochovn stredisko SRZ vo SVITE CHOV LIPA v
Rybochovné stredisko SRZ vo SVITE CHOV LIPŇA v rybochovnom zariadení SRZ vo SVITE Žilina, 31. 10. 2018 Pavol Hurčala
História strediska • • • V roku 1945 bol vo Svite založený Spolok rybárov športovcov vo Svite. Už v roku 1946 začala byť týmto spolkom propagovaná výstavba liahne a po získaní pozemku sa v roku 1947 začalo so zameriavacími prácami. Samotná výstavba začala na jar v roku 1948 a liaheň spolu s bytom bola daná do prevádzky v roku 1950. Na odchov plôdikov a násad Pp boli postupne budované rybníčky zemného typu. V roku 1977 bola spustená do prevádzky prístavba – žľabovňa pri liahni, ktorá s malými úpravami funguje dodnes. Chovu lipňa sa na stredisku venoval už p. Drevko, generačné ryby získaval z riek Ipoltica a Mlynica. V marci roku 2007 som nastúpil na stredisko do Svitu. Stredisko sa v súčasnosti venuje produkcii pstruha potočného, lipňa tymiánového a hlavátky podunajskej. Držíme generačné stáda všetkých uvedených druhov, u lipňa sa jedná o 1000 kusov. Pôvod týchto rýb je z presunu zo strediska SRZ Slovianska dolina a keďže som vášnivý muškár, tiež z odlovu z rieky Poprad. Pomer pohlavia u generačiek 1: 1
Odchovné kapacity strediska predstavujú spolu 17 zemných rybníkov (1, 42 ha) liaheň, žľabovňu a sádky. ZDROJ VODY: Stredisko je napájané cca 700 m dlhým náhonom, ktorý v minulosti slúžil ako mlynský náhon a odoberá vodu z rieky Poprad pre stredisko v blízkosti diaľničného tunela Bôrik. Odber je cca 1500 m pod hranicou s TANAP-om. Nad odberným miestom je vyústenie derivačnej MVE postavenej v roku 2011
Ø V roku 2011 sme nasadili pokusne jeden rybník prezimovanou násadou lipňa v množstve 20 000 ks v snahe vyprodukovať dvojročnú násadu. Súhrou viacerých faktorov, hlavne dostatočných prítokov a pomerne chladnému letu, nám tento pokus vyšiel a výsledkom bolo takmer 2000 kg dvojročného lipňa. Ø Z tejto násady sme si časť ponechali ako základ budúceho generačného stáda. Ø Povzbudení týmito výsledkami sme v ďalších rokoch pokračovali v množstve 50 -80 tis. kusov avšak už vždy s vyššími kusovými stratami. Ø Nosným výrobným programom strediska je teda odchov násady lipňa určené prevažne pre RR povodia rieky Poprad Ø Jedná sa prevažne o kategóriu Li 1+, teda prezimovanú násadu vo veľkosti 17 -18 cm , ktorú vysádzame do rybárskych revírov SRZ v období apríl až júl. ØOdchov realizujeme extenzívnym spôsobom, s požitím KKZ s prístupom k prirodzenej potrave.
