RISORGIMENTO ZJEDNOTENIE TALIANSKA Zjednotenie Talianska Karbonri tajn spolok

RISORGIMENTO ZJEDNOTENIE TALIANSKA Zjednotenie Talianska

Karbonári – tajný spolok § talianska a francúzska tajná buržoázna revolučná organizácia v 19. stor. , ktorá usilovala o zvrhnutie Bourbonovcov. §Vznikla pod vplyvom slobodomurárov §Operovala hlavne na území Neapolska §Karbonári vystupovali v rokoch 1814 -1815 proti systému Svatej aliancie a najma proti nadvláde Rakúska v Taliansku §Kráľ Ferdinad pod ich vplyvom prijal novú liberálnejšie ústavu.

Rozdelenie Talianska pred Revolúciou Sardínske kráľovstvo Parmské vojvodstvo Pápežský štát Lombardsko-Benátske kráľovstvo Modenské vojvodstvo Toskánske veľkovojvodstvo Kráľovstvo obidvoch Sicílii Vojvodstvo Lucca Beneventské vojvodstvo Korzika – odstúpená Fr.

Počiatky hnutia Risorgimento (1815 -1870) l l Z talianskeho , , ri´´ – znova, , , sorgere´´ - vznikať prameniť Hnutie za slobodu a národnu jednotu 1. iniciatíva Mazziniho hnutie mladé Taliansko (giovine Italia), názorovo opozitná skupina umiernených 1848 Na naliehanie predstaviteľa umiernených C. Cavoura, Karol Albert vyhlasuje vojnu Rakúsku

I. Talianska vojna za nezávislosť l l l 1848 -1849 Dôvod nesúhlas Rakúska s politikou centra národnooslobodeneckého hnutia Piemontu Karol Albert + neapolské, rímske a toskánske oddiely sa pokúšajú vytlačiť Rakušanov z Talianska 22. -27. júla bitka pri Custozze, prehra Karla Alberta, 9 augusta podpísané prímerie Október 1949 ďalší neúspešný pokus Karla Alberta Prenecháva trón synovi Viktorovi Emanuelovi II. .

II. Talianska vojna za nezávislosť l l l Pol 19. stor. situácia priateľnejšia Napoleon III. naklonený C. Cavourovi, navyše účasť Piemontu v krymskej vojne 1856 parížsky kongres – nezáujem mocností o situáciu v Taliansku Júl 1858 spojenecká zmluva medzi Napoleon III. A C Cavour. Napoleon III. Za svoje spojenectvo s Viktorom Emanuelom II. žiada Savojsko a Nizzu (Nice)

Bitka pri Solferine 24. Júna 1859, začala v dopoľudnajšich hodinách, trvala 15 hodín. Spolu tri bitky : Pri Solferine, pri Guidizzole, pri San Martine Francúzsko-sardínska aliancia (Napoleon III. ) Vs. Rakúska armáda (František Jozef I. ) 138 tis. vojakov 130 tis. vojakov Rozhodujúce faktory – neprehľadný terén ( Rakušania nemohli uplatniť svoje pušky) neschopnosť veliteľa rakúskych síl Ference Gyulaya Okolo 10 tej hodiny večer pokyn na ústup vyčerpanej rakúskej armády, no rovnako vyčerpaná armáda francúzsko-sardínska nepokračovala v prenasledovaní nepriateľa.

Jean Henri Dunant (1828 -1910) l l l Švajčiarsky spisovateľ a obchodník Bol svedkom krvavej bitky pri Solferine ako zdravotník Zorganizoval po bitke akciu na záchranu ranených Riadil sa heslom , , Siamo tutti fratelli´´ a trval na tom aby sa pri ošetrovaní nebral ohľad na národnosť vojaka 1862 – kniha Spomienky na Solferino Prispel k vytvoreniu ženevských dohôd a vzniku červeného kríža.

Následky bitky pri Solferine l l l Napoleon III. Ponúkol Františkovi Jozefovi I. prímerie, bál sa vojny na dvoch frontoch. Podpísané v meste Villa. Franca (bez vedomia Viktora Emanuela) 10. 11. 1859 Zurich konečná mierová zmluva Rakúsko sa zdalo Lombardska aj s Milánom (ale bez pevností Peschiera a Mantova) Cavour podáva demisiu

Formovanie sa nového štátu 1860 Cavour sa vracia k moci Referendum o pripojení Emilie (označenie Parmy, Modeny a časti územia pápežského štátu – Romagne) a Toskánska k Piemontu, Savojska a Nizzy k Francúzsku l Mazziniho skupina nesúhlasu so zastavením zjednocovania, aktivizuje sa l Znovuobnovená staršia Pisacanova a Mazziniho myšlienka – vyslať výpravu na Sicíliu l Garibaldi poráža pravidelnú armádu a dostáva titul diktátora Sicílie. l l

III. Talianska vojna za nezávislosť Leto 1862 prekazený Garibaldiho pokus o pripojenie pápežského štátu 1864 l– francúzsko zmluva o neobsadení Ríma oa pripojenie presunutie Leto 1862– talianska prekazený Garibaldiho pokus hlavného mesta z Turína do Florencie pápežského štátu 1866 Taliani pomohli otvorením J. frontu Prusku v Rakúsko- Pruskej vojne Napriek prehre–v francúzsko bitke pri Custozze , získali pozmluva víťazstveo. Pruska Benátsko l 1864 – talianska neobsadení Ríma a 20. 9. 1870 – Talianskohlavného využilo porážku Nemecko Francúzskej vojne a presunutie mesta. Fr. z VTurína do –Florencie obsadilo Rím, ktorý sa stal hlavným mestom Talianska. l 1866 Taliani pomohli Z veľkého územia pápežovi ostáva otvorením už iba Vatikán. J. frontu Prusku v Rakúsko. Pruskej zjednotením vojne 1871 - Konečným boli naplnené všetky predpoklady pre hospodársky a kultúrny rozvoj Talianska. l Napriek prehre v bitke pri Custozze, získali po víťazstve Pruska Benátsko

Bibliografia http: //cs. wikipedia. org/wiki/Risorgimento l http: //sk. wikipedia. org/wiki/Bitka_pri_Solferine l http: //www. nobelprize. org/nobel_prizes/peace/laureates /1901/dunant-bio. html l http: //www. redcross. sk/kto-sme/historia/ l

Ďakujem za pozornosť