Rozvoj inovatvnych foriem vzdelvania na Univerzite Mateja Bela

Rozvoj inovatívnych foriem vzdelávania na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici ITMS 26110230077 DIDAKTIKA ODBORNÉHO VÝCVIKU Vyučujúci: Paed. Dr. Ján STEBILA, Ph. D. Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ

Obsah prednášky č. 8 a Téma: Organizačné formy vyučovania v Odbornom výcviku

ORGANIZAČNÉ FORMY VYUČOVANIA V ODBORNOM VÝCVIKU V literatúre zaoberajúcej sa didaktikou OV sa pod pojmom organizácia odborného výcviku všeobecne rozumie plánovité usporiadanie didaktických, personálnych a materiálnych prvkov výchovno-vzdelávacieho procesu, v rámci ktorého je možné také vzájomné ovplyvňovanie jednotlivých prvkov vyučovacieho procesu, ale aj medzi nimi a prvkami iných procesov, že sa v príprave na povolanie dosiahne splnenie cieľov OV stagnovaných učebnými osnovami.

Vinšálek (1978, s. 164) pod pojmom organizačnej formy vyučovania chápe špeciálne organizovanú činnosť žiakov a učiteľov, ktorá má určitý poriadok a režim. Autor tu zdôrazňuje iba organizáciu činností. Velikanič (1967, s. 12) v definícii okrem organizačného usporiadania podmienok uvádza aj ďalšie aspekty. Pod pojmom organizačná forma vyučovania rozumie organizačné usporiadanie podmienok na realizovanie obsahu vyučovania pri uplatňovaní jednej alebo viacerých metód vhodných vyučovacích prostriedkov a pri rešpektovaní didaktických princípov.

S prihliadnutím na faktor času, ktorý pri organizačnej forme zdôrazňuje Mojžíšek (1973, s. 5), sme toho názoru, že organizačná forma vyučovania je časová jednotka zameraná na realizovanie obsahu vyučovania a výchovnovzdelávacích cieľov, pričom sa uplatňujú a využívajú viaceré výchovnovzdelávacie metódy a prostriedky, rešpektujú didaktické zásady a je v nej interakcia medzi učiteľom a žiakom. Toto vymedzenie umožňuje chápať formu ako časovú jednotku (čo je významné a nedovoľuje jej zamieňanie s metódou alebo zásadou, s čím sa často stretávame u študentov, ale i učiteľov). Ak berieme do úvahy časové hľadisko, potom organizačná forma nie je len vyučovacia hodina, ale aj vychádzka, výlet, exkurzia a pod.

Ako uvádza Turek (2008, s. 293), organizačné formy vyučovania sa zvyknú deliť podľa rôznych kritérií, najčastejšie podľa týchto: Počet žiakov zúčastňujúcich sa na vyučovacom procese spolu s učiteľom: • individuálne (jeden žiak - jeden učiteľ), • hromadné (jeden učiteľ - viacej žiakov), • hromadné (kombinácia individuálnych a zmiešaných). Miesto realizácie vyučovacieho procesu: • školské (vyučovacia hodina v triede, v laboratóriu, v dielni atď. ), • mimoškolské (domáca príprava žiakov, exkurzia atď. ).

Stupeň samostatnosti práce žiakov vo vyučovacom procese, tzv. sociálne formy: • individuálna práca žiakov, • skupinová práca žiakov, • frontálna práca žiakov. Pre klasifikáciu organizačných foriem vyučovania v OV zatiaľ nie sú stanovené jednotlivé kritériá. Rozdelíme ich na základe posúdenia z nasledujúcich hľadísk: ● hľadisko kooperatívnych vzťahov medzi majstrom odbornej výchovy a žiakmi a medzi žiakmi navzájom; ● hľadisko vzťahu žiakov a miesta, na ktorom sa OV uskutočňuje; ● hľadisko času, v ktorom prebieha OV; ● hľadisko prioritných didaktických funkcií, ktoré majú v príslušnej etape OV plniť.

