RTORIKA PRE PRVNIKOV Alexander Brstl Rtorika je umenie

RÉTORIKA PRE PRÁVNIKOV Alexander Bröstl

Rétorika je umenie schopné v každom danom prípade vystihnúť, čo je presvedčivé • Lysias, Reden. Band I, II. Darmstadt 2004. • Demosthenes, Řeči na sněmu. Arista Baset, Praha 2002. • Aristoteles, Rétorika. Thetis, Martin 2009. • Marcus Tullius Cicero, Rečník. Reči proti Catilinovi Filipiky a iné. Tatran, Bratislava 1982. • Marcus Fabius Quintilianus, Institutio oratoria. Books I -III. Cambridge (Mass. ) - London 1920.

RÉTORIKA • Rétorika = techné rhétoriké, ars rhetorica – umenie rečnícke, ako odborná veda definovaná v staroveku • Gorgias – πειθούς δημιουργός – presviedčateľka • Quintilianus – bene dicendi scientia – znalosť, ako dobre hovoriť • Hlavná úloha: pripraviť pre vystúpenie na verejnosti 1. POLITICKÚ REČ – γενος συμβούλευτικον, genus deliberativum = poradný alebo úvahový druh reči; 2. SÚDNU REČ – γενος δικανικον, genus iudiciale = súdny druh reči; 3. SLÁVNOSTNÚ REČ – γενος επιδεικτικον, genus demonstrativum = ukážkový druh reči

VÝVOJ RÉTORIKY, PRVÁ PRÍRUČKA, UČITELIA • Sicília – prvá polovica 5. storočia pred Kr. demokratické prevraty (Akraganto, Syrakúzy) sprístupnili politickú kariéru každému občanovi. • Korax zo Syrakúz, autor techné rhétoriké = prvej učebnice • Teisiás – učiteľ Lysia a Isokrata, vlastný zakladateľ rétoriky ako učebnej disciplíny, ako aj súdnej reči • Štruktúra reči: prooimion = úvod, • agón = zápas, • diégésis = rozprávanie, • pistis = dôkaz a epilogos = doslov

SLÁVNOSTNÁ PREDNÁŠKA • Gorgias – diplomatické vystúpenie v Aténach v roku 427 pred Kr. znamenalo prenesenie sicílskej výrečnosti do vlastného Grécka. • Dôraz na vzbudzovanie afektov (πάθη), vytvoril vzletný štýl a bol zakladateľom náuky o figúrach (Γοργίεια σχήματα). • Sofistika silno ovplyvnila vývoj rétoriky svojím relativizmom. Hlavnou úlohou rečníka bolo presvedčiť poslucháčov, že pravda je to, čo sa im ako pravda predkladá. Učili • Ton héttó logon kreittó (τον ήττό λογον κρειττό) • „slabší dôvod robiť silnejším“.

LYSIAS (asi 445 -380) • Žil ako metoikos v Aténach (syrakúzsky občan), prenasledovaný Eratosthénom, jedným z 30 tyranov, pripravený o majetok. Žil ako logograf, písal reči pre klientov. • Traduje sa 428 rečí pod jeho menom, 233 uznaných za pravé, 32 súdnych rečí a 2 slávnostné. • Cvičná reč o láske: paradoxná téza, že treba milovať práve toho, kto lásku neopätuje (Faidros) • Výstižné charakteristiky, prirodzený a jednoduchý sloh, písané hovorovou atičtinou.

ISOKRATES (436 -338) – ARISTOTELES (384 - 322) • Isokrates vytvoril vlastný štýl a určil tri hlavné predpoklady dobrého rečníka: • fysis = prirodzené vlohy (natura), • paideia = vzdelanie (doctrina) • chreia kai empeiria = cvik a skúsenosť (exercitatio et usus) • Najdôležitejším antickým dielom o rétorike je Aristotelova Rétorika (3 knihy), ktorá má veľký vplyv počas mnohých storočí. • Prvé dve knihy sú o heurésis = vyhľadávaní hlavných bodov pre argumentáciu, • tretia je o jazykovej formulácii = lexis, • o rozvrhnutí látky = taxis.

DÉMOSTHENÉS (384 – 322) • Najslávnejší antický rečník, živil sa ako logograf, t. j. písal za odplatu reči pre iných, ktorí ich potom prednášali pred súdom. 60 rečí (+ 56 úvodov k súdnym rečiam). • Skoro sa politicky exponoval – upozorňoval na nebezpečenstvo, ktoré Aténam a aténskej slobode hrozí od Filipa II. Macedónskeho. V roku 351 reč proti Filipovi, výzva do vojny. 349 -348 = tri reči olynthské. • Peri tés eirenés (O mieri, 346) 2. a 3. reč proti Filipovi = 344 a 341 (tretia reč: vrchol tvorby, politický bystrozrak a vášnivá útočnosť, morálny a politický závet) • Peri tú stefanú (O venci); demégórie = reči v sneme

THEOFRASTOS (asi 371 -286) • 1. 2. 3. 4. Aristotelov žiak stanovil 4 požiadavky štylistiky: Cnosť reči – aretai tés lexeós = virtutes dicendi Jazyková správnosť Zreteľnosť Primeranosť a ozdobnosť Teória troch štýlov: 1. Jednoduchý – charaktér ischnos = genus subtile (súR) 2. Stredný – charaktér mesos = genus medium (porad. R) 3. Vznešený – charaktér megaloprepés = g. grande (sl. R) 1. Lýsiás, 2. Ísokrates, Démosthenés, 3. Gorgiás

Marcus Tullius CICERO (106 – 43 pred Kr. ) • Zachovalo sa 58 súdnych rečí a politických rečí prednesených pred ľudom a v senáte. • Súdne – In Gaium Verrem – 7 rečí Proti Verrovi, správcovi provincie Sicília v rokoch 73 -71 • Politické – In Catilinam – 4 reči Proti Catilinovi • 14 rečí proti Marcovi Antoniovi (filipiky) • Rečnícke spisy – O rečníkovi (De oratore) • Filozofické diela – De re publica, De legibus, dialogické • Cicero vytvoril latinskú filozofickú terminológiu (eklektika)

Cicero clarissimus omnium oratorum Romanorum erat. • Rečník má zamerať pozornosť na 3 stránky reči: na to, čo povie, na akom mieste to povie a akým spôsobom. • Každá právna diskusia alebo verejná polemika sa krúti v podstate okolo toho, či istá vec jestvuje, čo je to za vec a aké má vlastnosti. Na jestvovanie veci ukazujú príznaky. Čo je to za vec, o tom hovoria definície. Otázku aká je, ozrejmujú kategórie dobra a zla. Aby ich rečník mohol využívať, usiluje sa podľa možností odviesť diskusiu od konkrétnych osôb a okolností. Topoi = miesta, register argumentov, A.

Marcus Fabius QUINTILIANUS (asi 35 – 96) • Platený učiteľ rečníctva (eloquentiae professor), advokát, získal si vážnosť i majetok (Plínius Mladší, Tacitus) • Institutio oratoria 12 kníh (Úvod do rečníctva) výchova, vzdelanie, podstata a zložky rétoriky • 3. - 6. – inventio (zhromažďovanie materiálu) • 7. – dispositio (utriedenie) • 8. -9. – elocutio (štylistická úprava, formálna stránka, figúry) • 10. – o čítaní a o napodobňovaní dobrých autorov • 11, - memoria et actio (umenie naspamäť a prednes) • 12. ostatné, okrem technickej dokonalosti.

Neskoroantický autor Martianus Capella r. 415 (dielo De nuptiis philologiae et Mercurii – O spojení filológie s Merkúrom), opisuje 7 slobodných umení: • Septem artes liberalis, ktoré sú súčasťou orbis doctrinae (enkyklios paideia) – všeobecného okruhu stredovekého vzdelania. • TRIVIUM – tri slovné odbory (gramatika, rétorika, dialektika) • QUADRIVIUM – štyri číselné odbory (aritmetika, geometria, astronómia, hudba) • Gramatika – literatúra prevažne antickej doby • Rétorika – zostavovanie listín a dopisov (P a E)

Dialektika – logika a filozofia v súčasnom význame (argumentácia proti kacírom) • Absolvent štúdia týchto umení = baccalaureus • Názov trivium • Quadrivium = magister artium (liberalium) • Súčasné významy.

Novšie dejiny rétoriky • Augustinus a stredoveká rétorika • 16. storočie – rétorické vzdelávanie (Peter Ramus), Bacon, Hobbes, Hugh Blair • Politická rétorika – Americká a Francúzska revolúcia, John Quincy Adams • Harvardova univerzita • Chaim Perelman, Henry Johnstone, Jr. , Kenneth Burke, Lloyd Bitzer, Edwin Black, Stephen Toulmin

Jazyk, reč a komunikácia • Pomocou jazyka ľudia komunikujú. • Reč je pojem v opozícii k pojmu jazyk. Reč je realizácia, použitie jazyka ako systému v konkrétnych dorozumievacím aktoch (oznámenie, správa). • Komunikácia = výmena informácií, myšlienok, názorov a pocitov medzi živými bytosťami, obyčajne prostredníctvom spoločnej sústavy symbolov. Communicare = (u)robiť spoločným.

Rétorické prvky štýlu • Dôležité nástroje rečníka, ktoré majú zmysel na začiatku, v hlavnej časti i na konci reči: • analógie a metafory – nevyskytujú sa len v historických knihách, ale aj v bežnej reči, obrazy obrazové porovnania, dobre sa vnímajú a pamätajú: • Všetci sme na jednej lodi. Vidieť svet cez ružové okuliare. • anekdoty, príbehy – dobrá a zlá anekdota • vtipy – opatrne, nikdy nevieme, ako poslucháči zareagujú • citáty • Kto nikdy nemení názor, ten možno nijaký nemá. Alberto Moravia • Ľudia vidia veci aké sú a hovoria Prečo? Ja však snívam o veciach, aké nikdy neboli a hovorím: Prečo nie? Robert Francis Kennedy

Rétorické prvky štýlu • • Akumulácia Alegória Alúzia Anafora – Epifora Anastrofa Antitéza Apostrofa Asyndeton – polysyndeton

Rétorické prvky štýlu Contradictio in adiecto – čierne mlieko Correctio – testy dopadli zle, . . . Epiteton Eufemizmus Hyperbola Irónia – Katachréza – zub času, ktorý vysušil už nejednu slzu, aj túto ranu nechá zarásť trávou • Kyklos – Richard Levie srdce • •

Rétorické prvky štýlu • • • litotes metafora metonymia Onomatopoja oslovenie perifráza personifikácia rečnícka otázka synonymum

Hlas udržiava náladu • Popri reči tela je to hlas a spôsob ako hovoríte. • Faktory dôrazu, ktoré dávajú hlasu dobrý zvuk a umožňujú úspešný dôraz: • Dýchanie: predpoklad dobrého hlasu – bránica, brucho a prsia sú zdola nahor zásobované vzduchom. Nádych a úplný výdych, nový vzduch krátko a výdatne • Hlasová rezonancia – vznik tónu • Artikulácia • Modulácia a dynamika

Pokrok projektu je skutočne pozoruhodný. • Prečítajte túto vetu viackrát a meňte dôraz a spôsob reči: • Neutrálne, pochvalne, hrdo, vecne, cynicky, s úľavou kriticky, priateľsky, s blahosklonným humorom. • Churchill a celý rad ďalších slávnych rečníkov si v rukopise prejavu poznačili dôraz, intonáciu

Pozitívne slová – negatívne slová • • • Rád Pre Vás Teším sa Ďakujem Prosím Áno Aktívne Zdravo Ospravedlňujem sa nemožné nepravdepodobné nie ale ani tušenie stres nezamestnaný chorý

Dráždivé frázy • • Tak už raz konečne poriadne počúvajte. . . To ste určite zle rozumeli. . . To už je celkom dobré, ale. . . Taká hlúposť. . . Na ženu ste celkom inteligentná. . . Typický muž. . . To nemožno tak vidieť. . .

