Rusko Rusko jeho druh nzov Rusk federcia RF

Rusko

Rusko jeho druhý názov Ruská federácia (RF), je demokratický federálny štát s republikánskou formou vlády. Má počet obyvateľov 147 miliónov. Jeho rozloha je 17 098 242 km², je teda najväčšou krajinou sveta. Nachádza sa vo východnej Európe a v severnej Ázii. Tvorí ho 21 štátov. Európe a v severnej Úradným jazykom je ruština. S mladými ľuďmi v mestách sa dá dorozumieť anglicky. Územím Ruska prechádza 11 časových pásiem. Platidlom v Rusku je Ruský rubeľ (RUR). 1 rubeľ = 100 kopejok. Víza nie sú potrebné.

Hranice Celkovo susedí so 14 krajinami Európy a Ázie. • • • • NA SEVEROZÁPADE Nórsko (219, 1 km, po súši 195, 8 km) V dĺžke 152, 8 km hranica Ruska a Nórska vedie riekami a jazerami a 23, 3 km vedie po mori. Fínsko (1325, 8 km, po súši 1271, 8 km) V dĺžke 180, 1 km hranica Ruska a Fínska vedie riekami a jazerami a 54 km vedie po mori. Na Západe Estónsko (466, 8 km, po súši 324, 8 km) V dĺžke 145 km hranica Ruska a Fínska vedie po mori. Lotyšsko (270, 5 km, po súši 133, 3 km) Litva (288, 4 km, po súši 266 km) Hranica s Kaliningradskou oblasťou je dlhá 236, 1 km a 22, 4 km z nej vedie po mori. Poľsko (236, 3 km, po súši 204, 1 km) Hranica s Kaliningradskou oblasťou je dlhá 0, 8 km z toho 32, 2 km vedie po mori. Bielorusko (1239 km)

• • • • • NA JUHOZÁPADE Ukrajina (2245, 8 km, po súši 425, 6 km) V dĺžke 320 km hranica Ruska a Ukrajiny vedie po mori. NA JUHU Gruzínsko (897, 9 km, po súši 875, 9 km) V dĺžke 56, 1 km hranica Ruska a Gruzínska vedie riekami a jazerami a 22, 4 km po mori. Azerbajdžan (350 km, po súši 327, 6 km) V dĺžke 55, 2 km hranica Ruska a Azerbajdžanu vedie po mori. Kazachstan (7598, 6 km, po súši 7512, 8 km) V dĺžke 1576, 7 km hranica Ruska a Kazachstanu vedie riekami a jazerami a 85, 8 km po mori. Mongolsko (po súši 3485 km) Čína (po súši 4209, 3 km) Kórejská ľudovodemokratická republika (39, 4 km) V dĺžke 17 km hranica Ruska a KĽDR vedie riekami a jazerami a 22, 1 km vedie po mori. NA VÝCHODE Japonsko (194, 3 km) Spojené štáty americké (49 km) S Bieloruskom, Mongolskom a Čínou nemá Rusko hranicu vedúcu po vode. Problém súčasných hraníc Ruskej federácie s bývalými sovietskymi republikami v medzinárodno-právnom vzťahu ešte nie je skončený. Napríklad hranica medzi Ruskom a Ukrajinou je doteraz neohraničená, hoci jej určenie bolo zakončené v roku 2006.

• • • Hranice po súši V časti od Baltského do Azovského mora prechádza obývaným územím hranica. V tejto oblasti hranicu vymedzujú železnice. Južná hranica po zemi s Gruzínskom a Azerbajdžanom vedie cez hory Kaukazu od Čierneho po Kaspické more. Železničná trať v tejto oblasti lemuje brehy morí. Cez strednú časť chrbta vedú dve diaľnice, ktoré sú v zime často zasypané snehom. Hranica s Kazachstanom je najdlhšia hranica Ruska, ktorá vedie po súši. Vedie cez Zavolžie, južný Ural a juh Sibíri. Cez hranicu prechádzajú mnohé železnice smerujúce do strednej Ázie a Kazachstanu. Hranicou prechádza aj malá časť Transsibírskej magistrály, Stredosibírskej a Južnosibírskej magistrály Hranica s Čínou je druhá najdlhšia hranica Ruska. Prechádza riekou Amur a jeho prítokom Ussuri a Argun. Stretáva sa s Čínskovýchodnou železnicou, postavenou ešte v roku 1903 a diaľnicou do Vladivostoku, ktorá pokračuje na čínskom území, aby tak mohla čo najkratším možným spôsobom spojiť ďaleký Východ so Sibírou. Hranica s Mongolskom Prechádza hornou oblasťou južnej Sibíri a delí ju Transibírska magistrála na trase Ulan. Ude - Ulanbátar - Peking. Hranica s KĽDR Hranicou Kórejskej ľudovodemokratickej republiky prechádza železničná trať smerujúca do Pchjongjangu.