Organizačné formy vyučovania z hľadiska kooperatívnych vzťahov medzi majstrom odbornej výchovy a žiakmi a medzi žiakmi navzájom Skupinová forma odborného výcviku Individuálna forma odborného výcviku

Skupinový výcvik Skupinová forma OV sa vyznačuje tým, že učebná skupina sa zúčastňuje na vyučovacom procese pod bezprostredným vedením majstra odbornej výchovy. V závislosti od cieľa a obsahu učiva, charakteru učebného/študijného odboru a od podmienok výučby sa skupinová forma OV vyskytuje v dvoch variantoch: a) frontálny výcvik - celá učebná skupina sa zúčastňuje práce na rovnakej výcvikovej úlohe; V tomto prípade môže majster jednoducho, lepšie viesť a kontrolovať zverených žiakov. b) výcvik v družstvách - žiaci učebnej skupiny sú rozdelení do niekoľkých pracovných družstiev, ktoré pracujú na rôznych výcvikových úlohách; Príprava, ale aj kontrola tohto procesu je náročnejšia.

Individuálny výcvik Individuálna forma OV je najstaršou formou prípravy budúcich odborníkov. Jej podstata spočíva v tom, že každý žiak je pridelený ku kvalifikovanému pracovníkovi - inštruktorovi. Dôležitý je ich výber, aby splnili úlohy vyplývajúce zo zodpovednosti za dobrú odbornú, ale aj morálnu výchovu žiakov. V individuálnej forme OV sú však ešte mnohé otázky, ktoré si vyžadujú riešenie. Ide najmä o organizáciu individuálneho OV, striedanie žiakov na pracovisku, výber kvalifikovaných inštruktorov a ich školenie.

Organizačné formy vyučovania z hľadiska vzťahu žiakov a miesta, na ktorom sa OV uskutočňuje Charakter vyučovacieho procesu v OV si vyžaduje, aby sa výučba konala v rôznom prostredí. Výučba v experimentálnych podmienkach Výučba v učebných dielňach Výučba na učňovských prevádzkových pracoviskách Výučba v pracovných kolektívoch Exkurzia

Výučba v experimentálnych podmienkach Pomerne zriedkavo sa vyskytujúca organizačná forma vyučovania v OV, najčastejšie využívajúca sa ako doplňujúca forma vedúca k osvojovaniu si základov experimentálnej laboratórnej činnosti v určitých učebných/študijných odboroch. Táto organizačná forma si vyžaduje dobré materiálno-technické vybavenie laboratórií, predbežnú technickú prípravu žiakov, presné návody na laboratórne práce, ktoré okrem samotného priebehu experimentu musia poskytnúť žiakom aj informácie o spôsobe vyhodnotenia experimentu.

Výučba v učebných dielňach Taká organizačná forma vyučovania v OV, pomocou ktorej získavajú žiaci, najmä v odboroch materiálnej výroby, systematicky prevažne základné praktické zručnosti a návyky v kolektíve žiakov a za priameho vedenia majstra, pričom nesmieme zabúdať ani na realizáciu výchovných cieľov. Výučba v učebných dielňach slúži na prípravu žiakov na ďalšiu výučbu na prevádzkových pracoviskách alebo v pracovných kolektívoch. Preferuje sa najmä v prípravnom období odborného výcviku. Spolu s výučbou v pracovných kolektívoch je najrozšírenejšou organizačnou formou v predmete OV.