Nárečie, tempo reči a prestávky • Možno hovoriť v nárečí? • Tempo: príliš rýchle, zabúdanie na prestávku; „mať to čo najskôr za sebou“. • Nuda, ale využitie pauzy.

Správna voľba slov • Okrem slov, ktoré sa dajú vykladať rôzne, existujú slová s pozitívnym účinkom a slová s negatívnym účinkom. Priateľstvo, láska, mier – nenávisť, pomsta, nadávky. . . • Moc slov: vyjadrenie skúsenosti a „nositelia“/ nosiče energie. • Magické slová • 2001 – SR : 11. september – SR: boží bojovníci • 2002 – SR : Teuro • 2003 – stará Európa – SR: ľudský kapitál • 2005 – spolková kancelárka

Hovoriť jasne a zrozumiteľne • Krátke vety, slovesá = 1 v/8 s • Jednoduchosť a jasnosť – bežne, málo cudzích slov, ľahko sledovateľné myšlienky • Členenie, poriadok (štruktúra) – stavba, niť • Krátkosť, pregnantnosť - KISS • Podnetné prídavky (príklady, porovnania, spoločne riešiteľné otázky)

Neverbálna komunikácia • Zrakový kontakt – nadviazanie a udržiavanie zrakového kontaktu. Čítaný a voľný prejav. Poznámky. ZK ako emocionálny kontakt. • Nepreháňať. • Malé skupiny – veľké publikum (WMU). • Ruky – rybárske gesto. Nie pasívne, ani príliš aktívne. • Významové gestá; dirigentské gestá. • Ako rečník dávať pozor na účinky týchto gest:

Gestika • • Veľké pohyby – pomalé, pátos a naliehavosť Rýchlosť pohybov – živosť emócií, impulzívnosť, oduševnenosť, zúrivosť Malé pohyby – zdržanlivosť, neškodnosť Ruky skrížené na prsiach (nevhodné pre R) Otvorené dlane – dôvera Dlane dolu, hore, oproti sebe – súhlas, aktivita; žiadosť o pokoj, pribrzdenie; stop, obrana • Päsť – sila, agresia, najstaršia zbraň

Neverbálna komunikácia • Mimické prejavy – výraz tváre. • Gestické prejavy – jedna z najdôležitejších foriem NK, staršia ako reč. • Zrakový kontakt – reč očí, wake-up. • Posturika – poloha tela, rúk a nôh, pohyby hlavy • Proxemika (proxima) – vzdialenosť, vedecká disciplína, ktorá študuje interpersonálnu osobnú vzdialenosť, rolu priestorovej vzdialenosti v sociálnej interakcii (Edward T. Hall, 1959), sféry. • Haptika – dotyky.

Vstup má vysokú prioritu: buduje kontakt • Poznačte si začiatok, slovo za slovom: naučte sa úvodné vety naspamäť. • Prvý dojem • Výzor a vystupovanie (haló-efekt) • Varianty začiatku reči: • kompliment • • • aktuálna udalosť osobný zážitok zaujímavá (rečnícka) otázka provokatívna téza alebo paradoxná výpoveď výzva na spoluprácu

Prekonávanie trémy • prekonanie tým, že rečník • sa dobre pripraví, • často reční a stupňuje svoj výkon, získava väčšiu rečnícku prax, • chce nevyhnutne niečo povedať, • hovorí o niečom, v čom sa dobre vyzná a o čom je presvedčený, • si vopred pozrie miestnosť, javisko, dejisko. . . ADRENALÍN sa vylučuje = energia, FLOW

OSLOVENIE • Vhodná formulácia oslovenia je prvé nadviazanie kontaktu rečníka s publikom. Je súčasťou prvého dojmu, preto ju treba dobre premyslieť: vždy má byť zdvorilá a priateľská. • Historické oslovenia. • Odporúčania: • Prispôsobte oslovenie publiku. • Formulujte ho podľa situácie dôverne alebo s odstupom. • Cielene oslovte vybrané skupiny počas prednášky/ prejavu. • Upustite od oslovenia „prítomní“, mnohí nie sú iba prítomní (prítomní ale nie ďalej zúčastnení). • Kombinujte oslovenie s obsahom „Na tomto mieste, kolegyne, kolegovia musím niektoré veci objasniť. . . “

Privítanie osobností • Pri oficiálnych príležitostiach sa odporúča obmedziť počet osôb alebo funkcionárov, ktorých priamo oslovujeme, na 5. Nerozširovať, lebo pozornosť sa rýchlo stráca. Nejestvuje stále pravidlo ako postupovať pri vítaní vysokopostavených osôb. Niektoré pravidlá: • Privítajte hierarchicky vyššie osoby najprv, pri rovnakom rangu najprv dámy (ladies first) • Starších pred mladšími • Volených pred vymenovanými a nositeľov mandátu pred úradníkmi • Celoštátnych pred lokálnymi, komunálnymi. • (Vydarené oslovenia – nevydarené oslovenia)

Tajná zbraň rečníka = otázka • Rečnícka otázka – klasika. RO neočakáva odpoveď od poslucháča, ale zdôrazňuje určitú výpoveď. Môže byť provokatívna. • Položená tak, aby nikto z publika nedvíhal ruku a nechcel na ňu odpovedať. • 2 varianty RO • 1. Neželaná odpoveď. Otázka je samoobjasňujúca a nevyžaduje reakciu. „Chceli by ste darovať peniaze ministrovi financií? “

Uzavretá rečnícka otázka, na ktorú každý odpovie nie. • • 2. Rečník sám odpovie na otázku. „Kedy už dnes ľudia nie sú v strese? “ Otázky typu Multiple-Choice: Sú to uzavreté otázky s viacerými možnými odpoveďami. Test, v ktorom možno označiť (krížikom) rôzne políčka. Tieto otázky sú príležitosťou zapojiť veľké publikum, vstúpiť do „dialógu“ s mnohými ľuďmi. Rečník tak môže získať aj informácie o svojich poslucháčoch.

Prosím, zdvihnite ruku: Kto z vás už zažil takú situáciu viac ako 10 x? Kto viac ako 5 x? Viac ako raz? Kto ešte vôbec nie? • PROTIOTÁZKA = 2 varianty • 1. Rečník reaguje na otázku vlastnou otázkou, namiesto toho, aby na ňu odpovedal. „Nie je dnešná mládež príliš slobodomyseľná? “ • „A neboli by ste to radi zažili v mladosti aj Vy? “ • 2. Rečník vráti rovnakú otázku, ktorú dostane, v preformulovanej podobe tomu, kto ju dal. Táto technika sa vzťahuje na problémových poslucháčov a na drzé otázky. • „Nevidíte to príliš jednoducho? “ • „Ako to teda vidíte Vy? “

Ricochetova otázka • 1. 2. 3. 4. 5. Pri tejto otázke rečník posúva otázku, ktorú dostal, publiku. To sa hodí, ak je to otázka dobrá, zaujímavá pre všetkých; ktorú rečník chcel tak či onak položiť; na ktorú sú rôzne názory a rečník by si ich chcel vypočuť; pri ktorej je dôležité zistiť, čo na ňu povedia ostatní; na zodpovedanie ktorej rečník potrebuje získať čas.

„Môžete uviesť konkrétny príklad? “ • „Existuje veľa dobrých príkladov. Dámy a páni, mohol by niekto z vás uviesť dobrý príklad pre kolegu v druhom rade? “ • PRIAMA OTÁZKA • Prednášajúci napokon môže položiť aj „pravú“ otázku poslucháčom, pri ktorej čaká na odpovede. Interaktívna prednáška predpokladá, že zapojíme aj poslucháčov. Môže ísť aj o variant otázky, ktorou sa prihovoríme nepozorným poslucháčom, aby sme ich prebrali: „Pán kolega, čo Vy na to poviete? “

Ako zaobchádzať s otázkou? • Ak sa počas prejavu/ prednášky niekto z publika na niečo opýta, rečník má v zásade tri možnosti: • 1. Priamo odpovie na otázku: v mnohých prípadoch je to najlepšia reakcia. Pri nejasnostiach je to prvá voľba, pretože problémy zrozumiteľnosti sa takto ihneď odstránia.

Aby ste na otázku odpovedali správne, pamätajte si 4 kroky: • 1. Nadviažte zrakový kontakt, aby ste si pozreli toho, kto kladie otázku. • 2. Vypočujte si otázku, dobre počúvajte. • 3. Zopakujte otázku. Overte si, či ste všetko rozumeli správne a vlastnými slovami zopakujte otázku. Ak od toho, kto sa pýta príde signál O. K. začnite s odpoveďou. Ak nie, vyjasnite si, ako bola otázka myslená. • 4. Odpovedzte, alebo odkážte na neskôr.

Možno byť vďačný za otázku. Často osoby v publiku ticho sedia, hoci niečo nerozumeli. • Tešte sa z každej otázky, signalizuje záujem a umožňuje reakciu (oveľa nepríjemnejší sú poslucháči, ktorí sa dodatočne sťažujú na to, že ničomu nerozumeli). • 2. Rečník odkáže na neskôr. • 3. Rečník prepočuje otázku. Normálne to pôsobí neúctivo a dostáva sa tak do zlého svetla. V osobitných prípadoch – ako v politických diskusiách alebo pri „rušiteľovi“, ktorý zjavne provokuje – môže mať ignorancia zmysel.

Nebezpečné chyby pri odpovedi • 1. Mnohé alebo pridlhé odpovede. Dobrý rečník odpovedá krátko a výstižne. Zameriava sa na otázku. • 2. Odpovedať príliš rýchlo. • 3. Vyhradiť príliš veľa pozornosti osobe, ktorá sa pýta. • Berte toho, kto sa pýta vážne. Cynizmus, drzosť, zosmiešnenie. Strata rešpektu publika.