Hranice po mori Hranicu, ktorá prechádza len morom má Rusko s USA a Japonskom. Celková dĺžka hraníc vedúca po vode je 38 807, 5 km. • Severná hranica • Najdlhšia morská hranica Ruska je dlhá 19 724, 1 km a prechádza pobrežím Severného ľadového oceánu, Barentsovho, Kurského, Lapteho, Východosibírskeho a Čutského mora. Plaviť sa bez ľadoborca sa dá iba pri severných brehoch Kolského polostrova. Toto je dôvod prečo sa severná hranica Ruska nevyužíva na lodné spojenie s inými krajinami. • Západná hranica • Druhá najväčšia morská hranica v dĺžke 16 997 km prechádza pobrežím Tichého oceánu a Beringovým, Ochotským a Japonským morom. Juhovýchodné pobrežie Kamčatky sa nachádza bezprostredne pri oceáne. Železnica sa k pobrežiu Ruska dostane iba na juhu prímorského kraja v oblasti prístavov v Tatárskom prielive (Sovietska Gavan a Vanino). Prímorské oblasti sú tu veľmi riedko osídlené. • Hranica Azovského mora • prechádza od Taganrogského zálivu do Kerčského prielivu, a potom čiernomorským pobrežím Kaukazu. • More je však veľmi plytké, preto tu nie je veľa prístavov. Ďalším problémom je, že pobrežie Azovského mora na krátku dobu zamŕza a plavba v zimnom období je tu možná iba s ľadoborcami. • Hranica Baltského a Azovsko-čiernomorského úmoria • Dĺžka morského pobrežia Baltského a Azovsko-čiernomorského úmoria je dlhá 389, 5 kilometra. Využíva sa veľmi intenzívne. • Hraničné prístavy Ruska • V Sovietskom zväze sa prístavy stavali predovšetkým v regióne Pobaltia. Najväčším morským obchodným prístavom krajiny je prístav v Petrohrade, ale v súčasnosti sa stavajú vo Fínskom zálive aj ďalšie, ktoré sa v budúcnosti využijú ako ropné terminály

Najvzdialenejšie body Ruskej federácie Najsevernejší bod Ruska je na myse Čeljuskin na ostrove Zem Františka Jozefa. • • Najjužnejší bod Ruska sa nachádza v Dagestane na hranici s Azerbajdžanom. Najzápadnejší bod Ruska je Baltská kosa v Kaliningradskom zálive. Najvýchodnejší bod Ruska je na Ratmonovom ostrove v Beringovom prielive. Chránená prírodná oblasť Stolby je pri Krasnojarsku Bajkalské jazero alebo Bajkal je najhlbšie a najstaršie jazero na svete. V jazere je sústredená 1/5 svetových zásob povrchovej sladkej vody. Nachádza sa v Rusku, v južnej časti Východnej Sibíri. Po Kaspickom mori je druhým najväčším ruským jazerom. V roku 1996 bolo zapísané do svetového zoznamu dedičstva UNESCO. Na južnom Urale sa nachádza jedna z najväčších pamiatok historickej kultúry z tejto oblasti - Kapova jaskyňa, kde v roku 1959 našli najstaršie paleolitické nástenné maľby mamuta, koňa a nosorožca. Okrem toho je tu vyše 100 unikátnych granitových útesov zaujímavých tvarov, ktoré sú na zozname chránených objektov sveta. Najväčší z nich s výškou 750 m nachádza sa v Krasnojarskom kraji.

Povrch • • Povrch Väčšia časť Ruskej federácie sa nachádza v stabilnej oblasti vrchnej časti zemskej kôry Eurázijskeho kontinentu. Má väčšinou rovinatý, nízkohorský povrch. Podľa výšky a charakteru reliéfu v kontinentálnej časti Ruskej federácie sa územie delí na 6 veľkých oblastí: • • • pahorkatinovo-nížinatú (európska časť Ruskej federácie) nížinato-rovinatú (západná Sibír) nízkohorskú (stredná Sibír) horskú (južná Sibír) horskú a nížinatú (severná časť Ďalekého východu) horsko-rovinatú (Ďaleký východ) • Súčasťou takéhoto rozdelenia oblastí Ruskej federácie sú aj pohoria Ural a Kaukaz, ktoré ohraničujú európsku časť krajiny a západnú Sibír. V oblasti Veľkého Kaukazu sa nachádza najvyšší bod Ruskej federácie - Elbrus, ktorý dosahuje výšku 5642 metrov nad morom. Susedný vrch Kazbek má výšku 5621 m. Najnižším bodom v krajine je Kaspické more vo výške 27 metrov nad morom. Hneď pri Elbruse sa nachádza známe ruské alpinistické stredisko Terskolom, ktoré je centrom vysokohorskej turistiky. • •