Výučba na učňovských prevádzkových pracoviskách Pri tejto organizačnej forme vyučovania v OV prebieha výučba na vybratých prevádzkových pracoviskách, ktorých výber musí byť v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi z plnenia učebných osnov OV. Využíva sa pri tom moderné technické a technologické vybavenie daného pracoviska a kooperácia s jeho kmeňovými pracovníkmi. Didaktické podmienky tejto formy výučby spočívajú v tom, že výchova a vzdelávanie žiakov sa realizuje: - v učebných skupinách; - za priameho riadenia majstra odbornej výchovy; - bezprostredne v relatívne ohraničenom výrobnom, resp. pracovnom okruhu podniku; - v súlade s učebnými osnovami na základe vybratých, ale didakticky upravených výrobných a pracovných činností; - čiastočne za podpory jednotlivých odborných zamestnancov.

Výučba v pracovných kolektívoch Výučba žiakov v pracovných kolektívoch je definovaná ako organizačná forma OV, v ktorej sú žiaci jednotlivo alebo v malých skupinkách zaradení do pracovných kolektívov odborných zamestnancov. Za vedenia inštruktora sa aktívne zúčastňujú na pracovnom procese a plnení pracovných úloh, osvojujú si pracovné činnosti určené učebnými osnovami. Pri uplatnení tejto organizačnej formy vyučovania v odbornom výcviku má riadiaca pedagogická činnosť majstra odbornej výchovy špecifický charakter spočívajúci v tom, že ide o nepriame riadenie výchovno-vzdelávacieho procesu prostredníctvom inštruktorov.

Exkurzia je mimoškolská organizačná forma vyučovacieho procesu. Umožňuje žiakom poznávať predmety, javy a procesy priamo v pôvodnom prostredí a v typických podmienkach. Exkurziu môžeme deliť podľa viacerých kritérií. Z hľadiska učiva, na ktoré je exkurzia zameraná, rozoznávame tieto druhy exkurzie: • tematická exkurzia - vzťahuje sa na niektorú tému učiva, • komplexná exkurzia - vzťahuje sa na jeden alebo na viaceré tematické celky učiva, • komplexná medzipredmetová exkurzia - vzťahuje sa na niekoľko vyučovacích predmetov.

Z hľadiska didaktickej funkcie rozlišujeme: úvodnú exkurziu - môže sa realizovať na začiatku školského roka, na začiatku preberaného tematického celku. Jej cieľom je zhromaždenie učebného materiálu, o ktorý sa bude opierať ďalší vyučovací proces, motivácia žiakov o štúdium o učebný alebo študijný odbor, či získanie prehľadu o učive, ktoré sa bude preberať v odbornom výcviku. záverečnú exkurziu - realizuje sa spravidla na konci školského roka, ale môže sa realizovať aj po prebratí jedného alebo viacerých tematických celkov. Jej cieľom je upevnenie a prehĺbenie učiva s využitím medzipredmetových vzťahov.

Organizačné formy vyučovania z hľadiska času, v ktorom prebieha OV Z časového hľadiska sa v pedagogickej praxi osvedčil, ako základná vyučovacia jednotka v OV, vyučovací deň. V jeho priebehu sa majster odbornej výchovy vhodnou a premyslenou organizáciou vyučovacieho procesu, využívaním adekvátnych vyučovacích metód, didaktických prostriedkov a pri rešpektovaní vyučovacích zásad usiluje v spolupráci so žiakmi o splnenie výchovnovzdelávacích cieľov stanovených učebnými osnovami a tematickým plánom. Podľa platných predpisov je dĺžka trvania vyučovacieho dňa stanovená na 6 hodín v 1. a 2. ročníku a na 7 hodín v 3. a 4. ročníku. Sú však aj odbory s výnimkami. Vnútorná štruktúra vyučovacieho dňa korešponduje s pedagogickopsychologickými zákonitosťami poznávacieho procesu v OV.

Otázky a úlohy na zopakovanie • Vysvetlite pojem organizačné formy vyučovacieho procesu. • Charakterizujte organizačné formy vyučovania podľa daných kritérií. • Charakterizujte vyučovací deň ako organizačnú formu vyučovania. • Charakterizujte typy exkurzie z hľadiska didaktickej funkcie, ktorú plnia.