Revolcie v rokoch 1848 1849 Ivana Hskov Jlia

Revolúcie v rokoch 1848 - 1849 Ivana Húsková Júlia Smiková 2. B

Revolučné hnutia 20. – 40. rokov Roku 1848 prebehla celou Európou revolučná vlna. Príčiny: nespokojnosť s vládnymi režimami nastolenými po Viedenskom kongrese, dlhotrvajúca hospodárska kríza v celej Eruópe a napokon veľká neúroda a hladomor v roku 1847. Cieľ: revolucionári požadovali, aby sa prijala ústava- konštitúcia, v ktorej budú zakotvené základné občianske práva. Výsledok: revolúcie boli potlačené a v krajinách reštaurované staré poriadky bez feudálnych prvkov. Revolúcie neprebehli vo VB, Španielsku a Rusku. Prvé revolučné vystúpenie 12. januára 1848 bolo na Sicílii. Úspech sicílskych povstalcov inicioval ďalšie revolúcie v ostatných talianskych štátoch, vo Francúzsku, Nemecku a v Rakúskom cisárstve.

Francúzska revolúcia 1848 23. februára 1848 povstalci vysúpili s požiadavkami zrušiť monarchiu a vyhlásiť republiku, povoliť slobodu tlače a zhromažďovania. Kráľ Ľudovít Filip abdikoval a odišiel do exilu. Obdobie rokov 1848 - 1852 sa označuje ako druhá republika. Povstalci vytvorili dočasnú vládu. Hlavným cieľom bolo vytvorenie ústavy. Vyhlásilo sa všeobecné volebné právo a podľa neho sa pripravovali voľby. Voľby vyhrali umiernení liberáli. Proti dočasnej vláde vypuklo v máji 1848 povstanie politických radikálov, v júni povstanie remeselníkov a robotníkov. Obe povstania vláda potlačila. Konali sa aj prezidentské voľby, ktoré vyhral kandidát Strany poriadku Ľudovít Napoleon Bonaparte, synovec Napoleona I. Po vyhraných voľbách jeho strana zrušila všeobecné volebné právo, obmedzila zhromažďovacie právo, slobodu tlače a zaviedla policajný dozor nad mestskými samosprávami. 2. Decembra 1852 sa prezident dal korunovať za cisára Napoleona III. Francúzsko sa stalo cisárstvom

Revolúcie v Taliansku Úspech sicílskych revolucionárov a zrútenie starého režimu vo Francúzsku sa stali impulzom pre povstania vo viacerých štátoch na Apeninskom polostrove. V marci 1848 vypukli povstania v Benátkach a Miláne. Povstalcov- liberálov podporilo Sardínske kráľovstvo vyhlásenim vojny Rakúsku, do ktorého oba štáty patrili. Spoločné vystúpenie viacerých severotalianskych štátov predstavuje začiatok oslobodzovacieho boja spod rakúskej nadvlády a zjednocovanie Talianska. V Toskánsku povstalci porazili rakúske vojenské oddiely a vyhlásili republiku. V Ríme vyhrali republikáni voľby a vyhlásili Rímsku republiku. Ďalšia republika bola vyhlásená v Benátkach. Rakúska armáda začala protiofenzívu, v ktorej zlikvidovala tieto republiky. Revolúcie roku 1848 – 1849 na Apeninskom polostrove boli porazené a proces zjednocovania Talianska sa zastavil.

Revolúcie v nemeckých štátoch V nemeckých štátoch začali nepokoje už koncom roka 1847. V Prusku po vypuknutí povstania v Berlíne 18. marca 1848 odstúpil kráľ a rozhodujúcou politickou silou v krajine sa stali liberáli. Podobne ako na Apeninskom polostrove aj v nemeckej oblasti sa boj za občianske práva spojil s bojom za národnú jednotu. Na jar roku 1848 prebehli voľby. Zvolení zástupcovia jednotlivých nemeckých krajín sa zišli ako celonemecké Národné zhromaždenie 28. mája 1848 vo Frankfurte nad Mohanom. Hlavnou náplňou rokovaní bola príprava ústavného zjednotenia Nemecka. Diskutovalo sa o dvoch koncepciách zjednotenia: -veľkonemeckej (predpokladala vytvorenie štátu v hraniciach Svätej ríše rímskej národa nemeckého, aj s Rakúskom a Čechami) -malonemeckej (zjednotenie okolo Pruska) Ani jedna z koncepcií nakoniec nezvíťazila. Frankfurtský parlament zasadal takmer rok. Ústavu vyhlásil 18. marca 1849. Zabezpečovala občianske slobody, zavádzala všeobecné hlasovacie právo a rušila všetky zvyšky feudálneho zriadenia.

Nemecko malo byť konštitučnou monarchiou a panovníkom sa mal stať pruský kráľ Fridrich Wilhelm IV. , ale ponúkanú korunu odmietol. V marci 1849, po stabilizácii situácie bola v Rakúskom cisárstve a Pruskom kráľostve vyhlásená oktrojovaná ústava = ústava z vôle panovníka. Reštauroval sa starý poriadok okrem úprav, ktoré odstraňovali zvyšky feudalizmu.

Habsburská monarchia Revolúcia prepukla v marci 1848 v Prahe, vo Viedni, v Budapešti. . Na zhromaždeniach sa vypracúvali žiadosti, v ktorých žiadali panovníka, aby odvolal Metternicha, nastolil ústavný režim, občianske slobody a zrušil feudálne výsady. Prvá fáza revolúcie- v znamení prosieb panovníkovi Druhá fáza- povstalci pripojili k politickým požiadavkam národnostné, Výsledok- odvolanie Metternicha a zverejnenie ústavy = vyvolala protesty, lebo neobsahovala všeobecné volebné právo. Vláda ju odvolala a zvolala ríšsky snem s cieľom vypracovať novú ústavu. 2. Decembra 1848 odstúpil Ferdinand I. a na trón nastúpil cisár František Jozef. Darí sa mu potláčať revolúcie v Uhorsku a rozpúšťa Ríšsky snem, ktorý zaručoval zrušenie poddanstva a rovnosť pred zákonom. V júni 1848 sa v Prahe zišli zástupcovia slovanských národov na spoločnom rokovaní známom ako Slovanský zjazd. Pred revolúciami vznikla v Londýne radikálna organizácia, ktorá sa domnievala, že nasledujúca revolúcia má mať sociálne ciele- nahradiť kapitalizmus socializmom. Vznikla skupina Zväz komunistov, tým vznikol Manifest Komunistickej strany.