• Realizujeme preventívne antiparazitárne kúpele (Persteril) • Doposiaľ sme plôdik lipňa získavali presunom zo strediska Slovianska dolina, kde sú na počiatočný rozkrm vhodné podmienky. • V tomto roku (2018) sme na stredisku vytreli generačky lipňa, u ktorého sa snažíme vybudovať primerane početné a prosperujúce generačné stádo, pričom už v budúcom roku predpokladáme, že získame minimálne 800 000 ks ikier. • Lipeň zle znáša prehrievanie vody v druhom roku života a teda postupne máme v pláne znížiť produkciu Li 2 a zamerať sa na Li 1+ - ryby vysádzané do júla (20°C H 2 O) • Máme odskúšané, že násada lipňa, ktorá u nás bola chovaná celú sezónu, nemá problém s prezimovaním a straty na násadách sú len vplyvom predátorov, u nás čajok, volaviek, rybárikov a vydry
Generačné stádo lipňa chováme v rybníku o výmere 300 m 2 s hĺbkou od 0, 5 do 1, 5 m, prítok predstavuje v priemere 20 l. s-1, dno je štrkovo-kamenisté, počas roka sa na dne v najhlbšej partii vytvorí menší nános detritu, pod prítokom máme upravené dno do podoby štrkovej lavice. Počas obdobia, kedy predpokladáme začiatok výterového obdobia, znížim hladinu rybníka cca o 20 cm, čím docielim simuláciu prúdenia na toku a práve predmetná štrková lavica simuluje lipňom prirodzené neresisko. Vo chvíli, kedy zaznamenáme, že v tejto partii rybníka začína dochádzať k výterovým aktivitám lipňov, obsádku zlovíme a premiestnime do liahne. Zlovené lipne v liahni preberieme, oddelíme mliečakov od ikernačiek, mladé – remontné ryby okamžite vrátime späť do pripraveného rybníka. Zrelosť ikernačiek kontrolujem každý deň, najlepšie popoludňajších hodinách, kedy je teplota vody najvyššia. Pripravené ryby následne vytrieme, ale nechávame ich ešte do druhého dňa. Nakoľko lipeň vykazuje porciový výter, na druhý deň tieto ryby vytierame znova a nezriedka pri druhom výtere od týchto rýb získame viac ikier, než z prvého. Každú ikernačku vytierame do samostatnej misky a okamžite pridávame mlieč (1 a viac samcov) a oplodňovací roztok, čo je voda s prídavkom jedlej sódy v koncentrácii 10 g/l. Týmto sa snažíme predísť stratám na ikrách, ktoré by nestihli byť oplodnené, keďže sa môže stať, že do ikier kvapne voda, prípadne moč a pod. Tento postup je síce pomerne pracný a zdĺhavý, ale dosahujeme oplodnenosť až 90% ikier do štádia očných bodov. Druhý krát vytreté ryby a použité mliečiaky ošetríme hypermangánovou kúpeľou a vraciame ich späť do rybníka, kde ešte pár dní môžeme pozorovať neresové aktivity hlavne u vysadených mliečiakov.
Na rybník s rozlohou cca 1000 m 2 nasadzujeme 70 – 80 tis. ks Lir (3 -4 cm) a darí sa nám počas jarného zarybňovania dosiahnúť po prezimovaní cca 60 000 ks Li 1+ z jedného rybníka. Lipeň má vtedy v našich podmienkach 14 – 17 cm. Pri tomto spôsobe odchovu je síce náročnejšie predchádzať ochoreniam – hlavne kožovcovi, ale takto získaná násada vykazuje dobrú odolnosť voči zhoršeným podmienkam, je plne adaptovaná na prirodzené klimatické pomery a hlavne veľmi dobre reaguje na príjem prirodzenej potravy. Jednou z variant, ktorú tiež skúšame je využitie voľných kapacít v období jeseň – jar. Nakúpenú rybku lipňa vo veľkosti 10 cm (september) postupnou úpravou – znižovaním kŕmnej dávky pripravujeme na prezimovanie. V snahe adaptovať tieto rybky na príjem prirodzenej potravy využívame každý pekný jesenný deň, kedy je možné sledovať masovejšie rojenie hmyzu a počas týchto dní túto násadu kŕmime minimálne, alebo dokonca vôbec. V priebehu 2 – 3 týždňov je možné pozorovať, že aj tieto rybky doposiaľ chované v umelom prostredí výhradne KKZ, začali na potravu v podobe hmyzu veľmi dobre reagovať. Overil som si to aj kontrolou tráviaceho traktu niekoľkých kusov, kde bolo možné zistiť rôzne druhy hmyzu primeranej veľkosti. Tieto rybky boli nasadené do experimentu (2018) a po označení v máji vo veľkosti cca 14 cm do 3. septembra ( 14 týždňov ) narástli na veľkosť nad 22 cm.
