RODINA Zkladn funkcie rodiny Vznam vzby k matke

RODINA • Základné funkcie rodiny • Význam väzby k matke • Význam otca a súrodencov • Štýly rodinnej výchovy • Charakteristické znaky súčasnej rodiny • Najčastejšie typy dysfunkčných rodín • Spolupráca školy a rodiny

Definície rodiny - sociologické vymedzenie „všeobecne pôvodná a najdôležitejšia spoločenská skupina a inštitúcia, ktorá je základným článkom sociálnej štruktúry a základnou ekonomickou jednotkou, ktorej hlavnými funkciami je reprodukcia trvania ľudského biologického druhu a výchova, resp. socializácia potomstva, ale i prenos kultúrnych vzorov a zachovanie kontinuity kultúrneho vývoja“. (Sociologický slovník)

Do nedávna platilo: J. Langmeier a M. Kňourková (1984): „Rodina je inštitucionalizovaná biopsychosociálna skupina, vytvorená prinajmenšom z dvoch členov odlišného pohlavia, medzi ktorými neexistujú pokrvné putá, a z ich detí“. Základné vzťahy: a) medzi pohlaviami (vzťah muža a ženy najčastejšie vo forme manželstva) b) medzi generáciami (vzťah rodičov a detí) všetky ďalšie formy spolužitia, v ktorých jeden z týchto vzťahov chýba, sa nepovažujú za rodinu, ale za primárnu sociálnu skupinu

Súčasné definície: M. J. Rodrigo, J. Palacios (1998) Rodina vzniká spojením ľudí žijúcich vo vlastnom priestore, vytvárajúcich silné pocity príslušnosti k tejto sociálnej skupine, záväzky k jednotlivým členom rodiny a nadväzujúcich v nej intenzívne vzťahy intimity, vzájomnosti a závislosti. Zmeny v definícii rodiny za rodinu je považovaný aj partnerský zväzok (aj homosexuálny), súžitie detí len s jedným rodičom, súžitie s deťmi, ktoré nie sú „vlastné“, ale sú adoptované, . . .

Rodina – základné vymedzenie ü ü ü primárna sociálna skupina základná spoločenská jednotka, v ktorej prevažujú osobné vzťahy sociálna inštitúcia, ktorá má svoje vlastné pravidlá a je viazaná platnými zákonmi spoločnosti

Základné funkcie rodiny (Višňovský, 2001) 1. biologická 2. ekonomická 3. výchovná 4. psychohygienická a emocionálna 5. ochranná 6. socializačná 7. rekreačná

Sociálne psychologické funkcie rodiny • uspokojuje primárne potreby dieťaťa v rannom detstve • uspokojuje potrebu prináležitosti, • poskytuje akčný priestor pre sebarealizáciu a súčinnosť, • uvádza dieťa do vzťahov k veciam vybavenia rodiny, • určuje počiatočné prežitie seba ako chlapca alebo dievčaťa, • poskytuje vzory, príklady, • rozvíja vedomie povinnosti, zodpovednosti, ohľaduplnosti, • uvádza dieťa do medzigeneračných vzťahov navodzuje predstavu o spoločnosti, • poskytuje radu, pomoc, je útočiskom v ťažkých situáciách.

Typy rodín a) podľa úplnosti úplná neúplná zlúčená (reorganizovaná) b) podľa veľkosti nukleárna (rodičia + deti) rozšírená (napr. viacgeneračná. . . ) c) podľa funkčnosti funkčná (uspokojovanie potrieb) dysfunkčná (afunkčná) (neplní min. 1 funkciu) d) podľa autority, moci matriarchálna patriarchálna rovnoprávna rodina

Význam väzby dieťaťa k matke (pripútanie - Attachment) • Attachment – intenzívny vzťah pripútania sa k primárnej osobe, ktorá uspokojuje základné potreby dieťaťa • kvalita väzby medzi dieťaťom a matkou je kľúčovým činiteľom osobnostného vývinu dieťaťa (J. Bowlby, M. Ainsworthová) • kvalita väzby je ovplyvnená:

