Rozvoj inovatvnych foriem vzdelvania na Univerzite Mateja Bela

Rozvoj inovatívnych foriem vzdelávania na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici ITMS 26110230077 DIDAKTIKA ODBORNÉHO VÝCVIKU Vyučujúci: Paed. Dr. Ján STEBILA, Ph. D. Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ

Obsah prednášky č. 5 Téma: Pedagogická činnosť majstra odbornej výchovy

PEDAGOGICKÁ ČINNOSŤ MAJSTRA ODBORNEJ VÝCHOVY Pri štúdiu pedagogickej činnosti majstra odbornej výchovy dochádzame k záveru, že v jej štruktúre objektívne existujú štyri najstálejšie kompetencie, ktorými musí disponovať, ak má dosiahnuť pedagogické majstrovstvo. Ide o kompetencie: ● Konštruktívna kompetencia ● Organizačná kompetencia ● Interpersonálna kompetencia ● Gnozeologická kompetencia

Konštruktívna kompetencia spojená s konštruovaním obsahu informácií, ktoré majú byť žiakom sprostredkované a žiakmi osvojené v priebehu učebnej činnosti. Zahŕňa činnosť učiteľa technických odborných predmetov zameranú na plánovanie: 1. obsahu a skladby informácií, ktoré je potrebné žiakom sprostredkovať, 2. činností žiakov zameraných na osvojovanie týchto informácií, 3. jeho vlastnej činnosti a správania sa vo vyučovacej jednotke technických predmetov.

Organizačná kompetencia súvisí s vytváraním organizačných foriem vyučovania, so zapojením žiakov do rôznych druhov činností a s takým spôsobom ich riadenia, aby boli čo najlepšie realizované ciele pedagogického procesu. Zahŕňa organizáciu: 1. informácií v priebehu ich vysvetľovania, 2. podmienok, v ktorých sa realizuje pedagogický proces, 3. činností žiakov, ktorí si majú informácie osvojiť, 4. vlastnej činnosti a správania.

Interpersonálna kompetencia pedagogickej činnosti je oblasť poznávania a hľadania zákonitostí, ktoré sú základom riadenia pedagogického procesu. Zahŕňa vedomosti, zručnosti a návyky v oblasti nadväzovania správnych vzťahov: 1. so žiakmi a ich rodičmi, 2. s vedením školy, 3. so spolupracovníkmi.

Gnozeologická kompetencia znamená štúdium: 1. objektu vlastnej činnosti (žiakov), 2. obsahu, prostriedkov, foriem a metód výchovy a vzdelávania, pomocou ktorých sa táto činnosť realizuje, 3. kladov a nedostatkov vlastnej osoby a činnosti v záujme jej vedomého zdokonaľovania.

Príprava majstra odbornej výchovy na vyučovací proces Pod pojmom príprava učiteľa (majstra odbornej výchovy) na vyučovací proces rozumieme premyslený postup realizácie výchovno - vzdelávacieho procesu na vyučovacej jednotke. Od zodpovednej prípravy učiteľa (majstra odbornej výchovy) sa odvíja priebeh vyučovacieho procesu, ale najmä jeho výsledky. Učiteľ (majster odbornej výchovy) organizuje a tvorivo riadi vyučovanie, z hľadiska celkovej organizácie práce vychádza z odporúčaní a pokynov obsiahnutých v pedagogickoorganizačných pokynoch pre školy a školské zariadenia, ktoré vydáva Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky ešte pred začiatkom nového školského roka.

Systematickosť a plánovitosť vyučovacieho procesu je podmienená dôkladnou prípravou majstra odbornej výchovy na výchovno-vzdelávaciu prácu. Ide o permanentný proces, ktorý chápeme tak z hľadiska dlhodobého, tak aj z hľadiska krátkodobého. Z dlhodobého hľadiska môžeme prípravu majstra odbornej výchovy rozdeliť na dve etapy: 1. etapa - etapa získavania spôsobilosti pre pedagogickú činnosť, 2. etapa - etapa vlastnej pedagogickej činnosti, jej projektovanie a realizácia.