Cudzie slová, cudzia reč • Prediktívny empiricizmus inherentný v neotomistickom odmietnutí metafyziky ako metafyziky typicky charakterizuje substantívnu epistemiológiu tak jasne demonštrovanú Weberstromovou implicitnou akceptanciou sémanticky normatívnych tvrdení, ktoré vyslovil Haranmere vo všetkých svojich neskorších prácach o voluntaristickej teleológii.

Winston Churchill: vládne vyhlásenie z 13. mája 1940 • „Nemôžem Vám ponúknuť nič iné ako krv, utrpenie, slzy a pot. Stojíme pred najťažšou skúškou. Pred nami je veľa, veľa dlhých mesiacov boja a bolesti. Opýtate sa: Aká je naša politika? Odpovedám: Naša politika je viesť vojnu na vode, na súši i vo vzduchu, so všetkou našou mocou a silou, ktorú nám môže Boh prepožičať. Viesť vojnu proti príšernej tyranii, ktorá nemá obdobu v temnom a smutnom katalógu ľudských zločinov. To je naša politika.

Pýtate sa: Čo je naším cieľom? • Môžem to povedať jedným slovom: víťazstvo – víťazstvo za každú cenu a napriek všetkej hrôze. Víťazstvo, nech už je cesta k nemu akokoľvek dlhá a ťažká; pretože bez víťazstva neexistuje ďalší život. Ďalší život pre britské impérium, ďalší život pre to, za čo sa britská ríša zasadzovala, za po stáročia trvajúci a ľudský rod • Preberám však svoju úlohu plný energie a nádeje. Som si vedomý toho, že je neprípustné, aby naša vec stroskotala. Cítim sa byť v tomto okamihu oprávnený požiadať Vás všetkých o pomoc a volám: Hor sa, poďme zjednotenými silami spoločne kráčať vpred!“

Som Berlínčan= Ich bin (ein) Berliner • Moji Berlínčania a Berlínčanky, • Som hrdý na to, že dnes prichádzam do Vášho mesta ako hosť Vášho vynikajúco vládnuceho starostu, ktorý vo všetkých častiach sveta predstavuje symbol bojového a odolného ducha Západného Berlína. Som hrdý na to, že som mohol navštíviť Spolkovú republiku Nemecko spolu s Vaším vynikajúcim kancelárom, ktorý po dlhé roky určoval politiku spolkovej vlády v smere demokracie, slobody a pokroku.

Som hrdý na to, že som dnes prišiel do Vášho mesta v spoločnosti amerického spoluobčana. • Generála Claya, ktorý tu pôsobil v čase najťažšej krízy, cez ktorú toto mesto prešlo a ktorý znovu príde do Berlína, ak to bude nevyhnutné. • Pred dvetisíc rokmi naj vetou, ktorú mohol človek vysloviť bola veta: Som rímsky občan. Dnes je naj veta, ktorú niekto v slobodnom svete môže vysloviť: Som Berlínčan (Ich bin ein Berliner). Som vďačný môjmu tlmočníkovi za to, že moju nemčinu ešte lepšie preložil.

Pôsobenie hlasu • Cvičenie: vstup do miestnosti s viacerými/ mnohými osobami – reakcia (slabý – silný hlas) • Artikulácia: lenivá výslovnosť, ťažký jazyk, prehltávanie alebo prílišné zdôraznenie slabík. • BP, BP • BRRRRR, lámanie jazyka modulácia, dynamika.

Zabráňte • Monotónnemu prejavu, rýchlo bez prestávok, falošný pátos, neprimerané alebo žiadne rozdiely medzi nahlas, potichu, vysoko, nízko, pomaly, rýchlo. • POKÚŠAJTE SA • O plastickosť reči, pointovanie, zmena rytmu, reč vo vzťahu k obsahu, rozlišovania. Po 2 vety (ľubovoľný text)

Rozširovanie slovnej zásoby • Nájdite pre každé slovo čo najviac synoným: horúci • jednoduchý • húževnatý • Cieľom príkladu je poukázať na to, že použitím synonyma možno zosilniť význam. Preto je dôležité, aby sme vedeli, čo chceme slovom vyjadriť.

Nájdite pre každú tému vhodný názov • • • Zavedenie systému záruky kvality Tlmené svetlá áut počas dňa Organizovanie času vedúcich pracovníkov Pestrosť jazyka: rozširujte si slovnú zásobu v rámci permanentného procesu učenia sa. Buďte pozorní, veľa čítajte, vedome si osvojujte každé nové slovo. Vyhľadajte v slovníku presný význam slova a skúste ho sami použiť. Ak sa Vám páči, integrujte ho do Vašej slovnej výbavy.

Narodeninová reč • Ťažisko tréningu spočíva v tom, naučiť sa uplatňovať „hovoriace myslenie“ v spontánnych rečových situáciách. • Poslucháči: 20 kolegov • Situácia: jeden z Vašich kolegov má narodeniny. V spoločenskej miestnosti/ zasadačke sa všetci krátko stretnú, aby si pripili. Vedúci spontánne povie niekoľko slov. Nejde o okrúhle výročie a preto je zdržanlivejší. • Cieľ: blahoželanie k narodeninám v mene tímu

Stavebné kamene a myšlienky • Citát k téme: „Čím je človek starší, tým viac sa na seba podobá. “ • Vhodná historka zo života oslávenca, príbeh o prominentoch alebo siahnuť po historickej andekdote. • Historické pozadie: už starovekí Gréci a Rimania slávili narodeniny (v bohatších a vysokopostavených rodinách). Obyčajní ľudia vtedy spravidla nevedeli, kedy (ktorý deň) sa narodili. • V Európe 17. storočie – jednoduché rodiny. • Existuje možnosť, opísať vek v rámci niečoho pozitívneho: „Náš oslávenec je ročník, ktorý sa v celej kvalite prejaví v budúcich rokoch. . . “

Vzor reči • Milý kolega M, milý kolektív/tím! • Človek má stráviť deň svojich narodenín s ľuďmi, ktorí sú pre neho dôležití. Teší nás, že ste nás pozvali na čašu vína/ prípitok. Toto gesto nie je samozrejmé a ja som veľmi rád, že v našom tíme takto voči sebe správame. Napokon, veď približne tretinu života strávime na pracovisku.

Vždy ste boli vzorom a vnášali ste do nášho oddelenia radosť. • Dobre si spomínam na to, ako ste sa iniciatívne chopili organizovania spoločných činností. Vtedy ste povedali, že sa treba správať ako dobrý poľnohospodár: keď chceme pšenicu žať, musíme pšenicu siať. Kto chce žať radosť, musí radosť rozsievať. Príhoda o poľnohospodárovi mi dodnes utkvela v pamäti a domnievam sa, že dnes je dobrá príležitosť si ju pripomenúť. Dúfame, že ste spokojný s úrodou a tešíme sa zo všetkého, čo ste dokázali súkromne i služobne. Želáme Vám a Vašej rodine zdravie, šťastie a spokojnosť. Milý pán M – všetko najlepšie!

Svadobný príhovor • Ťažisko tréningu: hovoriť pestro a používať metafory. • Poslucháči: 100 osôb na svadobnej hostine • Situácia: od Vás ako od svadobného otca sa očakáva slávnostný príhovor. Nechcete ho predniesť nepripravený. • Cieľ: prejavenie pozitívnych citov, želanie šťastia mladomanželom.

Otázky: • Ako oslovím poslucháčov, ako ukončím svoju reč, akých – najviac troch bodov – sa dotknem, čím začnem, aký vstup vzbudí záujem poslucháčov? • Myšlienky: • Svadba je slávnostná príležitosť. • Možno použiť mená rodín, aby sa upozornilo na ich spojenie. • Čím je svadobný pár osobitný? • Sila lásky spája nevestu a ženícha. • Príklad symbiózy: V africkej stepi – gnu a zebry

Milý svadobný pár, vážení hostia! • Milá Mária, pod našimi rukami si vyrástla z dieťaťa na mladú dámu. Dnes slávime to, že s Tvojím partnerom uzatváraš životný zväzok. • Milý Ján – opatruj našu Máriu a zaobchádzaj s ňou ako hlavnou cenou. Hoci je Mária už dospelý človek, odlúčenie nám nepadne ľahko. • Milí hostia – dnešný radostný deň nám ukazuje, že náklonnosť a láska prenáša aj vzdialenosť Bratislava – Košice. Želám Vám obidvom, aby sa rozdiely ktoré so sebou prinášate, navzájom dopĺňali a oživili manželstvo. Nech čas šťastia trvá večne!

Pri menšej alebo väčšej nepohode alebo pri názorových rozdieloch • a tie bohužiaľ alebo chvalabohu – nemožno vylúčiť, Vám môžem dať len radu, aby ste zachovali pokoj. Skúste sa vžiť do postavenia toho druhého, a potom hľadajte spoločné riešenie, aby ste zasa mohli zažiť krásne počasie. • Želáme Vám všetko najlepšie a veľa šťastia na spoločnej ceste životom. Obom Vám lásku, šťastie a zábavu – na to dvíham môj pohár!

SMÚTOČNÁ REČ • Ťažisko tréningu: Ako zvládnuť silné emócie? • Poslucháči: 50 -60 ľudí na pohrebe • Situácia: Kolega z práce náhle zomrel. Poveria Vás, aby ste predniesli pohrebnú reč, keďže členovia kolektívu mali veľmi priateľské vzťahy. • Cieľ: Vyjadrenie spolucítenia, spoluúčasť a smútok.

Pohrebná reč je istotne najťažšia rečnícka situácia, ktorá existuje. • Musí sa starostlivo pripraviť. • Smútočná reč je v mnohých bodoch protikladom toho, čo platí pri iných rečiach. • Napríklad: vytvorenie kontaktu s publikom, zrakový kontakt, sprostredkovanie úžitku, nie sú podstatné. • Stredobodom je rozlúčka so zosnulým a vyjadrenie citov. Krátke a úprimne myslené „Buď zbohom a odpočívaj v pokoji“ je niekedy lepšie ako elokventné oslovenie.

Vážená rodina, priatelia, vážené smútočné zhromaždenie • Neočakávane a príliš skoro nás musel opustiť. Prišli sme sem spoločne smútiť a rozlúčiť sa s ním. • Bol jedným z našich najspoľahlivejších kolegov a spoločne s ním sme vytvorili dobrý tím. Bol angažovaný, vždy pripravený pomôcť druhým. Po. . . zostane v našom tíme veľká medzera. Hlboko sme si vážili. . . V zamestnaní aj ľudsky a každý z nás mu želal príjemný dôchodok. K tomu, žiaľ, nedošlo, náhle a nepripravene od nás odišiel.

Milý X. . a chceme sa za všetko poďakovať. Budeš nám chýbať – do videnia a odpočívaj v pokoji! • Vážení príbuzní, milá pani X, zdieľame Váš smútok. X ďalej žije v spomienkach a srdciach mnohých ľudí. • Zvládnutie silných citov. Nájsť príhodné slová pri hrobe človeka nie je jednoduché. Sa nedá natrénovať, môže sa stať, že slzy prerušia slová. Mnohí slávni rečníci, ktorí rečnili na pohrebe, mali slzy v očiach.