Experimenty so zvieratami: dotyková deprivácia v rannom detstve vplyv na zdravotný stav zvierat štúdie H. E. Harlowa (1959)

Prerušenie pripútania, deprivácia základných potrieb v detstve deti odmietavé, uzavreté, vyhýbavé, . . nočné desy, depresie, problémy vo vzťahoch pravdepodobnosť delikvencie dieťaťa komplikácie sú prediktorom kriminálneho správania sa dieťaťa • výchova detí len v kolektívnych inštitučných zariadeniach oslabená schopnosť nadväzovať vzťahy, nachádzať v nich uspokojenie, oslabený zmysel pre „civilnú“ realitu

Význam otca v rodine od 3. mesiaca odlišuje dieťa rodičov od druhých otcovia môžu byť rovnako významní – ale mávajú odlišný výchovný štýl dynamizujúca funkcia – aktívne hry podpora odvahy menej úsmevov a chvály zvyšujú „latku“, odolnosť dieťaťa obohacujú slovník dieťaťa o zložitejšie pojmy vytvárajú pocit bezpečia rodičia sú modelom partnerskej komunikácie

Deti bez otcov (výsledky výskumov) • • Chlapci agresivita hyperaktivita instabilita neposlušnosť zlomyseľnosť častejšie napadaní a provokovaní druhými poruchy pohlavnej identity • • • Dievčatá rivalita (žiarlivosť, závisť) nižšia empatia samotárstvo neochota požičiavať, pomáhať lepší vzťah k dospelým ako k vrstovníkom znížená schopnosť komunikácie, menej kamarátov (okolo 8. r. )

Význam súrodencov • umožňujú špecifické interakcie, aktivizujú • formovanie partnerstva, zmyslu pre dôvernosť (zbavovanie obáv a úzkostí) • podnety pre nápodobu a stotožňovanie sa (výchovná hodnota) • tréning riešenia konfliktných situácií • rozširovanie socializačného horizontu

Charakteristiky súrodencov podľa poradia narodenia ☻☺Prvorodený chce zostať prvým, najlepším po narodení súrodenca sa cíti odstrčený, neistý výkonný, zaujatý prestížou, ambiciózny perfekcionista, zodpovedný, poslušný, konformný, úzkostný je rád vodcom, stará sa o druhých, problémy pri práci v týme konzervatívny, nemá rád zmeny žiarlivý, hostilný, pesimistický vyššie IQ ako súrodenci ☺☻Druhorodený narodený „za“ – ťažko doháňa prvorodeného, ten je mu modelom protikladom prvorodeného úspešný v oblastiach, o ktoré sa starší nezaujíma musí sa deliť o pozornosť niekedy hyperaktívny, rebeluje sociabilný, dobrý pozorovateľ, má sociálny záujem

☺☻☺ Prostredný nemá privilegované postavenie – život „v zákrytu“ buď sa presadí „lakťami“ alebo zostáva v úzadí niekedy málo iniciatívny a tvorivý, nemá odvahu sa presadiť je spoločenský, máva veľa priateľov, je nezávislý vie robiť kompromisy, dobrý vyjednávač, častejšie klame môže byť problémovým, ak sú ostatní súrodenci silné osobnosti ☺☺☻Najmladší je najdlhšie dieťaťom podobá sa jedináčikovi, ale má vzory aj oporu v súrodencoch menej zodpovednosti, niekedy menšia sebestačnosť, rozmaznanosť dokáže manipulovať srdečný, nekomplikovaný, spoločenský, rád sa predvádza niekedy snaha prekonať starších alebo naopak pocity menejcennosti

