Rozvoj inovatvnych foriem vzdelvania na Univerzite Mateja Bela
Rozvoj inovatívnych foriem vzdelávania na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici ITMS 26110230077 DIDAKTIKA ODBORNÉHO VÝCVIKU Vyučujúci: Paed. Dr. Ján STEBILA, Ph. D. Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ
Obsah prednášky č. 10 Téma: Základné pedagogické dokumenty v OV (Kurikulum, Učebná osnova, Štandardy)
Vyučovacie ciele a učivo pre jednotlivé typy škôl v Slovenskej republike sú uvedené v základných pedagogických dokumentoch (pedagogickej dokumentácii), ktoré schvaľuje Ministerstvo školstva SR. Pre príslušný typ školy majú normatívny charakter a sú záväzné pre všetky školy tohto typu. Pedagogická dokumentácia pre základné školy obsahuje: 1. Učebný plán 2. Učebné osnovy pre jednotlivé vyučovacie predmety 3. Vzdelávacie štandardy
Kurikulum - kedysi z lat. curro – bežať. Mohli by sme ho vysvetliť aj ako projektovanie a realizáciu životopisu školy, vyučovacieho procesu, na ktorom sa okrem žiakov podieľajú aj učitelia a tvorcovia vzdelávacích programov. Má široký význam, môžeme ho vymedziť týmito otázkami: - prečo? (zmysel, hodnoty, funkcie vzdelávania), - koho? (ktorú časť populácie), - v čom? (obsah učiva), - ako? (pomocou akých vyučovacích metód a foriem), - kedy? (v akých časových úsekoch), - za akých podmienok? (legislatíva, riadenie), - s akým efektom vzdelávania? (kontrola).
Dva významy pojmu kurikulum: 1. vzdelávací program, projekt, plán vzdelávania; 2. vlastný vyučovací proces, jeho obsah a priebeh.
Prvý význam kurikula sa vzťahuje na všetky pedagogické dokumenty: - učivo, obsah vzdelávania, učebný plán, študijný program, učebná osnova, časovo-tematický plán vyučovania, písomná príprava na vyučovaciu jednotku.
Druhý význam pojmu kurikulum vlastného vyučovacieho procesu sa terminologicky zvykne rozlišovať na: FORMÁLNE kurikulum je komplexný projekt cieľov, učiva, prostriedkov a organizácie vyučovacieho procesu. NEFORMÁLNE kurikulum sú aktivity a skúsenosti žiakov v mimotriednych a mimoškolských aktivitách organizovaných školou. SKRYTÉ kurikulum sú skúsenosti žiakov, ktoré nie sú obsiahnuté vo formálnom i neformálnom kurikule. Vznikajú náhodne, nesystematicky, v rámci sociálnej interakcie žiakov v triede, škole, ich vzťahov s učiteľmi (klíma školy).
Základné typy kurikula Normatívny typ kurikula - vzdelávacie aktivity sú orientované na vopred určené ciele (špecifické ciele). Naše školstvo. Participatívny - ústretový typ kurikula - vytvorená interakcia medzi žiakom a obsahom. Učiteľ vyberá obsah učiva, ktorý je blízky žiakovi (aké sú jeho potreby), až potom sa stanoví cieľ. Školy uplatňujúce alternatívnu pedagogiku. Autoritatívne (centralistické) kurikulum (Japonsko). Liberálne (decentralizované) kurikulum.
Časovo - tematický plán Základný pedagogický dokument, v ktorom je rozvrhnuté učivo príslušného predmetu na celý školský rok. Pri jeho tvorbe učiteľ odborného predmetu dbá na to, aby bolo učivo rozvrhnuté rovnomerne na jednotlivé mesiace a týždne. Vychádza zo svojich skúseností a pri jeho tvorbe sa snaží optimálne rozvrhnúť učivo na celý školský rok. Časovo - tematický plán spracovaný ako vzor v metodickej príručke usmerňuje prácu učiteľa, ale nemožno ho aplikovať úplne dogmaticky.