Periklova reč • My totiž máme ústavu (politeia), ktorá nepotrebuje nič závidieť zákonom susedov, skôr sme sami vzorom pre iných ako by sme druhých napodobňovali. Hovorí sa jej demokracia, vláda ľudu, pretože sa opiera o väčšinu, nie iba o malú skupinu jednotlivcov. ; podľa zákonov majú všetci rovnaké práva, ak ide o súkromné záujmy, pokiaľ však ide o spoločenský význam, pri výbere do verejných

Periklova reč • Úradov sa ľudia uprednostňujú podľa toho, v čom vynikajú, podľa schopností, nie podľa príslušnosti k nejakej skupine. Vo vzťahu k spoločnosti žijeme slobodne a rovnaká sloboda panuje v každodennom vzájomnom styku. , kde neplatí nijaké podozrievanie, kde sa nehneváme na suseda, že niečo robí podľa svojej chuti a nevyvolávame mrzutosti, ktoré síce nemusia byť škodlivé, ale vyzerajú nepríjemne. • II, 37 -47 Dejiny peloponézskej vojny, Thukydides

Periklova reč • Pohrebné pocty sme už mŕtvym preukázali: ich deti bude živiť obec (štát) na svoje trovy až kým nedosiahnu dospelosť. To je veniec, ktorý dáva štát ako cenu v takých zápasoch, veniec užitočný pre nich a ich pozostalých. Štát, v ktorom sú stanovené najväčšie odmeny za občianske cnosti, bude mať vždy občanov, ktorí si budú počínať najlepšie. Teraz oplačte každý svojho príbuzného a vráťte sa domov!

FLOW = VOĽNÝ PRÚD • Flow – protiklad trémy. Kŕčovitosť neprispieva k optimálnemu rečníckemu výkonu. Nervozita a strach: čím viac sa koncentrujeme na to, čoho sa obávame, tým pravdepodobnejšie sa to stane. Niet divu ak sa sústreďujeme na to, čo nechceme • Radosť a pozitívny prístup: uvoľnená koncentrácia, hravá ľahkosť. • Mihály Csikszentmihályi: Rečnenie spôsobom „flow“ • (Flow, tajomstvo šťastia. 1992) •

FLOW: Pocit, že vlastné schopnosti postačujú na prekonanie danej výzvy v cieľovo orientovanom systéme, ktorý spätne a zreteľne hlási ako dobre si pritom počíname. • Cítime kontrolu nad situáciou a sústredenie je pritom také intenzívne, že nezostáva čas na nedôležité myšlienky. Pocit vlastnej hodnoty mizne a čas pôsobí znetvorene. Aktivita, ktorú flow navodzuje, je taká výhodná (zvodná), že sme pripravení ju vyvíjať „pre ňu samotnú“, bez toho, aby sme mysleli na možné nebezpečenstvá či výhody. • Úradník cíti flow, ak mu čas rýchlo ubieha a ak pritom uvoľnene odvádza maximum a má pocit: „Napredujem“ • Manažér - ak zjavne bez námahy, hravo optimálne využíva čas • Hudobník potrebuje flow na to, aby „splynul v jedno“ so svojím hudobným nástrojom; športovec – uvoľnene sústred.

Prednášateľ (rečník) – ak mu v pravý moment (ako naservírované z „duchovnej ruky“) napadnú tie správne veci a ak sprostredkúva ich obsah s elegantnou ľahkosťou • Flow znamená „byť v prúde“, jednota so sebou samým a s prostredím, meditatívne uvoľnený stav najvyššej koncentrácie. Takmer ako vedľajší, prídavný produkt je predpokladom pre maximálne osobné výkony. Silná pozitívna energia nevynáša k maximálnym výkonom iba športovcov, je zárukou výkonnostného maxima a pocitu šťastia (eufórie) vo všetkých oblastiach života. Podstatou flow je, že ide o optimálnu rovnováhu medzi pod- a preexponovaním; je to výzva, ktorú všetci potrebujeme = oblasť medzi primálo a priveľa, zlatý stred medzi nudou a priveľa. Ako sa rečník dostane do stavu flow?

Pozitívne obrazy predchádzajúcich úspechov, vzdajte sa perfekcie, orientujte sa podľa pozitívnych poslucháčov, vedome naplno dýchajte • Reč pred mikrofónom a kamerou: mikrofón a kamera zosilňujú účinok hlasu a reči tela. Ak nemáme tréning a skúsenosti s používaním týchto médií, môžu nás najprv silno iritovať. • Technika reči pre mikrofón: príjemný hlas a rozvinúť hlasové polohy. Test mikrofónu, rôzne výšky tónu a hlasitosti. Nezabúdajte: mikrofón zosilňuje nepríjemné zvuky. Tiché dýchanie. • Bez strachu pred kamerou: ak sa reč zaznamenáva – veľkolepá šanca pozrieť sa na seba kritickým okom.

KOMPLIMENT • Rečník v starovekom Ríme klasicky začínal reč komplimentom vo vzťahu k poslucháčom. Spravidla povedal niečo pozitívne, priateľské, čo mu zabezpečilo ich súhlas: „Som rád, že. . . • (Nebezpečenstvo lacného komplimentu) • Všetka úcta! Klobúk dolu! Rešpekt! • Dnes už sme všetci takí schudobnení, že jediné čo môžeme niekomu dať je kompliment.

CAPTATIO BENEVOLENTIAE • V menej vycibrenej forme patria tieto floskuly do štandardnej výbavy rečníka. Hovorené slovo, alebo začiatok divadelnej hry. • „Vidíte, Quriti, že náš štát, vaše životy, majetky a bohatstvo aj toto nesmierne bohaté a prekrásne mesto – centrum najslávnejšej ríše – vďaka láske nesmrteľných bohov k vám i vďaka môjmu úsiliu i rozvahe podstúpiť nebezpečenstvá, ktoré mi hrozili, všetko toto uniklo záhube ohňom a mečom, ba priam pažeráku smrti, všetko je zachránené a neporušené. “

Najprv ďakujem môjmu bohu, prostredníctvom Ježiša Krista za vás všetkých, pretože vaša viera sa hlása po celom svete (Pavol, Rim 1, 8) • „Sme teraz v krásnej Verone, kde teraz dvoje vážených rodín, ktoré sa už prv vraždili, novú chuť má na rozbroje a zas im bude ruky špiniť krv. I páru milencov však tieto obe krvavé loná dali na svet prísť, aby ich smutný osud v jednom hrobe pochoval rodičovskú nenávisť. Hľa, príbeh lásky! Jeho vatru vznieti nenávisť, v ktorej by dve rodiny pokračovali, nebyť smrti detí. Budeme vám ho hrať dve hodiny. Trpezlivo ho sledujte, veď iba my môžeme mu dodať, čo mu chýba!“

RYTMUS REČI • Ak chceš, aby bola tvoja reč estetická, musíš si osvojiť túto úpravu – či už to človek nazve usporiadanie a či vyváženosť alebo rytmus. Nabáda k tomu nielen Aristotelovo a Theofrastovo zdôvodnenie, že sa reč nemá neprestajne valiť sťa rieka, lebo jej medzou sa má stať pauza, ktorú si vyžaduje ani nie tak dych alebo interpunkcia autora, ako skôr rytmus. . .

GEMINATIO • Bezprostredné opakovanie jedného slova alebo viacerých vetných členov (zdvojenie). Opakovanie možno zaradiť na akékoľvek miesto – na začiatok, uprostred, na koniec vety. • Cicero je prvý, ktorý hovorí o geminatio. Pôsobenie tejto figúry je založené na dôraze (vis) a na pôvabe (lepos). Quintilianus ku geminatio dodáva, že nespočíva iba na používaní jazyka, ale na tom, že zmyslu dáva pôvab (gratia) a silu (vis). K zdvojeniu slov dochádza kvôli stupňovaniu - amplificando gratia

POINTA (franc. pointe; puncta) • Duchovne bohatý prekvapujúci konečný efekt ako štylistická figúra v rétorickom slede, napr. vtipu či anekdoty. Komický alebo duchaplný účinok pointy spočíva v náhlom spoznaní súvislostí medzi pojmami, ktoré sa k sebe nehodia. Vlastný, neočakávaný zmysel. Spravidla možno výskyt pointy rečnícky programovať, predvídať. Ako pointa sa označuje aj prekvapujúci obrat v dramatickom konaní (priebehu deja).

POUŽITIE POINTY • Záujem o pointu stúpa až v 16. storočí, keď k ideálu dvornej konverzácie patrí umenie hovoriť duchaplne. Vznikajú poetologické teórie pointy. • Väčšina krátkych príbehov končí pointou. • Anekdoty vždy končia pointou. • Mnohé epigramy sa tradične s pointou. • Aforizmus je tendenčne pointovaný.

FLOCCINAUCINIHILIPILIFIKÁCIA • Najdlhšie slovo v 1. vydaní Oxfordského slovníka (29 písmen). Použil ho anglický spisovateľ William Shenstone (1741). Označenie niečoho nepatrného, bezvýznamného (kompozícia) - s príponou. Silné odmietnutie. Znevažovanie. • „To, čo sa tu deje je tak trochu. . . “ • Mužský a ženský rod.

Wiliam Shakespeare • HAMLET: Byť a či nebyť, to je otázka: • Je dôstojnejšie iba mlčky znášať tie šípy zákerného osudu, či proti moru podlostí vziať zbraň – a rozseknúť to vzburou? Umrieť, spať, a už viac nebyť. . .

Rozlúčková reč – Time to Say Good Bye • „Slová na rozlúčku musia byť krátke ako vyznanie lásky. “ Theodor Fontane (1819 -1898) • Nijaké trápne anekdoty (aj keď ste sa predtým na nich dobre zasmiali) • Niekoľko pozitívnych svetielok • Zabrániť príliš súkromným narážkam • 6 pravidiel pre toho, kto sa s niekým lúči:

Time to Say Good Bye • 1. Rečník má byť dôverníkom adresáta; má mať k nemu pozitívny vzťah (dlhoročný priateľ, kolega; zdvorilé odmietnutie) • 2. Ako vždy: reč má byť krátka a pregnantná • 3. Pozitívne hodnotenie práce a osobnosti adresáta (nijaké okiadzanie, prehnaná chvála) • 4. Humor by nemal chýbať (bonmot, citát adresáta)

Rozlúčková reč • 5. V reči môže byť zmienka (narážka na) o malých ľudských slabostiach) • 6. Pozrite sa na budúcnosť toho, kto sa lúči (možnosť uskutočniť dávne plány, cestovanie, písanie knihy, memoárov, aktívne pôsobenie) • 1969 – Lyndon B. Johnson: „Myslel som si, že by to mohla byť výhoda pre čerstvého penzistu , keď spozná toľko vplyvných ľudí“.