Podnebie • • • Ruská federácia je štát s pomerne chladným podnebím. Teploty v zime siahajú hlboko pod bod mrazu. Krajina sa rozkladá v štyroch klimatických pásmach: arktické pásmo subarktické pásmo (moria Severného ľadového oceánu, arktické ostrovy) mierne pásmo (väčšia časť územia krajiny) subtropické pásmo (časť čiernomorského pobrežia Kaukazu) Najchladnejším mesiacom v Rusku je január, kedy teplota vzduchu dosahuje okolo -30 °C. Je to zhruba 20 -stupňový rozdiel oproti teplotám na Sibíri, kde januárová teplota dosahuje hodnotu -50 °C. Absolútne teplotné minimum, čo dokumentuje aj pamätník (tzv. Pól chladu), tu namerali v roku 1982 (-68 °C, Verchojanský chrbát). Ruskí vedci robili výskumy a zaznamenali, že za každých sto rokov sa územie Ruskej federácie oteplí o 0, 9 °C. Drsné podnebie a tuhé zimy sú na severe krajiny, kde je značný vplyv Severného ľadového oceána. Severné mierne je v pevninskej časti, kontinentálne na západe krajiny. Východ krajiny je často postihnutý monzúnmi. Sibír sa vyznačuje dlhotrvajúcimi zimami. V Ojmjakone namerali najnižšiu teplotu – 77 stupňov C.

Podľa klimatických ukazovateľov sa územie Ruskej federácie delí na: • • • Ruská arktída Charakteristika: Dlhé slnečné dni v období od apríla do polovice septembra a nočné dni od polovice októbra do konca februára. Európska časť Ruska Charakteristika: Jednoznačný vplyv Atlantického oceánu na územie, kde sa morský vzduch pretvára na suchý kontinentálny. V tejto oblasti nastáva zmena charakteru západného a východného podnebia. Západosibírska rovina (Altaj, Sajany) Charakteristika: Dosah kontinentálneho podnebia od severu na juh. Východná Sibír Charakteristika: Územie s kontinentálnym podnebím, ktoré má chladné zimy a teplé letá. Ďaleký východ • Charakteristika: Pre toto územie je typické monzúnové podnebie. • • •

Vodstvo • • Hlavný problém vodných tokov a jazier Ruskej federácie je znečistenie riek a vodných diel poľnohospodárskou činnosťou. To je dôvod, prečo vodné objekty nevyhovujú európskym normám a potrebám. Podľa zákona sa 76 % vody používa na zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou a liečebné účely a 24 % sa využíva v priemysle. V krajine je asi 300 minerálnych prameňov - Essentuki, Piatigorsk, Železnovodsk, Kislovodsk , Belokuricha , Marcipánova voda , Macesta a iné. Úmoria Brehy Ruskej federácie obmýva 12 morí, a tie patria potom oceánom: Atlantický oceán: Baltské more, Čierne more, Azovské more Severný ľadový oceán: Barentsovo more, Biele more, Karské more, More bratov Laptevovcov, Výchosibírske more, Čukotské more Tichý oceán: Beringovo more, Ochotské more, Japonské more

Jazerá • • • • • • Ruská federácia je krajina jazier, hoci veľkých jazier je tam málo. Ich celkový počet prevyšuje počet 2, 7 miliónov a ich rozloha je väčšia ako 400 000 km² (bez najväčšieho - Kaspického mora, ktoré má zhruba 371 000 km²). Jazerá na území Ruskej federácie (podľa rozlohy): Kaspické more Bajkal Ladožské jazero Onežské jazero Tajmýrske jazero Hanka Čudské jazero Jazero Čany Biele jazero Topozero Iľmenské jazero Imandra Hantajské jazero Sekozero Kulundinské jazero Telecké jazero Vištynecké jazero Nero Pleščevovo jazero Elgygytgyn