Obsahuje: • Vyučovací týždeň. • Číselný kód a názov odboru a odborného zamerania, formu a typ štúdia. • Rozdelenie tematického celku na témy. • Názvy tematických celkov a jednotlivých tém učiva v príslušnej časovej postupnosti a s časovou dotáciou. • Špecifické ciele každého tematického celku. • Vyčlenené základné učivo. • Určenie vyučovacích metód, organizačných foriem vyučovania, učebných pomôcok a didaktickej techniky. • Poznámky (v nich si učiteľ zaznamenáva priebeh výučby).
Učebné osnovy sú súčasťou učebných dokumentov a zahŕňajú obsahovú náplň vzdelávania pre všeobecné a odborné predmety. Určujú sa pre každý vyučovací predmet osobitne. Vymedzujú cieľ vyučovacieho predmetu, jeho obsah a rozsah v jednotlivých ročníkov. Musia obsahovať: ● Číselný kód a názov odboru a odborného zamerania, formu a typ štúdia. ● Názov predmetu, ročník. ● Počet týždenných vyučovacích hodín. ● Charakteristiku predmetu, pričom sú rozpísané úlohy a všeobecné ciele predmetu, medzipredmetové vzťahy a štruktúra učiva. ● Hlavné vyučovacie metódy a formy. ● Obsah učiva s počtom vyučovacích hodín, tematických celkov a tém. ● Výstupné štandardy vyučovacieho predmetu.
Učebné osnovy určujú presne vymedzený okruh systematizovaných pojmov, začiatočných zručností, návykov a zložitých zručností vo vyučovacom predmete. Tento systém musí zodpovedať dvom základným kritériám: 1. technicko-technologickým, 2. pedagogickým (didaktickým).
Štandardy - norma, vzor, s ktorým sú reálne objekty, žiaci porovnávaní alebo meraní. Druhy štandardov: štandardy pre žiakov, štandardy pre učiteľov, štandardy pre školy, štandardy pre štát a miestne školské orgány.
Vzdelávacie štandardy - súbor požiadaviek na žiakov, ktorých úspešné zvládnutie im umožní postúpiť na ďalší stupeň vzdelávania. Obsahový vzdelávací štandard - požiadavky, čo majú žiaci vedieť. Obsahuje kmeňové učivo, v rámci ktorého je vyčlenené základné učivo. Je záväzkom pre učiteľa. Výkonový vzdelávací štandard - obsahuje úroveň dosiahnutia výchovno-vzdelávacích cieľov. Hovoríme mu cieľový štandard. Je normou pre žiaka.
Vzdelávací štandard vyučovacieho predmetu je charakterizovaný ako dohodnutým spôsobom vymedzená invariantná časť didaktického systému faktov, pojmov, vzťahov, zákonov, ako aj kognitívnych a psychomotorických zručností a návykov, ktorá musí byť zahrnutá do akýchkoľvek učebných osnov alebo kurikulárneho projektu a jej odučenie je po vyhlásení štandardu ministerstvom školstva záväzné pre učiteľa ktorejkoľvek školy. Vzdelávací štandard sa skladá z požiadaviek na vedomosti a zručnosti žiakov, z obsahu učiva a exemplifikačných úloh. Na rozdiel od učebných osnov obsahuje iba základné učivo, ktorého zvládnutie je podmienkou úspešnosti žiaka priebežnom hodnotení na konci klasifikačných období. Vzdelávací štandard je súborom výkonových a obsahových štandardov.
Tvorba vzdelávacích štandardov Požiadavky: • • Relatívna stabilita Vedeckosť Komplexnosť Fundamentálnosť Stupňovitosť Medzinárodná úroveň Kontrolovateľnosť
Tvorba vzdelávacích štandardov Funkcie: Motivačná ● Prognostická ● Informačná ● Diagnostická a regulačná ● Porovnávacia ●
- Slides: 18