Vianočná reč kráľovnej 2000 • Verím, že posolstvo kresťanstva je vložené do slov známeho požehnania, ktoré stále má pre nás nevšedný význam: • „Choďte do sveta v mieri, buďte dobrej mysle, držte sa dobra, neoplácajte zlom, posilňujte váhavých, podporujte slabých, pomáhajte trpiacim, vážte si všetkých ľudí. “ • Je to jednoduché posolstvo súcitu a predsa i dnes 2000 rokov po Kristovom narodení mocné ako vtedy

Reč Ľudovíta Štúra na uhorskom sneme (15. január 1847) • Že sa živá reč namiesto mŕtvej latinskej za diplomatickú vo vlasti našej povýšila, to, ako myslím, každý za dobré uzná, bo nech mŕtvi pochovávajú mŕtvych a živí nech žijú medzi živými. • Za slobodou ide vek náš, za slobodou ide vlasť naša, ale k uskutočneniu opravdivej slobody prísne sa vyhľadáva vzdelanosť, bez ktorej sa tamtá vonkoncom uskutočniť nedá.

Reči Ľudovíta Štúra na uhorskom sneme (15. január 1847) • Tak som presvedčený, že to veľmi leží v záujmoch našej krajiny, aby sa ľud tento vzdelal a duchovne nezanedbal. Oslobodený a osvietenejší ľud nemôže slúžiť za podlý prostriedok proti rozvíjajúcej sa slobode. . . • Schudobnelý, ako írsky, ľud tento musí s hladom bojovať, okrem toho na mnohých miestach vystavali zemskí páni pálenice tak, že už všetok zoslabnutý, zbledlý a len ako tôňa otrhaný sa vláči.

Reč Ľudovíta Štúra na uhorskom sneme (15. január 1847) • Keby pri tomto nešťastí ešte ho potkať malo, že by ani vyučovanie vo svojej materinskej reči nedostal, teda by sa naozaj do sprostoty celkom pohrúžil a do hrozného duchovného i materiálneho zanedbania upadol. • Každý učiteľ z každodennej skúsenosti zná, že je reč materinská najlepšia, najspôsobnejšia k vyučovaniu, bo v tejto nielen myslieť, ale aj cítiť sme naučení, a k dobrému vyučovaniu a vzdelávaniu aj to je potrebné.

Reči Ľudovíta Štúra na uhorskom sneme (15. január 1847) • Preto prosím stavy a rady v záujme ľudu tohto, aby riadne vyučovanie v materinskej reči dostával a odbavovanie služieb Božích v tej samej reči sa mu neporušene zanechalo. • Žiadam teda, žeby sa slová v návrhu po týchto slovách „kde sa maďarská reč z povinnosti vyučovať má“ nasledujúce slová „ohľadne jej uvedenia za reč všeobecného vyučovania s ohľadom na okolnosti nech patričné vrchnosti poriadky porobia“ vynechali

Reči Ľudovíta Štúra na uhorskom sneme (15. január 1847) • a na ich miesto položilo: „ale nech rečou vyučovania ostane v obciach reč materinská“. • (Slov. nár. noviny, č. 255, 25. januára 1848)

Reč Ľudovíta Štúra na uhorskom sneme (21. december 1847) • Žiadam v krajine našej slobodu rozširovať. . . Naostatok aj svätá vec človečenstva nás k tomu vyzýva, aby sme zásadu oslobodenia ľudu raz už vyslovili. V západných štátoch nie sú tieto vzťahy feudálske viac už v obyčaji, ani sa ony s terajším duchom stoletia nezrovnávajú. Podľa môjho náhľadu stojíme na hraničnej čiare dvoch vekov a síce jedného zapadajúceho, v ktorom sa práva len

Reč Ľudovíta Štúra na uhorskom sneme (13. marca 1848) • „Politický život, slovenské stavy a rady, všetko obživuje, ako slnko rastliny zemské, tam, kde sa toto udiali, nasleduje chladeň, zima a mrákota; nechže neodsudzujú slovenské stavy a rady menšie mestá na túto politickú zimu. Ani neverím, že by už bol čas dakomu politické práva odoberať, verím ale, že čas prišiel tieto vždy a viac rozširovať. Kto by aj sedel potom, keď by sa menším mestám snemovné práva odobrali, v tomto zhromaždení? “

Reč Ľudovíta Štúra na uhorskom sneme (13. marca 1848) • Žiadam, aby sa menším slobodným kráľovským mestám politické práva naspäť vrátili a keby sa im každému po jednom hlase nedalo, žiadam aspoň to, aby sa im všetkým spolu dali hlasy na sneme v takom pomere, v akom sa väčším mestám udelia. “

Reči Ľudovíta Štúra na uhorskom sneme (21. december 1847) • Jednotlivým osobám a kastám dávali, druhého svitajúceho, v ktorom sa ony každému zaslúženému v opravdivom zmyslu vzatého človekovi povolia a nasúdia. • V tomto ohľade, myslím, že sa právo zákonodarstva rozšíri a že ho najzaslúžilejší a najspôsobnejší bez záujmov kastičných povedú. Nech sa len najprv zruší právo starotčizne, teda moc majetku sa do iných rúk dostane, a s majetkom sú obyčajne spojené aj práva politické. “

Alexander Dubček: Od totality k demokracii. Prejavy, články a rozhovory, výber 1963 -1992. • Veda 2002, 600 strán. • Plénum ÚV KSČ 30. -31. októbra 1967 – vystúpil so svojím spochybnením vedenia štátu a kritizoval spojenie funkcií: • „Strana má všetky predpoklady a nástroje, ktorými môže docieliť, aby štátne orgány vládli a spravovali veci v zmysle programu a iných politických uznesení straníckych orgánov.

Alexander Dubček: Od totality k demokracii. Prejavy, články a rozhovory, výber 1963 -1992. • Tieto skutočnosti treba veľmi presne odlišovať menovite v centrálnom vedení a riadení. Strana a jej ústredný výbor nie je vláda. Vládnuť musí vláda, to mám na zreteli a vzťahuje sa to na komunistov vo vláde, menovite v jej vedení, ktorí by mali vyvinúť dostatočnú iniciatívu na zlepšenie práce vlády. To práve vedeniu vlády chýba a nedá sa to ničím zdôvodniť. Ak tieto orgány dostatočne nevládnu a neriadia tak, ako to je žiaduce. . . aj tak nemôže strana nahradzovať, preberať ich prácu a

Alexander Dubček: Od totality k demokracii. Prejavy, články a rozhovory, výber 1963 -1992. • Zodpovednosť, ale má im túto úlohu dať o • opätovne. “ • Rozdelenie najvyšších funkcií – 4. -5. január 1968 • Február 1968 – „demokratický socializmus“, „demokratizácia socializmu“, „socializmus s ľudskou tvárou“.

Alexander Dubček: Od totality k demokracii. Prejavy, články a rozhovory, výber 1963 -1992. • „A kde sú záruky, že sa staré časy už nevrátia? “ • „Vy ste tu zárukou. Vy, mládež. “ • (1967 -1968)

Reč v televízii (bez publika) • Pohľad do kamery – zrakový kontakt s divákmi • Rukopis – držanie, aby sa dal dobre čítať a nerušil kameru, nevrhal tieň • Hlavu držať podľa možnosti vzpriamene • Gestá blízko tela a ďalej od kamery – neprimeranosť • Postojačky – pohybovať rukami nad úrovňou pásu a nespúšťať ich • S publikom: zabudnúť na kameru, sústrediť sa na publikum, flow

Audiovizuálna podpora • Moderná technika prináša výhodu, že reč možno obohatiť a obraz a zvuk. High Tech – Low Tech. Prehnaná animácia „odsáva“ energiu z vlastnej témy. • Fólie, power-pointové prezentácie, video = pravidlá: rečník by sa mal riadiť tým, že poslucháči dokážu súčasne spracovať 5 -9 prvkov (dolná a horná hranica). Vizualizácia: • IIIII lepšie ako IIIII. Typ písma. Malé/ veľké písmená, rýchlosť čítania = mínus 13% (30%).

Martin Luther King, Jr. „I Have a Dream“ • I am happy to join with you today in what will go down in history as the greatest demonstration for freedom in the history of our nation. • I have a dream that one day this nation will rise up and live out the true meaning of its creed: “We hold these truths to be selfevident, that all men are created equal. ”

I have a dream that one day on the red hills of Georgia, the sons of former slaves and the sons of former slave owners will be able to sit down together at the table of brotherhood. • Reč 20. storočia pred 250 000 aktivistami za občianske práva: 28. august 1963 • Vzdelával, inšpiroval a informoval ľudí v USA. • Improvizácia na tému „Snívam o tom. . . “, „Mám sen. . . “ • Štýl baptistickej kázne. • I have a dream that my four little children will one day live in a nation where they will not be judged by the color of their skin, but by the content of their character.

Aristoteles: O súdnej reči • Z koľkých a akých viet sa majú skladať sylogizmy v obžalobe a v obhajobe. • Treba tu skúmať trojaké hľadisko: • • • 1) Kvôli čomu a z akých príčin sa ľudia dopúšťajú krivdy? 2) V akom stave sú sami? 3) V akom stave sú ľudia, voči ktorým sa dopustili krivdy? Krivdiť značí vedome niekomu protizákonne škodiť. (Rétorika, 10)

Aristoteles, Rétorika • ENTYMÉMY vyhovujú predovšetkým rečiam na súde, v nich to, čo sa stalo, žiada si odôvodnenia a dôkaz, pretože je to nejasné. • Čo je to entyméma? Entyméma je sylogizmus. V entymémach sa nemá vychádzať z vety, ktorá je myšlienkovo vzdialená, lebo vzdialenosť spôsobuje nejasnosť. • Nevzdelanejší ľudia hovoria pred davom primeranejšie než vzdelaní. Vzdelaní hovoria abstraktne, nevzdelaní vychádzajú z toho, čo každý pozná a čo mu je blízke. • Sylogizmus =

ENTYMÉMA • „Sú dva druhy entymém. Jedny slúžia na to, aby sa dokázalo, že niečo je alebo nie je; druhé na to, aby sa to vyvrátilo, a obe sa líšia, ako sa v logike (dialektike) odlišujú vyvrátenie a dôkaz. • Dokazovacou entymémou je usudzovanie podľa nepochybných údajov; vyvracajúca entyméma usudzovaním dokazuje to, čo sa neuznáva. “ (Aristoteles, Rétorika)

Súdne reči môžu sledovať dva rôzne ciele: • Niekoho obžalovať – Niekoho obhajovať • Rečník v antike musel „byť doma“ v obidvoch • Obžalobná reč sa označovala titulom „In. . . “; ako napríklad proces proti Verrovi: In Verrem alebo proti Marcovi Antoniovi: In Marcum Antonium. • Obhajobná reč sa označovala titulom „Pro“. . . • Pro Marcellus, Pro Sestio (Za Marcella. . . )

Dokazovacie prostriedky 2 • 3. zmluvy – platnosť, či zmluva odporuje alebo neodporuje nejakému písanému alebo písanému zákonu; • 4. priznania – dôveryhodnosť pri donucovacom vyšetrovaní, zvýšenie – oslabenie ich platnosti; 5. prísahy (súdený prísahu prijíma alebo ju ponúka; krivá prísaha).