Každoročným doplnením generačného stáda o remontné ryby sa snažím docieliť stav, aby sme do budúcna mali každoročne k dispozícii na našom stredisku minimálne 2000 ks pohlavne zrelých ikernačiek. Samotná inkubácia ikier je u nás zatiaľ realizovaná na Vackových aparátoch vo Wiliamsových žľaboch. Až do obdobia tesne pred liahnutím držíme ikry na vložkách s väčšou perforáciou, používaných na pstruha a to z dôvodu, že sú ikry lepšie omývané vodou a nedochádza k ich uduseniu a zaneseniu jemným sedimentom, ktorému sa my v našich podmienkach nedokážeme zatiaľ ubrániť. Až tesne pred liahnutím ikry šetrne premyjeme a umiestnime na aparáty s primeranou perforáciou, aby nedochádzalo k prepadávaniu plôdika pod aparáty. V tejto fáze sme v tomto roku premiestnili ikry na vyliahnutie a následný rozkrm na stredisko Slovianska dolina. Žiaľ pri liahnutí v tamojších podmienkach došlo k veľkým stratám vplyvom prudkého zaplesnenia ikier. V snahe predísť takýmto situáciám sa v budúcnosti musíme snažiť zlepšiť podmienky na inkubáciu a odchovné prostredie vo Svite formou modernizácie podľa aktuálnych podmienok a požiadaviek na finálny produkt. Produkcia strediska vo Svite v roku 2018 bola 250 000 ks lipňa v kategórii Li 1+
Priebeh reprodukcie lipňa na rieke Poprad
1997 1998 1999 2000 13. 4. Vrbov 17. 4. Vrbov 16. 4. Vrbov 15. 4. Vrbov 2001 10. 4. Vrbov (12. 4. výter Ľubický potok) 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 2018 4. 4. – St. Ľubovňa, 11. 4. Ľubický potok 24. 4. Vrbov 9. 4. Vrbov 25. 4. Vrbov 17. 4. Vrbov 15. 4. – Sp. St. Ves 16. 4. – výter Poprad pod splavom 18. 4. – výter Poprad pod splavom 21. 4. – výter Poprad pod splavom 14. 4. – na rieke Poprad v Poprade 19. 4. – na rieke Poprad v Poprade 16. 4. – na rieke Poprad v Poprade 17. 4. – na rieke Poprad v Poprade 16. 4. Svit ( 17. 4. hlavátka ) 1. 4. Svit ( 1. 4. hlavátka ) 29. 3. Svit ( 19. 4. hlavátka ) 3. 4. Svit ( 18. 4. hlavátka )
PROBLÉMY V CHOVE LIPŇA Ø Nedostatok generačného materiálu – malý počet generačných stád (väčšina povodí s výskytm lipňa by mala mať svoje generačné stádo - vybudovaný rybník, kde by sa držali generačky, inkubácia by mohla prebiehať aj inde, ale vždy oddelene inkubovať a následne odkrmovať lipňa z danej lokality) Ø Chýbajú inovácie do produkcie reofilných druhov v kontrolovaných podmienkach, bude potrebné investovať do obnovy chovov, ktoré sa venujú chovu lipňa Ø Klimatická zmena - neustále zhoršovanie podmienok, čo sa týka kvality vody (nedostatok vody, nadmerné zakaľovanie, prehrievanie a pod. . ) Ø Slabá propagácia problémov v rybársve, nízka zainteresovanosť štátu, teda jeho výkonných zložiek na úseku ekológie a rybárstva, v tomto asi zlyhal aj SRZ (málo bubnujeme na poplach-máme tu problém s druhom, ktorý je zaradený medzi druhy európskeho významu
Ďakujem Vám za Vašu pozornosť
- Slides: 14