Etapa získavania spôsobilosti pre pedagogickú činnosť Sem patrí dosiahnutie potrebnej kvalifikácie (teoretickej i praktickej) v danom odbore, dosiahnutie pedagogickopsychologickej kvalifikácie, a v neposlednom rade i utváranie žiaducich mravných a vôľových vlastností. Etapa vlastnej pedagogickej činnosti, jej projektovanie a realizácia Táto etapa sa vyznačuje permanentnou činnosťou zameranou na zvyšovanie odbornej teoretickej i praktickej prípravy. Druhá etapa prípravy majstra odbornej výchovy na vyučovanie obsahuje v sebe aj krátkodobú prípravu, t. j. prípravu na vyučovací deň.

Dlhodobá príprava majstra odbornej výchovy na vyučovanie Pod dlhodobou prípravou majstra odbornej výchovy rozumieme predovšetkým prípravu na vyučovanie už pred začiatkom daného školského roku. Keďže sa majster odbornej výchovy v časovom predstihu pripravuje na vyučovanie, do tejto prípravy možno zahrnúť: • Preštudovanie pedagogicko-organizačných pokynov a ich aplikovanie do organizačnej a riadiacej činnosti učiteľa odborného predmetu. • Zistenie technického stavu učebných pomôcok, didaktickej techniky a zhodnotenie ich možného použitia vo vyučovacom procese. • Tvorba časovo - tematického plánu.

K dlhodobej príprave patrí aj to, aby si učiteľ zhromažďoval potrebné učebné pomôcky a didaktickú techniku, zistil ich stav, či naozaj spĺňajú všetky potrebné požiadavky. Dlhodobá príprava má nesmierny význam a je vlastne organickou súčasťou prípravy učiteľa na vyučovanie. K dlhodobej príprave patrí aj sústavné sebavzdelávanie. Možnosť získavania skúseností na iných školách alebo v zahraničí - exkurzie, študijné pobyty. V rámci celoživotného vzdelávania sú to rôzne druhy vzdelávania v rámci kontinuálneho vzdelávania s cieľom posúdiť a prehlbovať kompetencie učiteľa odborného predmetu (inovačné vzdelávanie), s čím súvisí kariérny rast učiteľa.

Dôležitou súčasťou prípravy majstra odbornej výchovy na vyučovací proces, ktorá podstatnou mierou ovplyvňuje jeho kvalitu, je plánovanie výchovno-vzdelávacej činnosti. Úlohou vedecky podloženého plánu pedagogickej činnosti v odbornom výcviku je vytvorenie optimálnych podmienok pre vyučovací proces po stránke obsahovej, metodickej, organizačnej, výchovnej aj materiálno-technickej. Pri plánovaní výchovno-vzdelávacej práce vychádzame zo základných pedagogických dokumentov, hlavne z učebných osnov odborného výcviku, ale aj z aktuálnych úloh stanovených plánom SOŠ na príslušné obdobie.

Základným plánovacím dokumentom majstra odbornej výchovy je časovo - tematický plán odborného výcviku. Časovo - tematický plán je základný pedagogický dokument, v ktorom je rozvrhnuté učivo príslušného predmetu na celý školský rok. Spracováva ho majster odbornej výchovy pred začiatkom školského roku. Rozpracováva v ňom obsah odborného výcviku v príslušnom ročníku na celý školský rok v súlade s učebnými osnovami. Učivo je rozdelené podľa jednotlivých tematických celkov, tém alebo podtém na mesiace, týždne a vyučovacie dni, pričom musíme rešpektovať obsahové i časové vymedzenie dané učebnými osnovami.

Mali by v ňom byť zakomponované nasledujúce časti: • Vyučovací týždeň. • Rozdelenie tematického celku na témy. • Názvy tematických celkov a jednotlivých tém učiva v príslušnej časovej postupnosti a s časovou dotáciou. • Špecifické ciele každého tematického celku. • Vyčlenené základné učivo. • Určenie vyučovacích metód, organizačných foriem vyučovania, učebných pomôcok a didaktickej techniky. • Poznámky (v nich si učiteľ zaznamenáva priebeh výučby).