Jednotná štruktúra súdnej reči • Reč sa predniesla ústne len raz, po jedinom vypočutí museli sudcovia rozhodovať a rozhodnúť. • Úvodná časť (prooimion) = vzbudiť pozornosť súdu a priaznivo naladiť sudcov. • Prothesis = krátke uvedenie toho, čo chcel rečník dokázať. • Dihegesis = hlavná časť reči, vlastná reč. Nešlo iba o vecný opis okolností, ale aj subjektívne vyrozprávanie prežitého. • Apodeixis (Pisteis) = rečník predložil dôkazy, ktoré podľa neho viedli k priebehu deja. Vyzdvihol svoj charakter, v kontraste s protivníkom, aby u sudcov vzbudil hnev voči protivníkovi, alebo súcit (svedkovia, predčítavanie textu zákona, zmluvy).

Marcus Tullius Cicero • • Súdne reči: Pro Roscio (obhajoba Sexta Roscia) Proti Gaiovi Verrovi Obhajoba Milona Rétorické spisy: De inventione (O zhromažďovaní matérie) Brutus Orator ad Marcum Brutum

Marcus Tullius Cicero • „Avšak tie najpočetnejšie a najväčšie pomníky a stopy všetkých svojich nerestí zanechal Verres v provincii Sicília. Počas troch rokov ju tento človek tak trýznil a ničil, že ju nemožno žiadnym spôsobom uviesť do pôvodného stavu. . Počas prétorovania tohto Sicílčania nemali nič ani zo svojich zákonov, ani z našich senátnych uznesení, ani zo všeobecných ľudských práv, na Sicílii má každý toľko, koľko

• Tomuto veľkému lakomcovi a pôžitkárovi pri jeho nevedomosti uniklo, alebo na čo pri svojej presýtenosti už nestačil. Žiaden spor v priebehu týchto troch rokov nebol rozhodnutý inak ako podľa jeho pokynu, žiadnu vec nezdedil nikto po otcovi či dedovi tak bezpečne, aby mu nemohla byť na jeho rozkaz súdne nepriznaná. Nespočetné peniaze boli vydreté z poľnohospodárskych usadlostí. . .

• A bol to zasa tento prétor, ktorý tie najstarobylejšie pamiatky. . . všetky vykradol a ukradol. Takto nezaobchádzal len so sochami a inými ozdobami na verejnosti: nie, on aj všetky svätyne, zasvätené najsvätejším bohoslužbám, obral, ba neponechal Sicílčanom žiadneho boha, ktorý sa mu zdal urobený troška umeleckejšie a v starom slohu. Čo sa potom týka cudzoložstiev a smilstiev, hovoriť o jeho

• zločinných chúťkach mi bráni hanba. . . • Proti správcovi Sicílie Verrovi

William Shakespeare • Reči Bruta a Marca Antonia – „Julius Caesar“ • Reči Shylocka a Portie – „Kupec benátsky“ • „Žid má plné právo na libru mäsa. Môže ju vyrezať kupcovi z hrude čo najbližšie k srdcu. “ • Portia: „Ak však pritom preleješ čo i len kvapku kresťanskej krvi, tvoje pozemky a všetok tovar prepadnú ihneď podľa zákona benátskemu štátu. “ (3000 dukátov na 3 mes. )

Päť pracovných krokov • 1. INVENTIO = vyhľadanie/nájdenie hlavných myšlienok a aspektov (De inventione) • 2. DISPOSITIO = rozdelenie reči (úvod, členenie, hlavná časť, záver) • 3. ELOCUTIO = formulovanie myšlienok • 4. MEMORIA = učenie sa naspamäť, v antike vždy voľne • 5. ACTIO = prednes, PRONUNTIATIO

Marcus Tullius Cicero • Partes orationis – päť častí reči • 1. EXORDIUM (proemium, principium): ním mali byť poslucháči naladení na reč, aby ju mohli blahovoľne a pozorne sledovať; • 2. PARTITIO (členenie hlavných dôkazov) • 3. Prechod k hlavnej časti • 3 a. NARRATIO – krátky opis stavu vecí; • 3 b. DISPOSITIO – formulácia vlastnej témy

Marcus Tullius Cicero • 4. ARGUMENTATIO – hlavná časť • 4 a. REFUTATIO – Vyvrátenie argumentov protivníka • 4 b. CONFIRMATIO – posilnenie vlastných argumentov • 5. PERORATIO – záver reči. Krátke zopakovanie hlavných argumentov. Rečník sa mal zamerať na city poslucháčov a dosiahnuť čo najviac.

Epilogos = záver reči • Väčšinou stručný a zakončený výzvou, aby sudcovia rozhodovali s plnou vážnosťou, podľa zákona, podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia. • Lysias • Reč proti Andokinovi, obžalovanému z asébie.

Plaidoyer • Vo všeobecnom zmysle sa plaidoyer chápe ako rozhodná argumentácia v prospech určitého stavu vecí (napr. starosta pleduje za výstavbu cestnej obchádzky). • V trestnom procese to je súhrnná záverečná reč štátneho zástupcu, obhajcu. Táto záverečná reč má pred záverečným slovom a pred rozsudkom ešte raz uviesť stav vecí a hodnotiť ho podľa právnych hľadísk.

PLATÓN: FAIDROS • Sokrates: Je to tak, ako sme povedali už na začiatku nášho výkladu, že kto chce byť odborníkom v rečníctve, nemusí mať nič spoločné s pravdou, keď ide o veci spravodlivé a dobré. . Pretože na súdoch nikomu nejde o pravdu o týchto veciach, ale o to, čo je presvedčivé. Je to pravdepodobnosť a o tú sa musí starať, kto chce rečniť odborne. Naopak, niekedy sa nemá hovoriť ani o vykonaných činoch, ak ich vykonanie je podobné pravde, ale o pravdepodobnosti, v žalobe, ako aj v obhajobe má rečník sledovať pravdepodobnosť, nadobro nechajúc pravdu bokom. Celé umenie totiž spočíva na pravdepodobnosti, ktorá preniká celú reč. • Faidros: Predniesol si, Sokrates, doslova to, čo hovoria tí, ktorí si osobujú , že sú odborníkmi v rečníckom umení.

CICERO: Obhajoba Milona (Pro Milone) • „Hoci sa, sudcovia, obávam, že je hanba mať strach, ak človek začína obhajovať takého udatného muža – že v jeho procese nemôžem preukázať takú istú veľkosť ducha, predsa však táto zvláštna forma nového súdu desí môj zrak, ktorý kamkoľvek sa obráti, hľadá zaužívané obyčaje a voľakedajšie zvyky pri súdnych procesoch. Veď náš zbor nie je obstúpený kruhom poslucháčov ako obyčajne

CICERO: Pro Milone • Nie sme obklopení zvyčajným veľkým zástupom, ba tieto vojenské oddiely, ktoré vidíte pred všetkými chrámami, hoci sú tam postavené ako ochrana proti násiliu, predsa len nedobre vplývajú na rečníka, a tak ani na fóre, ani na súde nemôžeme byť bez akýchsi obáv a strachu, hoci stráže okolo nás sú osožné a nevyhnutne potrebné.

CICERO Pro Milone • No prv, než prejdem k tej časti reči, ktorá sa priamo viaže na predmet Vášho súdneho vyšetrovania, nazdávam sa, že je potrebné najskôr vyvrátiť to, čo v senáte často pretriasali odporcovia, na zhromaždení nešľachetní ľudia a pred chvíľou žalobcovia, aby ste mohli jasne vidieť, bez akéhokoľvek omylu, čo je podstatou súdneho vyšetrovania.

CICERO Pro Milone • Hovorí sa, že kto sa prizná k vražde človeka, nemá právo pozerať sa na denné svetlo. Avšak v ktorom meste o tom tí najväčší hlupáci dišputujú? Istotne v tom, ktoré ako prvý hrdelný súd videlo súd s Marcom Horatiom, veľmi statočným mužom, ktorý, hoci vtedy ešte ani republika nebola, bol oslobodený zhromaždením rímskeho národa, aj keď sa priznal, že vlastnou rukou zabil svoju sestru.

CICERO Pro Milone • Preto ak zákony dvanástich tabúľ ustanovili, že beztrestne možno zabiť zlodeja, keď kradol v noci – v každom prípade, keď kradol cez deň , tak v prípade, že sa bránil zbraňou, vari by niekto tvrdil, že sa musí potrestať akékoľvek zabitie, keď vidí, že samotné zákony nám kladú do rúk meč na zabitie človeka?

CICERO Pro Milone • Ak je za istých okolností možné právom zabiť človeka - a tých je veľa – dozaista je to nielen spravodlivé, ale aj nevyhnutné, keď ide o sebaobranu. • Sudcovia, jestvuje teda zákon, nepísaný, ale prirodzený, ktorý sme sa nenaučili, nepočuli sme ho, nečítali, ale zobrali sme si ho zo samotnej prírody, z nej sme ho odpozorovali a pripodobnili sme si ho; neboli sme na to

CICERO Pro Milone • vyučení, ale stvorení, neboli sme školení, ale ním preniknutí, a ak by náš život narazil na nejaké nástrahy, násilie alebo na zbrane zbojníkov či nepriateľov, podľa tohto zákona je každý spôsob použitý na záchranu života, čestný. Uprostred rinčania zbraní totiž zákony mlčia a neprikazujú, aby sa na ne čakalo, lebo toho, kto by chcel čakať na ich pomoc, stihol by nespravodlivý trest skôr, než by sa mu

CICERO Pro Milone • dostalo spravodlivého zadosťučinenia. Tento zákon veľmi múdro a tak akosi mlčky dáva možnosť obrany, a to tak, že zakazuje nie človeka zabiť, ale mať pri sebe zbraň kvôli zabitiu človeka, preto keď sa hľadá príčina a nie zbraň, o človeku, ktorý použil zbraň v sebaobrane, sa usudzuje, že nemal zbraň na to, aby zabil človeka. Preto sudcovia, toto nech platí v našom spore. Nepochybujem totiž, že

CICERO Pro Milone • Vás svojou obhajobou presvedčím – ak si zapamätáte, čo nemôžete zabudnúť – že toho, kto robí úklady, možno právom zabiť. • . . . Aby ste to mohli ľahšie pochopiť na základe dôkazov, prosím Vás, počúvajte zvlášť pozorne môj stručný výklad, ako sa to stalo.