Rieky • • • Územím Ruskej federácie preteká vyše 2, 5 milióna riek. Najvodnatejšia z nich je rieka Jenisej tečúca strednou Sibírou. Väčšina ruských riek vteká do Severného ľadového a Tichého oceánu. Bezodtokové Kaspické more zásobuje vodou rieka Volga, ktorá je najdlhšou riekou Ruskej federácie a zároveň jedinou, ktorá sa vlieva do tohto mora. Je tiež najdlhšou riekou Európy a piatou najdlhšiou riekou sveta. Rieka je spojená s kanálmi Baltského, Bieleho, Azovského a Čierneho mora a s riekou Moskva. Ostatné rieky: Jenisej, Ob, Lena, Irtyš, Amur, Angara, Volga, Don, Oka, Moskva, Neva, Ural, Dneper, Severná Dvina, Pečora, Selenga Rieky polostrova Kamčatka Rieky polostrova Sachalin

Obyvateľstvo • Väčšinu obyvateľstva tvoria Rusi. V Rusku žije mnoho príslušníkov bývalých sovietských republík. • Národnostné zloženie: Rusi 82%, Tatári 4%, Ukrajinci 3%, Čuvači 1, 2%

Vierovyznanie • • Náboženstvo : Pravoslávie, Islam , Judaizmus, Kresťanstvo a iné. V súčasnosti v Ruskej federácii existuje vyše 70 náboženských smerov. Podľa ústavy Ruskej federácie sú všetky náboženské spolky v krajine nezávislé od štátu a rovnoprávne pred zákonom. Všetci občania majú právo vyznávať akúkoľvek vieru podľa ich želania. Majú tiež právo byť ateistami. Tradičné náboženstvá na území Ruskej federácie sú pravoslávie, islam, v menšej miere judaizmus a budhizmus. Väčšina obyvateľstva vyznáva pravoslávie. Jeho súčasťou sú aj náboženské sekty ako staroverectvo a molokánstvo. Prežitky pohanskej viery ostali zakorenené v symboloch. Ľudia si predstavovali Zem, ktorá je zložená z troch častí – neba, zeme a pekla, ktorému vládnu slovanskí bohovia.

Dejiny • • • Obdobia dejín Ruskej federácie: Územie Ruska pred vytvorením Starej Rusi (7. storočie pr. Kr. - 5. storočie) Stará Rus (5. storočie - 9. storočie) Kyjevská Rus (882 (862) - (1132) 1125) Moskovské kniežatstvo (1246 - 14. stor. ) Moskovské veľkokniežatstvo (14. stor. - 1547) Ruské cárstvo (1547 - 1721) Ruské impérium (1721 - 1917) Ruská sovietska federatívna socialistická republika (1918 - 1922) Zväz sovietskych socialistických republík (1922 - 1991) Ruská federácia (1991)

Mestá • • • • Mestá Ruskej federácie sa delia do 3 skupín podľa ich veľkosti: malé mestá (do 50 000) stredne veľké mestá (50 000 - 100 000) veľké mestá (100 000 - 250 000) miliónové mestá menšie mestá: Novorossijsk, Groznyj, Velikij Novgorod, Jakutsk, Pskov, Petropavlovsk-Kamčatskij, Majkop, Nachodka, Piatigorsk, Noriľsk, Kislovodsk, Sergiev Posad, Kyzyl väčšie mestá: Tomsk, Tula, Machačkala, Briansk, Kaliningrad, Magnitogorsk, Kursk, Tver, Ulan-Ude, Archangeľsk, Stavropoľ, Murmansk, Smolensk, Vladimir, Vladikavkaz, Čerepovec, Taganrog, Komsomoľsk na Amure najväčšie mestá: Krasnojarsk, Saratov, Voronež, Toljatti, Krasnodar, Ulianovsk, Iževsk, Jaroslavľ, Irkutsk, Vladivostok, Chabarovsk, Novokuzneck, Orenburg, Riazaň, Astrachaň miliónové mestá : Moskva, Petrohrad, Novosibirsk, Jekaterinburg, Nižný Novgorod, Samara, Omsk, Perm, Volgograd, Kazaň, Čeľabinsk, Rostov nad Donom, Ufa

História • Už od 6. storočia sa území dnešného Ruska usadili Slovania. Historicky známou ríšou je Kyjevská Rus, ktorá trvala od r. 882 do r. 1054. Jej koniec bol začiatom vzniku niekoľkých kniežatstiev a dvoch bojarských republík. Prvý ruský štát vznikal koncom 15. storočia, pričom sa neustále rozširoval. Postupne pribudla Ukrajina, Estónsko a ďalšie územia. Výrazným zlomom bola socialistická revolúcia, ktorá podnietila vznik Ruskej socialistickej federatívnej republiky. Tá sa v r. 1922 stala súčasťou mohutného ZSSR. Po politických zmenách sa krajina rozdelila na niekoľko štátov a od r. 1991 Rusko používa názov Ruská federácia.

