Rudo Moric Prefkan vrany Mgr Simona Gondekov Rudo

Rudo Moric Prefíkané vrany Mgr. Simona Gondeková

Rudo Moric * 27. 03. 1921 Sučany † 26. 11. 1985 Bratislava • slovenský prozaik a publicista • povolaním učiteľ • jeho knihy mali veľký ohlas doma aj v zahraničí • jeho knihy boli prekladané do srbochorvátčiny, bulharčiny, poľštiny, ruštiny, maďarčiny a nemčiny

Rudo Moric • vyštudoval učiteľský ústav a pedagogickú fakultu Univerzity Komenského v Trnave • bol dramatikom Školfilmu • bol pracovníkom Výskumného ústavu pedagogického • od r. 1959 riaditeľ vydavateľstva Mladé letá • publikoval v detských časopisoch, týždenníku Život, Slovenské pohľady a Kultúrny život

Diela pre deti • Lyžiar Martin (debut) • Miško hrdina (príbeh z obdobia SNP) • Z poľovníckej kapsy (zbierka poviedok) • Cez šesťdesiatjeden končiarov (reportážny román o horolezcoch vo Vysokých Tatrách) • Pri zakliatej rieke (cestopisné dielo z pobytu vo Viername) • Zvon lumpov (zbierka bratislavských povestí)

Z poľovníckej kapsy Kniha vznikla, keď autor trávil dovolenku v jednej doline kysuckých hôr u horára uja Bohdana Müllera, ktorý vedel rozprávať zaujímavé príbehy z prírody. Napísal ju, aby ukázal ľuďom, že príroda má svoje pravidlá. Tieto treba dodržiavať, aby mohla naďalej poskytovať svoju krásu všetkým, ktorí si ju vedia vážiť.

Prefíkané vrany Ľudia často rozprávali o ujovi Bohdanovi, že sa vie so zvieratami dorozumievať. Aj spisovateľ sa o to presvedčil, keď ujo dokázal na napodobený zvuk malého sŕňaťa privolať srny z celej hory. Ujo nemal rád vrany, lebo vykrádajú hniezda lesných speváčikov. Raz ich však musel obdivovať kvôli ich prešibanosti. Keď vypustili rybník, v blate bolo dosť chrobače a škeblí. Raz prileteli dve vrany. Najprv jedna, potom obidve ďobali do škeble, ale nedala sa rozbiť. Po chvíli ju jedna zobrala do zobáka a vzlietla s ňou nad štrkovisko. Z výšky pustila škebľu na kamene a tá sa rozbila. Vrana sa hneď na ňu vrhla a vyjedla mäso. Postupne to opakovala aj ona, aj druhá vrana.

Práca s textom • Prečo nemal ujo Bohdan rád vrany? • A akým zámerom šiel ujo Bohdan k rybníku? • Ako sa pohybovali vrany po blate? • Prečo boli vrany pri rybníku? Čo tam hľadali? • Ako ujo Bohdan nazýva vrany v texte? • Prečo letela vrana na štrkovisko? • Aké vlastnosti pripisujeme vranám? Kde sme sa s nimi stretli?

Práca s textom • Vysvetli spojenie „od samého rána som ujovi objedal uši“: a) Vravel som mu veci, ktoré ho nudili. b) Nevedel som sa dočkať, kedy začne pracovať. c) Pripomínal som mu stále, aby prestal rozprávať. d) Pripomínal som mu stále, kedy už začne rozprávať. • Škebľa je: a) ryba b) had c) korýtko rybničné (mušľa, lastúra) d) druh vrany

Práca s textom • Vysvetli spojenie „toho dňa mali škeble po chlebe“: a) Nikto ich nechcel nakŕmiť chlebom. b) Hrozilo im nebezpečenstvo. c) Mali dostať menej jedla. d) Ujo Bohdan prikázal, že ich majú všetky vyloviť. • Ujo Bohdan poľoval na: a) vrany b) kačice c) husi d) bažanty

Práca s textom • Ktorý slohový postup je použitý v ukážke? a) výkladový b) informačný c) opisný d) rozprávací • Ale vrany len tvrdohlavo stoja nad škebľou, akoby sa radili, čo s tým čudom. V ktorej z možností je správne určené červeno vyznačené slovo vo vete? a) prídavné meno b) príslovka c) podstatné meno d) sloveso

Prefíkané vrany Literárny druh: epika Literárna forma: próza Literárny žáner: poviedka Téma: Prefíkanosť vrán. Hlavná myšlienka: Musíme rešpektovať pravidlá prírody, aby aj naďalej mohla všetkým poskytovať svoju krásu. Hlavná postava: rozprávač (spisovateľ), ujo Bohdan

Zapíšeme si! Ako sa nazýva literatúra, ktorá nám rozpráva o dobrodružstve? DOBRODRUŽNÁ LITERATÚRA • Literatúra, ktorej základným znakom je dej plný dobrodružstiev, nezvyčajných príbehov. • Príbeh sa odohráva v nevšednom prostredí. • Dej sa stupňuje, napätie narastá, často sa využíva fantázia.