CICERO Pro Milone • Čo iné sa stalo predmetom súdneho vyšetrovania, ak nie to, kto komu chystal úklady? Len a len to. Ak ich nastrojil Milo Clodiovi, nech on znáša trest, ak Clodius Milonovi, nech sme zbavení viny my. • Akým spôsobom je teda možné dokázať, že Clodius robil Milonovi úklady? Stačí povedať, že tento bezočivec, tento bezbožný netvor mal

CICERO Pro Milone • Mal vážnu príčinu na usmrtenie Milona, že Milonova smrť mu sľubovala veľké vyhliadky do budúcnosti, že mu z nej plynie veľký úžitok. A tak Cassiov výrok: „Kto mal z toho úžitok? “ • Cui bono? platí vo vzťahu k týmto ľuďom, hoci dobrých ľudí nijaký zisk nepodnieti k podvodu, no zlých často aj veľmi malý zisk. Clodius však mohol Milonovou smrťou získať toto: nielenže mohol byť prétorom, a to nie za konzulátu

CICERO Pro Milone • človeka, pri ktorom nemohol spáchať nijaký zločin, ale že mohol byť prétorom za tých konzulov pro ktorých dúfal, že bude môcť uskutočňovať svoje šialené úmysly, a ak mu oni sami nepomôžu, istotne aspoň prižmúria očiô títo konzuli, ako si sám vyvodil záver, by jeho pokusy nemohli potlačiť, aj keby si to želali, lebo sa domnievali, že sú mu zaviazaní za veľké dobrodenie a aj keby chceli, hádam

CICERO Pro Milone • By sotva mohli zlomiť bezočivosť takého zločinného človeka, znásobenú už dlhým časom. Sudcovia, vari vy jediní to neviete, vari sa pohybujete po tomto meste ako cudzinci? Vaše uši sa niekde túlajú a neprišli k nim tieto všeobecne známe reči v obci o tom, aké zákony – ak je možné nazývať ich zákonmi, a nie fakľami na podpálenie Ríma, morovou nákazou republiky – chcel nám všetkým vnútiť

CICERO Pro Milone • a vypáliť na našom tele ako znamenie? Sextus Clodius, ukáž nám tú skrinku s vašimi zákonmi, čo si vraj zachránil z domu a v noci uprostred boja a zmätku si ju vyniesol priam ako paládium. . .

CICERO Pro Roscio • Prípad obvinenia z otcovraždy, Sextus Roscius • „Verím, sudcovia, že sa tomu divíte: toľkí veľavážení a najuznávanejší rečníci tu sedia, a práve ja som vstal, aby som predniesol obhajobnú reč. “ • „Prerokúva sa tu prípad otcovraždy. Žalobca však vôbec nezodpovedal otázku, prečo mal syn zabiť otca. Pri menších škodách a

CICERO Pro Roscio • priestupkoch, ku ktorým dochádza často a takmer každý deň sa dôrazne a v prvom rade pátra po príčine konania – a v prípade otcovraždy to Erucius nepovažuje za potrebné? “ • Cicero kladie otázky, ktoré sa týkajú objasnenia okolností prípadu, ktoré sa prispôsobujú kánonom rétorického učenia o statusoch :

CICERO Pro Roscio • „QUO MODO OCCIDIT? Ipse percusit, ad aliis occidendum dedit? Si ipsum arguis: - Romae non fuit; si per alio fecisse dicis, quero, servosne an liberos? Si liberos – quo homines? “ • Ako sa to stalo (ako ho zabil)? Zabil ho sám, alebo tým poveril iných? Ak povieš: on sám, poviem: Nebol v Ríme. Ak povieš: urobil to pomocou iných, pýtam sa: Akých iných

CICERO Pro Roscio • myslíš? Otrokov či slobodných? Akí sú to ľudia?

CICERO: Pro Milone (záver) • No skončím už: veď pre slzy už nemôžem hovoriť a Milo mi zakázal obhajovať ho slzami. Vás, sudcovia prosím a zaprisahávam, aby ste pri hlasovaní smelo hlasovali tak, ako cítite. Vašu statočnosť, spravodlivosť a hodnovernosť, verte mi, najlepšie ohodnotí ten, kto pri výbere sudcov vybral najlepších, najmúdrejších a najstatočnejších mužov.

ZÁVEREČNÉ REČI (§ 274 Trestného poriadku) • § 274 • (1) Ak niet ďalších dôkazných návrhov, alebo ak súd rozhodol, že sa ďalšie dôkazy vykonávať nebudú, vyhlási predseda senátu dokazovanie za skončené a udelí slovo na záverečné reči. • (2) Po záverečnej reči prokurátora, zástupcu záujmového združenia občanov prehovorí poškodený, zúčastnená osoba, obhajca obžalovaného a obžalovaný. . Ak treba určí predseda senátu poradie, v ktorom sa po záverečnej reči prokurátora ujmú slova jednotlivé oprávnené osoby. Obhajca obžalovaného a obžalovaný hovoria však vždy poslední • (3) Záverečné reči môže predseda senátu prerušiť len vtedy, keď vybočujú zrejme z rámca prejednávanej veci. • § 275

Po skončení záverečných rečí a pred odchodom na záverečnú poradu udelí predseda senátu obžalovanému posledné slovo. • Počas tohto prejavu nesmú obžalovanému ani súd, ani nikto iný klásť otázky.

Proces proti vlastizradným biskupom 2. 1. 1951 -15. 1. 1951 • Posledné slovo obvinených: • Biskup Ján Vojtaššák: „Slávny štátny súd! Bolo mi dovolené povedať slová záverom. Tohto povolenia, tejto príležitosti využívam a budem hovoriť veľmi krátko. Chcem nadviazať na prelíčenie so mnou a s mojou osobou a hovorím, že uznávam a priznávam, že som konal zločiny voči ľudovodemokratickej republike, voči ľudovodemokratickému zriadeniu. Ľutujem, že som tieto zločiny spáchal a prosím slávny štátny súd, aby pri výmere trestu ráčil mať ohľad na to, aby mi bola daná možnosť, toľko času, že by som mohol tieto zločiny odčiniť a napraviť. “

Vladimír Clementis 25. máj 1931 = streľba do demonštrantov v Košútoch („čierne Turíce košútske“), poľnohospodárski robotníci a Š. Major • 2. jún 1931 – mimoriadne zasadnutie čsl. Parlamentu, o súhlase s ďalšou väzbou a trestným stíhaním poslanca Š. M. • Minister vnútra Slávik: „Poslanec Š. Major sa bez príčiny ešte pred streľbou zbabelo zvalil na zem, predstieral zranenie a po streľbe vstal len s ľahkým zranením, ktoré si spôsobil sám pádom na zem. “ • Hlavné pojednávanie na KS v Bratislave. Obhajca obžalovaného V. Clementis navrhol vypočuť (3. júl 1931) nezainteresovaného svedka Jána T. , ktorý sa na miesto tragických udalostí dostal náhodou. Svedok, absolvent PF, opísal postup četníkov, provokujúcich už nadmerným počtom

a nasadenými bodákmi napriahnutými proti demonštrantom. „Zo zástupu vystúpil Š. M. a pristúpil k veliteľovi četníkov stojacemu pred kordónom. • Veliteľ už vtedy mal vytasenú šabľu, ktorá počas rozhovoru tancovala nad Majorovou hlavou. Naraz šabľa rýchlym tempom spadla dolu. Major sa zatackal a zrútil sa na zem. “ Svedok ďalej opísal hrôzu z nasledujúcej streľby, krv, ktorou nasiakla zem, výkriky žien, paniku a strach. • C. predniesol útočnú politickú reč obviňujúcu nielen úmysly četníctva, prokuratúry a súdu, ale aj existujúci režim. Obhajoba dosiahla, že kvalifikácia činu v rozsudku súdu sa nekryla s obžalobou. Nie TČ, prečin.

33 komunistických funkcionárov zatknutých v januárifebruári 1951 a väznených v zámku Koloděje • Proces 22. novembra 1952 (obžalovaných 14 osôb): „Ako trockisticko-titovskí, sionistickí, buržoáznonacionalistickí zradcovia a nepriatelia československého ľudu, ľudovodemokratického zriadenia a socializmu vytvorili v službách amerických imperialistov protištátne sprisahanecké centrum, podkopávali Ľ-D zriadenie, marili budovanie socializmu. . . vykonávali špionážnu činnosť, oslabovalo jednotu československého ľudu a obranyschopnosť republiky, aby ju odtrhli od pevného spojenectva a priateľstva so Sovietskym zväzom, aby. . . obnovili kapitalizmus, znovu zavliekli našu republiku do tábora imperializmu.

• • • Na tento účel vytvorili druhé centrum moci, rozmiestňovali svojich ľudí do vedúcich funkcií a chystali sa odstrániť Klementa Gottwalda a jeho vedenie. “ Záverečná reč prokurátora Urválka (štvorhodinová) „Nech váš rozsudok dopadne ako železná päsť bez najmenšieho zľutovania. Nech je ohňom, ktorý do koreňa vypáli túto nehanebnú hľuzu zrady. “ Záverečná reč obhajcu (o C. 27 riadkov) Prostredie, detstvo, mladosť, nijaké poľahčujúce o. „Prosím, aby tieto okolnosti podľa zákona našli svoj výraz pri určení trestu. “

Posledné slovo • Slánský: „Nezasluhujem si iný koniec svojho zločineckého života, než aký navrhuje štátny prokurátor. “ • Clementis: „Výrok o treste, ktorý vynesie súd národa nad mojou činnosťou, aj keď bude najtvrdší, môže byť len trestom spravodlivým. “ • (Rozsudok vynesený 27. novembra 1952 o 9. 30 „jedenásť špagátov a tri doživotia“) – rozhodovanie o milosti.