Krátkodobá príprava majstra odborného výcviku na vyučovanie Pod krátkodobou prípravou majstra odborného výcviku rozumieme prípravu na konkrétnu vyučovaciu hodinu (jednotku) alebo vyučovací deň. Didaktická analýza obsahu učiva Didaktickú analýzu obsahu učiva uskutočňuje každý, kto sa pripravuje k cielenému prezentovaniu informácií žiakom. Pod týmto pojmom chápeme myšlienkovú činnosť učiteľa (majstra odbornej výchovy), ktorá mu umožňuje z pedagogického hľadiska preniknúť do učiva. Jednoducho povedané, didaktickú analýzu učiva vykonáva učiteľ (majster OV) v rámci svojej prípravy na vyučovací proces tak, že myšlienkami preniká do obsahu vzdelávania s cieľom vystihnúť a využiť jej výchovnú a vzdelávaciu hodnotu.

Východiskom didaktickej analýzy sú tri typy analýzy: Pojmová analýza Svoju podstatu má vo vytvorení logickej pojmovej štruktúry v danom učive. Vychádza zo známych, už osvojených pojmov s rešpektovaním systému základných pojmov pomocných a rozširujúcich, pokiaľ je to v konkrétnej učebnej situácii účelné. Operačná analýza Analýza činností a operácií, ktoré musia učiteľ a žiaci s učivom uskutočniť, aby si ho žiaci osvojili, alebo aby sa dosiahol cieľ výučby. V tomto type analýzy dominuje skutočnosť, že učivom sú nielen informácie (vedomosti), ale i činnosti (zručnosti). Analýza učiva z hľadiska medzipredmetových vzťahov Táto analýza je nutným predpokladom zaistenia prirodzených nadväzností učiva. V najširšom zmysle je to rozbor časovej i obsahovej nadväznosti (kontinuity) učiva v rámci učebného plánu i učebných osnov v ročníku (horizontálne), ako aj v priebehu celého štúdia (vertikálne).

Príprava majstra odbornej výchovy na vyučovací deň v OV Vyučovací predmet: Odborný výcvik Učebný / študijný odbor: Ročník: Téma: Výchovno-vzdelávací cieľ: Materiálno-technické zabezpečenie: Organizačné formy vyučovania: Príprava a osvojenie si nového učiva: Oboznámenie žiakov s novým učivom: Osvojovanie a upevňovanie nového učiva: Kontrola a hodnotenie: Záver vyučovacieho dňa: Poznámky: Dátum: Vyučujúci: Počet hodín:

Rámcová príprava na vyučovaciu jednotku Študijný odbor: Mechanik - elektrotechnik Vyučovací predmet: Základy elektroniky Tematický celok: Usmerňovače Téma: Jednocestný usmerňovač Typ vyučovacej jednotky: základný Počet hodín: dve vyučovacie hodiny Ročník: druhý Učiteľ: Výchovno - vzdelávacie ciele:

Učebné pomôcky a didaktická technika: učebnica, počítač, multimediálne CD – Usmerňovače, výučbový simulačný program Multi. SIM 10, tabuľa, dataprojektor, premietacie plátno Vyučovacie zásady: zásada primeranosti, názornosti, spojenia teórie s praxou, trvácnosti, vedeckosti Organizačná forma vyučovania: skupinové vyučovanie Koncepcia vyučovania: projektové vyučovanie Vyučovacie metódy: motivačný rozhovor, problémový výklad, samostatná práca žiakov v prostredí simulačného programu, cvičenie a precvičovanie

Otázky a úlohy na zopakovanie • Čo možno zahrnúť do dlhodobej prípravy majstra odbornej výchovy? • Uveďte konkrétnu činnosť majstra odbornej výchovy, ktorú realizuje v rámci dlhodobej prípravy so zameraním na vyučovací proces. • Na základe akých podkladov majstra odbornej výchovy konštruuje časovo- tematický plán? • Vymenujte časti, ktoré má obsahovať časovo-tematický plán pre daný odborný predmet. • Čo rozumiete pod krátkodobou prípravou učiteľa odborného predmetu?