☻Jedináčik nemá súpera, je stredobodom záujmu rodičov, býva rozmaznávaný aj preťažovaný rýchlejšie dozrieva, vyššie IQ pôsobí „premúdrelo“ egocentrickejší, nemá príležitosť učiť sa deliť a robiť kompromisy, byť empatický máva problémy vychádzať s vrstovníkmi, býva osamelý rozumie si so staršími, dospelými alebo mladšími býva superposlušný, svedomitý, perfekcionista, ale môže reagovať aj vzburou riziko šikanovania Mŕtve dieťa často v predstavách rodičov idealizované, dokonalé súrodenci s ním nemôžu súperiť Hendikepované dieťa zvyčajne vylúčené zo súťaženia zdravé deti môžu mať pocit, že sa všetko točí okolo chorého súrodenca cítia sa opustené, zanedbávané

Dimenzie štýlu rodinnej výchovy (Schaefer, 1970) Kontrola dobromyseľnosť ochraňovanie zhovievavosť privlastňovanie vyžadovanie autoritárstvo diktátorstvo Láska Nepriateľstvo sloboda demokratickosť kooperatívnosť nezúčastnenosť ľahostajnosť zanedbávanie Autonómia

Štýl starostlivosti o deti Vyžadujúci Ovládajúci Nevyžadujúci Neovládajúci Prijímajúci Reagujúci Orientovaný na dieťa Odmietajúci Nereagujúci Orientovaný na rodičov AUTORITATÍVNY AUTORITÁRSKY SHOVIEVAVÝ ZANEDBÁVAJÚCI Maccoby, E. E. , Martin, J. A. , 1983 – Model štyroch štýlov výchovy

Rodičovský štýl Správanie dieťaťa Autoritatívny vyžaduje správanie adekvátne veku a schopnostiam, vrelý, starostlivý, zaujíma sa o názory dieťaťa, zdôvodňuje rozhodnutia nezávislé, sebapresadzujúce, priateľské, spolupracujúce, spokojné, usiluje o lepší výkon, úspešné Autoritársky presadzuje moc, ovláda, vyžaduje poslušnosť, náročný, bez vrelosti a vzájomnej komunikácie, vyžaduje úctu k autorite, tradícii sklon k izolácii, bez spontaneity, často konformné, dievčatá závislé, neambiciózne, chlapci agresívnejší voči vrstovníkom Zhovievavý pozitívne citové vyladenie, nezrelé, neovláda sa, menej zodpovedné, nespolieha sa na seba nízke požiadavky, orientácia na dieťa Zanedbávajúci nezúčastnený, bez záujmu o dieťa, jeho city, názory, vyhýba sa komunikácii s dieťaťom náladové, nedostatok sústredenia, neovláda city a impulzy, zanedbáva vyučovanie, sklony k závislostiam

Charakteristika súčasnej rodiny tradičná, širšia, patriarchálna rodina vystriedaná užšou nukleárnou rodinou obidvaja rodičia žijú z námezdnej práce mimo rodinu Celospoločenské zmeny • nízka stabilita rodiny • vysoká rozvodovosť (celospoločenská tolerancia voči rozvodom) • znižuje sa pôrodnosť • dôraz na materiálne hodnoty • vysoká zamestnanosť a vzdelanosť žien • nižší sociálny status rodiny (status človeka daný profesijným výkonom mimo rodiny)

Znaky súčasnej rodiny üzameranie na záujmy jednotlivca üchýba očakávanie trvalého vzťahu üodsúvanie rodičovstva, vstup do manželstva vo vyššom veku üintímny vzťah bez väzby na možné dôsledky ← vplyv antikoncepcie üpredmanželská skúsenosť v oblasti sexu

üšpecifickosť mužskej a ženskej role sa stráca → časté dvojkariérové manželstvá üodklon od typickej rodinnej koalície k pestrejšej škále možností üobmedzovanie bezprostredných kontaktov medzi partnermi aj deťmi üčinnosti v minulosti zabezpečované rodinou zabezpečuje spoločnosť üobmedzené medzigeneračné kontakty hodnotová diskontinuita medzi rodičmi a deťmi

Problémy neúplných rodín: Vznik rozvodom, rozchodom, ovdovením, adopciou dieťaťa osamelou ženou, pôrodom dieťaťa mimo manželstva Komplikácie: • nízka úroveň príjmov • menšia kapacita na zvládanie životných situácií • menšia sociálna podpora a záujem zo strany okolia • chýbanie citovej podpory a deľby práce v domácnosti • vplyv traumatizujúcej udalosti (rozvod, úmrtie partnera. . . ) • problém prekompenzovanosti starostlivosti Funkčná (skrytá) neúplnosť