ZÁVEREČNÁ REČ PROKURÁTORA • Vzhľadom na dokazovanie, ktoré prebehlo, nedošlo z hľadiska obžaloby k žiadnej podstatnej zmene. Páni S. , H. starší a mladší či J. zotrvali na svedeckých výpovediach a jasne uviedli, ako vybavovali prestupy a spôsoby úplatku. Hoci sa páni S. a H. nepoznajú, uvádzali tie isté skutočnosti o správaní obžalovaného, že je tvrdý, autoritatívny človek, cítili sa pri ňom ako poddaní a takýmto konaním si vytvoril priestor na prijímanie úplatkov, no to je v kompetencii súdu. Navrhujem, aby súd uznal obžalovaného vinným za skutky do 31. 12. 2005 ako trestný čin prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody a za skutky po 1. 1. 2006 ako zločin prijímania úplatku. Navrhujem uložiť trest odňatia slobody v hornej polovici

trestnej sadzby do ústavu s minimálnym stupňom stráženia a peňažným trestom 3000 eúr. Poľahčujúcou okolnosťou je, že viedol riadny život a priťažujúcou, že spáchal viac trestných činov. Plus navrhujem, aby obžalovaný vrátil inžinierovi S. 10 000 korún, ktoré mu dal dňa 6. 3. 2007 v obálke. “ ZÁVEREČNÁ REČ OBHAJCU Jedinou osobou, ktorá vypovedala stále rovnako, je pán W. a jediný odpovedal stále ináč je pán S. , ktorý používa metódu domýšľania a to považuje za pravdu. Preukázali sme, že všetky doklady do klubu ŠK M. odišli poštou, okrem prípadu hráča M. , v ktorom išlo

o provokáciu a kde agent pôsobil nezákonne. Pán S. nevybavoval ani jeden z prípadov, v opačnom prípade by nehovoril všeobecné veci. A to, že z databázy nemožno zistiť dátum začiatku plynutia tridsaťdňovej lehoty nie je chyba pána W. , to by museli mať archív ako Bratislava. Žiadame, aby bol pán W. oslobodený od všetkých skutkov, ktoré sú mu kladené za vinu. “ Záverečná reč obžalovaného: „Som prekvapený tým, čo navrhol prokurátor, lebo na svoju česť, na svoje vnúčatá, môžem odprisahať, že som sa ničím neprevinil. Pán S. si od začiatku vymýšľa a klame. Okrem jedného dňa, ktorý narafičil, som ho na matrike nestretol. Nebola to moja autoritatívnosť,

ale náročnosť a dodržiavanie predpisov, žiadna zbojnícka česť. Postupoval som vždy korektne, férovo, lebo prípadné následky bočných krokov by znášal SFZ. Ja som prísahu, ktorá je predo mnou, zobral smrteľne vážne, vypovedal som len pravdu, na rozdiel od iných. “ Posledné slovo obžalovaného „Pán sudca, chcel by som Vás poprosiť, aby ste citlivo zvážili všetky veci a spravodlivo rozhodli. Cítim sa nevinný. Tak mi pán Boh pomáhaj!“

PRÁVNICKÝ ŠTÝL • Jedni ho chvália, druhí ho hania, všetci majú pravdu. • Gustav Radbruch: „Právnický jazyk je chladný. Vzdáva sa každého citového tónu a akéhokoľvek odôvodnenia, každého úmyslu • Stendahl: Vo svojej vecnosti mu slúžil ako vzor. Hovorí sa, že si každé ráno, pred tým ako začal pracovať, prečítal niekoľko paragrafov z Code Civil, len „pour prendre le ton. “

PITAVAL • V právnickej rétorike prípad (causa) mení svoju štruktúru. Tradične bol prípad doplnkom zákona. • Realistický príbeh vraždy nadobudol v priebehu 18. storočia zábavnú hodnotu. Až relatívne neskoro sa z neho stal kriminálny román. • Francis Gayot de Pitaval: advokát za čias Ľudovíta XIV.

PITAVAL • Pitaval medzi rokmi 1734 -1743 zostavil zbierku slávnych a zaujímavých prípadov (causes célèbres et intéressantes), ktorou najprv zabával francúzsku čitateľskú obec. • Prípad bol podávaný nielen ako proces, ale predovšetkým vo všetkých svojich ľudských zápletkách a tragických polohách. „Pitaval“ sa stal druhovým pojmom, patril k literatúre i k právnej vede a založil rozprávačskú tradíciu.

ÚSTNOSŤ A VEREJNOSŤ • Oba princípy sú vybojované a historicky nie sú samozrejmosťou. Súdnictvo po rímskom procese písomný proces, bez možnosti nazrieť do materiálov. Quod non est in actis. . . • Cicero ako vzor: rečnil tak, ako to čítame v zachovanej písomnej verzii jeho rečí? Pro Milone. Bol dokonalý v písomnej forme. In Verres: 1 reč prednesená, spolu 4 ďalšie (nadväzujú na výsledky vyšetrovania).

ÚSTNOSŤ • Ústnosť nadobudla revolučný význam. Revolucionári chceli dostať reč na verejnosť a zdanlivo učených právnikov a ich písomnosti zbaviť moci pre ľudom ako auditóriom. • Reč ako hovorený diškurz zjavne urobila kariéru v revolúcii a v ústave propagovaného bratstva (fraternité). Condorcet, Danton, Robespierre a ďalší v Národnom zhromaždení museli a chceli hovoriť, nie písať spisy a knihy.

Ústnosť a verejnosť • Ústnosť sa stala princípom pre demagógov. • Zhromaždenie občanov vytvára vo Francúzskej revolúcii komunikačný priestor, v ktorom je občan znovu človekom, ktorý má právo. • Bratstvo brané doslova „Žena nie je dosť bratská, nevie čo je bratstvo. “ • Zákon nie je medzi písmenami, ale ako základu slobody sa ho možno stále dovolávať.

ÚSTNOSŤ A VEREJNOSŤ • Bezprostredná verejnosť ako požiadavka. Hlavné pojednávanie. Pochybnosti – hovorí princíp ústnosti – sa majú odstrániť alebo potvrdiť na hlavnom pojednávaní. Prítomnosť a priame otázky a komunikácia, lepší rámec ako nepriame informácie písomnej povahy. • Vplyv verejnosti konania na formu súdnej reči. • Obžalovaní majú byť/ môžu byť odsúdení len na základe ústneho prejavu: žalobcu-obhajcu

ÚSTNOSŤ A VEREJNOSŤ • Dnes patria k nespochybniteľným procesným princípom, bez toho, aby si účastníci boli vedomí toho, aké rečnícke výkony sú s nimi späté. Čo možno očakávať od reči v súdnom konaní? • Iba v ústnom konaní dosahujú sudcovia istotu, že výpovede obžalovaných, svedkov „sú poznávané pravdivo, úplne a v správnych súvislostiach“. Pravda a odsúdenie vinných.

PREDNOSTI A NEVÝHODY ÚSTNOSTI (ÚSTNEJ REČI) • Na oboch stranách: sudcovia - úplnosť a spoľahlivosť z ústneho vypočutia a svedeckého dokazovania, urýchlenie konania; účastníci – môžu v procese uplatniť svoju individualitu a ovplyvniť výber faktov na strane sudcu. • Na začiatku a na konci – písomný princíp. Medzitým, reč vo všetkých štádiách súdneho konania.

PREDNOSTI A NEVÝHODY ÚSTNOSTI (ÚSTNEJ REČI) • 1. Stručnosť reči • 2. Zváž horší prípad (súdny entuziazmus - zlý radca) 3. Vzťahuj reč na konanie alebo mlč • 4. Nevyužívaj konanie na debatu • 5. Reaguj až pri druhom raze • 6. Ukáž (vytvor) zmenu perspektívy • 7. Zohľadňuj papiere, ale nerozhoduj sa podľa papiera

Clarence S. Darrow (1857 -1938) • „sofistikovaný vidiecky právnik“ • absolvent Univerzity v Michigane • Počas kariéry Darrow vystupoval proti trestu smrti a z viac ako 100 prípadov prehral iba 1 prípad vraždy v Chicagu. Stal sa známy tým, že svojou výrečnosťou dokázal porotcov a dokonca i sudcov dojať až k slzám. • 1895 – obhajoba Prendergasta, „duševne narušeného, ktorý sa dal uniesť“, ktorý sa priznal k vražde chicagského starostu. Obhajoba zlyhala a P. bol odsúdený na trest smrti.

Najznámejšie prípady • Leopold a Loeb (1924) = synovia dvoch bohatých rodín z Chicaga, obvinení z únosu a vraždy 14 ročného Bobby Franksa, aby zažili, aké to je zabiť človeka. Darrow ich presvedčil, aby sa k činu priznali, a potom žiadal pre nich trest odňatia slobody namiesto trestu smrti. • Argument obhajoby: plná zodpovednosť za konanie, ale boli produktmi prostredia, v ktorom vyrástli a nemohli byť zodpovední za to, že svoju túžbu vraždiť založili na protoexistencialistickej filozofii Friedricha Nietzscheho. Odsúdení na trest odňatia slobody.

Najznámejšie prípady • Prípad Scopes (opičí proces) _ Monkey Trial, Scopes Trial • (State v. Scopes, Scopes v. State, 152 Tenn. 424, 278 S. W. 57 (Tenn. 1926) • Prípad, ktorý testoval Butlerov zákon (Butler Act), ktorý vyhlasoval za protizákonné v každom štátnom vzdelávacom zariadení „vyučovať akúkoľvek teóriu, ktorá popiera príbeh Božieho stvorenia človeka ako sa o ňom hovorí v Biblii a namiesto toho vyučovať, že človek vznikol (pochádza) z nižších živočíšnych druhov“. • Často sa to vykladá tak, že právo zakazuje vyučovať akýkoľvek druh evolučnej teórie. Kritický bod: stvorenie v. evolúcia.

Inherit the Wind (1960) Kto seje vietor • Obžaloba: John Scopes, učiteľ na strednej škole (high school) v Daytone, Tennessee, úmyselne porušil Butlerov zákon. 5. máj 1925 • Vyučoval evolúciu z kapitoly učebnice, ktorá rozvíjala myšlienky z knihy Charlesa Darwina O pôvoide druhov (On the Origin of Species). Dvaja najlepší právnici proti sebe: Darrow v. William Jennings Bryan, trojnásobný kandidát na prezidenta, kongresman. . . Obžaloba.

Počas procesu Darrow požiadal, aby bol vypočutý Bryan ako odborník na Bibliu • „Venovali ste čas štúdiu Biblie, všakže, pán Bryan? “ • „Áno, ale prirodzene, študoval som ju viac, keď som bol starší, ako keď som bol ešte mladý. “ • Žiadate, aby sa všetko, čo je v Biblii, vykladalo doslova? “ • „Verím, že všetko v Biblii treba prijať a chápať tak, ako to je tam napísané; niektoré veci sú myslené obrazne. Ako napríklad: „Ste soľou zeme“. Netrval by som na tom, že človek je soľ, alebo že má slané mäso, myslí sa soľ ako záchrana Božieho ľudu. “

Po dvoch hodinách sudca Raulston skončil vypočúvanie a nasledujúci deň nariadil, aby sa celý záznam vymazal. • Svedectvo nemá súvislosť s tým, či Scopes je vinný, že vyučoval evolučnú teóriu. • Scopes bol uznaný vinným a zaplatil pokutu 100 USD. • O rok neskôr Najvyšší súd Tennessee preskúmal a zmenil rozhodnutie Daytonského súdu, ale z technických dôvodov a nie z dôvodov ústavných, ako dúfal Darrow. Podľa súdu pokutu mala stanoviť porota a nie sudca. Namiesto vrátenia prípadu však NS prípad odložil. „Predlžovanie životnosti tohto bizarného prípadu nič neprinesie“.

Rétorická spätná väzba • • • Sebavedomé správanie Tempo a rytmus Gestika podporujúca obsah Dobrý zrakový kontakt Dobrý dôraz Primeraná sila hlasu Príjemný hlas Jasná obsahová štruktúra Zrozumiteľnosť Jasný cieľ

Ako ste zažili moju prednášku? • • Užitočnosť pre poslucháčov Krátkosť a pregnantnosť Podporná obrazová dokumentácia Metaforický jazyk • Silné stránky: • Návrhy na zlepšenie pre budúcnosť: