Rovnovna miera nezamestnanosti OSNOVA Trh prce dobrovon a

Rovnovážna miera nezamestnanosti

OSNOVA • Trh práce – dobrovoľná a nedobrovoľná nezamestnanosť • Krivka mzdovej ponuky – mzdová krivka • Strnulosť miezd • Rovnovážna nezamestnanosť • Politiky znižovania rovnovážnej – prirodzenej nezamestnanosti • Hysteréza

Trh práce – dobrovoľná a nedobrovoľná nezamestnanosť • Trh práce – kľúčový (hľadisko vstupov), ale aj ovplyvňovania výstupu • Zložitosť trhu práce (jeho charakteristiky) + vzťah k trhu tovarov a služieb • (neo)klasický model trhu práce – rovnovážna mzda a dobrovoľná nezamestnanosť. . graf

Dobrovoľná nezamestnanosť Dôvody: • Reálne mzdy nízke – nepriťahujú • Ochota pracovať len na čiastočný úväzok • Nechcú/nemusia pracovať vôbec. . Dobrovoľná U ↑, ak ↓ stupeň zručností alebo ak ↑ miera zdanenia (diskutuj. . )

Nedobrovoľná nezamestnanosť • Ľudia chcú pracovať, ale pri súčasnej úrovni miezd nenachádzajú prácu Príčiny: • nepružnosť reálnych miezd • odbory a ich tlak na rast miezd • Iné (sociálny systém, minimálna mzda. . )

Krivka mzdovej ponuky – mzdová krivka • Východisko – klasický trh práce. . graf • Vplyv odborov na rast miezd – posun krivky ponuky práce dovnútra/nahor a „vznik“ nedobrovoľnej nezamestnanosti. . graf • Vplyv odborov na rast miezd aj v čase recesie – pri poklesu outputu, dopytu po práci a poklese miezd. . graf

Krivka mzdovej ponuky – mzdová krivka • Ak odbory pokračujú aj po poklese outputu a miezd vo svojej politike – mzdová krivka sa posúva opäť dovnútra a nahor • Dôsledok: pri vyššej (odbormi vytlačenej nahor) mzdovej sadzbe sa zamestnanosť nemení, ale po odznení recesie si viac ľudí nenachádza prácu – sú vylúčení z trhu práce, nekonkurencieschopní – outsideri. .

Strnulosť miezd Viaceré príčiny: • Vyjednávanie o mzdách – nerovnomerné • Problém efektívnych miezd – podniky platia aj vyššiu mzdu ako je MPP • Tarifné obmedzenia, dohody o neznižovaní miezd. . . Dôsledok: mzdy „nečistia“ trh. . .

Rovnovážna nezamestnanosť • Prirodzená nezamestnanosť ? ? ? • Tendencie k jej rastu, ale v každej krajine a čase odlišná • V EÚ relatívne vysoká, vyššia ako v USA Možné príčiny: - Sieť sociálneho zabezpečenia (neochota pracovať) - Preferovanie rastu PP a rastu w pred tvorbou nových pracovných miest - Verejná politika a presvedčenie, že sa už nedá viac urobiť v oblasti nezamestnanosti. . .

Hypotéza prirodzenej miery u* • Autori: Phelps (1967, nová keynesovská ekonómia) a Friedman (1968) monetarizmus • Prirodzená miera U (Phelps) – kedy sa očakávania ekonomických subjektov o mzdových a cenových zmenách napĺňajú a pokusy vlád o zníženie miery u pod úroveň u* vedú k akcelerácii inflácie

Prirodzená u* • Prirodzená alebo najnižšia udržateľná miera nezamestnanosti (Samuelson) • Nezamestnanosť pri pružných, trh vyčisťujúcich mzdách • Nezamestnanosť na úrovni potenciálneho produktu – Y* • Nezamestnanosť, ktorá neurýchľuje/neakceleruje infláciu

Politiky znižovania rovnovážnej – prirodzenej nezamestnanosti • Prestavba sociálneho systému a odstránenie „pasce chudoby“ • Sústredenie zdrojov na riešenie dlhodobej nezamestnanosti • Zvýšenie vládnych výdavkov na tvorbu nových miest (aj krátkodobých) pre tých, ktorí sa snažia nájsť prácu • Zmena systému vyjednávania tak, aby bolo zrejmé, že rast miezd spôsobuje pokles zamestnanosti

Stratégia 2020 a zamestnanosť • 3. 3. 2010 – predseda EK J. M. Barosso • 3 piliere: inteligentný, udržateľný, inkluzívny rast • Inkluzívny rast: podporovanie hospodárstva s vysokou mierou zamestnanosti, ktoré prispieva k hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti

Stratégia 2020 a zamestnanosť • Špecifické ciele pre SR v inkluzívnom raste: - zvýšiť mieru zamestnanosti na 72 % (v súčasnosti 65 %) - znížiť počet osôb ohrozených chudobou o 170 tis. (v súčasnosti 1, 06 mil. ) - dosiahnuť mieru terciárneho vzdelávania 40 % (v súčasnosti 17, 6 %)

Stratégia 2020 a zamestnanosť • Najväčšie problémy: - dlhodobá nezamestnanosť - regionálne rozdiely v nezamestnanosti - nepomer medzi ponúkanou a požadovanou odbornou kvalifikáciou - celoživotné vzdelávanie - neúčinnosť APTP

Čo je „cenou“ zníženia nezamestnanosti? • Ak rastie Y. . rastie zamestnanosť. . klesá nezamestnanosť (mala by) – Okunov zákon • S poklesom nezamestnanosti – možné zvýšenie cenovej hladiny (Phillipsova krivka)

Okunov zákon • A. Okun (1929 – 1979) • predstaviteľ novej keynesovskej ekonómie • prvý odvodil pojem potenciálneho produktu (Y*) • jeho článok z r. 1962 – odhad vzťahu medzi u a Y (u* a Y*) na základe štvrťročných údajov v USA • dodnes polemika o Okunovom zákone, ale sa využíva. . . príklady neskôr

Okunov zákon u = u* - Φ [(Y/Y*). 100 – 100)] Φ - koeficient citlivosti, percentuálna zmena miery nezamestnanosti k odchýlke koeficientu produktu, t. j. Y/Y* v % od 100 %, čo je Y* • o koľko % vzrastie u nad u*, ak Y klesne o 1 % pod Y* • závislosť: zmena Y vyvolá zmenu u (ak Y ↓, u ↑ a naopak)

Okunov zákon • Okunov koeficient Φ = -0, 5 • Φ = -0, 5. . . ak reálny Y klesne o 2 % pod úroveň potenciálneho Y*, miera u sa zvýši o 1 p. b. • tempo rastu Y* = 2, 25 %, kedy by bola nezamestnanosť konštantná • Formálne: ∆u = -0, 5(g Y – 2, 25%)

Vybrané aplikácie/príklady • existencia 2 verzií Okunovho zákona – diferenčná a gapová (mnohé problémy, výhody/nevýhody) – i napriek tomu sa využíva pri prognózovaní ekonomických premenných • Štúdia Ball-a et al. (2012) – v 50 vyspelých krajinách (USA, EÚ 15, Japonsko a ďalšie) platnosť Okunovho zákona, hoci hodnoty koeficientu rôzne

Okunov koeficient • Blanchard (2006) – v krajinách EÚ v 70 -tych rokoch – 0, 2, v 80 -tych – 0, 5 alebo 1981 – 2003 v USA – 0, 39, V. B. – 0, 54, Nemecko – 0, 32, Japonsko – 0, 12 • Čím dlhší časový rad – tým lepší/ľahší odhad

Vybrané aplikácie - SR • Štúdia Slaná, 2011: 1995 – 2001 – rast Y o 1 % viedol k poklesu u o 0, 71 p. b. • 2001 – 2010 – rast Y o 1 % spôsobil pokles u o 0, 3 p. b. alebo (iný spôsob výpočtu) o 0, 46 p. b. • Štúdia Dujava, 2015: ak sa zvyšuje tempo rastu Y o 1 %, u klesá o 0, 6 p. b. • tempo rastu Y 4, 89 % - kedy u konšt.

NAIRU – Non-Accelerating Inflation Rate of Unemployment • V zásade ju možno stotožniť s prirodzenou mierou nezamestnanosti a jej definíciou v zmysle, že je to nezamestnanosť, ktorá neakceleruje infláciu • Ball a Mankiw (2002) - NAIRU je synonymum prirodzenej miery nezamestnanosti • Odhady NAIRU podľa OECD

Vybrané údaje NAIRU • • SR 1996 12, 129 %. . 2015 10, 953 % ČR 1996 7, 385 %. . . 2015 5, 9 % PL 1996 12, 066 %. . . 2015 7, 429 % MR 1996 8, 818 %. . 2015 8, 416 % • 2015: Eurozóna - 9, 397 %, USA – 5, 437 %, Švajčiarsko - 4, 035 %, Japonsko – 3, 836 %, Nórsko – 3, 315 %

Determinanty u* čas na hľadanie práce nepružnosť nominálnych miezd demografická štruktúra obyvateľstva poistenie osôb v nezamestnanosti výška minimálnej mzdy systém rekvalifikácií spôsob evidencie voľných miest – včasnosť, presnosť • tempo rastu sektorov ekonomiky atď. • •

Hysteréza na trhu práce a u* • Kontroverzná teória, ale bola schopná vysvetliť pretrvávajúcu vysokú nezamestnanosť v Európe v 80 -tych rokoch 20. storočia • Aj výskumy v súčasnosti (napr. Furuoka, 2014, Siyal, 2013) potvrdzujú platnosť hypotézy hysterézy

Hysteréza na trhu práce a u* • J. Stiglitz – hysteréza všeobecne: minulé udalosti majú vplyv na súčasnosť a budúcnosť • Dlhodobý a stály vplyv minulého vývoja miery nezamestnanosti na jej súčasnú úroveň

Hysteréza na trhu práce a u* • O. Blanchard, L. Summers (1986) a ďalší. . . hysteréza - „path dependence“ • Dlhé obdobie nezamestnanosti – tendencia k rastu u* • Model stanovovania miezd a prepúšťania insiders a outsiders – odbory • Strata kvalifikácie a zručnosti. .