Problémy zlúčených rodín: - základný problém – vytvorenie súdržnosti Komplikácie: • smútok za stratenou rodinou • anachronizmus vzťahov – najprv existuje rodičovský vzťah potom partnerský • oidipovské komplexy vlastných aj nevlastných detí • problém väzieb medzi nevlastnými deťmi • zvládnutie heterosexuálnej príťažlivosti medzi adolescentnými nevlastnými súrodencami, príp. nevlastným rodičom a dieťaťom (incesty najčastejšie v takýchto rodinách) • vyššie riziko týrania a zneužívania detí

Najčastejšie typy dysfunkčných rodín - dysfunkčná rodina jedna z hlavných príčin výchovných a výučbových problémov žiakov Nezrelá rodina ü príliš mladí rodičia – dieťa sa často rodí ako neplánované, nechcené ü málo času na vyladenie partnerov obmedzenie pôvodného životného rytmu, predstav, životných plánov. . . ü nezrelosť životných hodnôt, citov. . . nedostatok skúseností ü problémy sociálne aj ekonomické (závislosť na rodičoch) problémy spojené so spolužitím s rodičmi

Preťažená rodina objektívne vhodné podmienky pre kvalitnú výchovu detí ale aktuálne dominuje preťaženie (zväčša dočasného charakteru) Zdroje preťaženosti: ü konflikty v rodine ü narodenie ďalšieho dieťaťa ü choroba v rodine ü citové strádanie ü ekonomické a bytové podmienky

Ambiciózna rodina ü ü ü zdanlivo mimoriadne vhodné podmienky na výchovu dieťaťa rodičia jednostranne orientovaní na kariéru, sebarealizáciu, materiálne bohatstvo. . na úkor rozvoja detí rozmaznanosť prepychom ale chýba citová saturácia, pocit spolupatričnosti, oddanosti jeden druhému trvalé neuspokojenie možné poruchy správania

Perfekcionistická rodina ü tlak na vysoké výkony dieťaťa bez ohľadu na jeho predpoklady a zásady harmonického vývinu ü rozpor požiadaviek rodičov a schopností, záujmov aj vonkajších možností dieťaťa ü zlyhanie dieťaťa prežívané ako katastrofa dieťa je permanentne zaťažené vyčerpanosť, úzkosť, otrasenie sebadôvery

Autoritatívna rodina ü ü výchova založená na príkazoch, zákazoch, dirigovaní, vyžadovaná slepá poslušnosť, minimálna osobná autonómia dril, šikanovanie, fyzické tresty, psychické ponižovanie, zastrašovanie, odmietanie lásky, lámanie osobnosti nesamostatnosť, sklony k apatii, rezignácii, nezáujem averzia, nenávisť, agresívne, deštruktívne tendencie, zákernosť, . . . celkovo asociálne nasmerovanie jedinca

Rozmaznávajúca rodina (protekcionistická) ü vyhovenie dieťaťu za každú cenu – dieťa nemusí vynakladať žiadne vôľové úsilie na prekonávanie prekážok, má minimálnu zodpovednosť Typy: ü Protekcionizmus útočný, ofenzívny ü Protekcionizmus súcitiaci ü Protekcionizmus služobný

Rodina liberálna a improvizujúca ü ü nedostatok poriadku, programu, chýba štýl súžitia nadmerná voľnosť, nedôslednosť problémy v rodine prehliadané, podceňované lenivosť, orientácia len na zábavu, egoizmus, problematické osvojovanie si noriem správania možnosť asociálneho správania dieťa si neváži svojich rodičov

Odkladajúca rodina ü ü ü tendencie dieťa stále niekomu zverovať narušenie základnej osy citového zretia, narušenie vzťahu k svojim veciam, domovu, povinnostiam, ohrozenie vytvárania režimu, sociálnych návykov, noriem (často nejednotnosť pôsobenia) deprivačný syndróm, nepresvedčivé vyhraňovanie kľúčových citových vzťahov