Pamiatky a významné oblasti Ruska • • • Moskva – Kremeľ , Metro (tretie najväčšie metro na svete) Červené námestie, Chrám Vasiľa Blaženého, Treťjakovská galéria, Veľké divadlo Volgograd – Pamätník Matky Vlasti – monument s celkovou výškou 82, 35 metra. Je to najväčšia socha ľudskej bytosti na svete. Autorom pamätníka zobrazujúceho matku, ktorá vyzýva svoje deti na obranu vlasti, je Jevgenij Vučetič. Pamätník sa viaže k bitke pri Stalinigrade v rokoch 1942 -43. Sankt Peterburg: Ermitáž, Zimný palác, Aurora Elbrus – najvyššia hora Ruska s nadmorskou výškou 5642 metrov. Kamčatka – Sopka Avača, Údolie gejzírov Bajkal – najhlbšie jazero na svete– 1637 metrov (niektoré zdroje udávajú hĺbku až 1741 metrov). Je najväčšou zásobárňou pitnej vody na svete. Zvláštnosťou je výskyt sladkovodného tuleňa. Do jazera priteká približne 300 riek, ale vyteká iba rieka Angara. V zime jazero zamŕza. Transsibírska magistrála – najdlhšia železnica na svete s dĺžkou 9500 kilometrov sa tiahne od Moskvy, cez Kujbyšev, Čeľabinsk, Omsk, Novosibirsk, Kranojarsk, Irkutsk, Čitu, Chabarovsk až po Vladivostok. Cesta vlakom trvá cca 8 dní. Kaspické more - je najväčším vnútrozemským jazerom na svete. Asi tri pätiny ležia na území Ruska. Vodu do jazera privádza rieka Volga, Ural, Kura, Terek a Emba. Zvláštnosťou Kaspického mora je skutočnosť, že sa jedná o bezodtokové jazero. Hladina Kaspického mora neustále klesá.

Hlavne mesto Moskva • • historicky tiež Kučkovo je hlavné mesto Ruskej federácie, administratívne centrum strednej federálnej oblasti a moskovskej oblasti a tiež hrdinské mesto. S počtom 10 527 000 obyvateľov (2009) je najväčším mestom Ruska a Európy. Okrem iného je mesto centrom ruského politického, ekonomického, kultúrneho a vzdelávacieho života.

Bezpečnosť je v Rusku pomerne dobrá pri organizovaných cestách. V prípade samostatných ciest je vhodné dbať na základné pravidlá bezpečnosti a nenavštevovať nevhodné štvrte, prípadne lokality, kde sa to vyslovene neodporučuje. Obchody sú spravidla otvorené od rána do večera počas pracovných dní. V sobotu do obeda a v nedeľu majú otvorené väčinou iba nákupné centrá. Na vidieku je otvorené podľa potreby a často je otváracia doba kratšia než v mestách.

Nerastné suroviny a poľnohospodárska výroba -Poľnohospodárstvo • • • • • - sústreďuje sa na Západosibírskej nížine - v Európskej časti – medzi riekami Volga a Don - pšenica: exportná plodina, zemiaky, jačmeň, raž, ovos, cukrová repa, ľan, slnečnica - v povodí riek: zelenina, ovocie, cukrová repa Živočíšna výroba - ovce – Tundra - hovädzí dobytok – nížiny, oblasť pestovania krmív - ošípané – pri väčších mestách - rybolov – pomerne dobre rozvinutý - lov a chov kožušinovej zveri – soby Prírodné zdroje - veľké zásoby nerastných surovín – Ázijská časť Ruska - ropa, železná ruda, farebné kovy ROPA – Východoeurópska nížina, Stredosibírska plošina, Kaukaz, Sachalin ZEMNÝ PLYN – polostrov Jamal, Západosibírska nížina ŽELEZNÁ RUDA – Ural, Kaukaz Rusko má veľké nerastné bohatstvo: ropa , uhlie, plyn, rudy.

Použité zdroje • • http: //referaty. atlas. sk/prirodne-vedy/geografia/11143/? page=1 http: //sk. wikipedia. org/wiki/Rusko

Môj osobný názor • Rusko som si vybrala preto, lebo sa mi páči ich kultúra, hlavne jazyk, ktorý by som sa chcela v budúcnosti učiť. Je to rozsiahla a zaujímavá krajina, v ktorej žijú nám blízki Slovania. Rusko má nádhernú prírodu, starú a bohatú históriu, a práve pre tieto jeho krásy by som ho chcela niekedy navštíviť.

Koniec Ďakujem za pozornosť Zuzana Lorenčíkovia 9. A.