Disociovaná rodina (oddelená, rozštiepená) ü ü významne narušené dôležité vzťahy, ktoré sú predpokladom funkčnosti rodiny Narušenie vonkajších vzťahov rodiny izolovanosť (obmedzené kontakty s okolím, uzavretosť do seba. . . podozrievanie, nepriateľstvo, . . . úzkosť, nedostatok sociálnej istoty) konfliktnosť – prechádza do izolovanosti (kontakty plné kríz, napätia. . . ) skreslené poňatie sveta nedôvera, nepriateľstvo, obrana uzatváraním sa do seba či agresiou

Narušenie vnútorných vzťahov ünarušenie vzájomných kontaktov, izolovanosť členov rodiny, ľahostajnosť, nezáujem. . . ü zanedbávanie výchovy, domácnosti. . . rozvod

Spolupráca rodiny a školy Význam rodina vytvára základné modely správania, formuje stupnicu hodnôt a etických noriem poznanie typu rodiny, výchovného štýlu v nej, pozície dieťaťa. . . vplyv na voľbu motivácie, typu pomoci. . . výchovných opatrení učiteľa ovplyvňovanie výchovného pôsobenia rodiny predpoklad pre jednotné výchovné pôsobenie obohatenie činnosti školy

Formy spolupráce školy s rodičmi • triedne schôdze rodičov • individuálne konzultácie učiteľov s rodičmi • písomné, elektronické či telefonické informovanie rodičov o známkach, správaní. . . žiakov • otvorený deň pre rodičov • komunikačný kruh • kluby rodičov • návštevy triednych učiteľov v rodine • pôsobenie rodičovských rád na školách • zaangažovanie rodičov do akcií školy (odborné prednášky, exkurzie, výlety, brigády, tvorivé dielne, . . . ) • odborné prednášky, kurzy, výcvikové programy pre rodičov • celoškolské akadémie, olympiády rodičov a detí, oslavy sviatkov • školské noviny, web. stránky školy, triedy

Literatúra: BAĎURÍKOVÁ, Z. a kol. 2001. Školská pedagogika. Bratislava: Univerzita Komenského, 2001, 253 s. ISBN – 80 – 223 1536 2 BEŇO, M. , ŠIMČÁKOVÁ, Ľ. , HERICH, J. 2006. Rodina o súčasnej škole. Bratislava: ÚIPŠ, 2006, 314 s. ISBN 80 7098 441 4 ČÁP, J. , MAREŠ, J. 2001. Psychologie pro učitele. Praha: Portál, 2001, 655 s. ISBN 80 7178 463 X FONTANA, D. 1997. Psychologie ve školní praxi. Praha: Portál, 1997, 383 s. ISBN 80 7178 063 4 HELUS, Z. 2001. Úvod do sociální psychologie. Praha: UK, 2001, 194 s. ISBN 80 7290 054 4 KOMÁRIK, E. 1999. Pedagogika emocionálne a sociálne naručených. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, 1999, 192 s. ISBN 80 223 1394 7 LEMAN, K. 1997. Sourozenecké konstelace. Praha: Portál, 1997, 223 s. , ISBN 80 7178 152 5 NAKONEČNÝ, M. 1997. Encyklopedie obecné psychologie. Praha: Academia, 1997, 437 s. ISBN 80 200 0625 7 PELIKÁN, J. 1995. Výchova jako teoretický problém. Ostrava: Amosium servis, 1995, 234 s. ISBN 80 85498 27 8 VALIŠOVÁ, A. , KASÍKOVÁ, H. a kol. 2007. Pedagogika pro učitele. Praha: Grada, 2007, 402 s. ISBN 978 80 247 1734 0 VIŠŇOVSKÝ, Ľ. , KAČÁNI, V. a kol. 2001. Základy školskej pedagogiky. Bratislava: IRIS, 2001, 227 s. , ISBN 80 89018 25 4