Rastliny pca zeme Rastliny pca zeme Propozcie Literrno

Rastliny pľúca zeme

Rastliny pľúca zeme Propozície Literárno - výtvarnej súťaže pri príležitosti MEDZINÁRODNÉHO DŇA RASTLÍN Cieľ súťaže: Umožniť všetkým deťom základných škôl, aby vyjadrili svoje pocity a myšlienky a názory na PĽÚCA ZEME ( na rastliny ako také ) a podelili sa o ne s ostatnými formou krátkeho príbehu. Súťažiaci tak môžu zároveň vyjadriť svoj vzťah k prírode. Súťaž sa realizuje pri príležitosti medzinárodného dňa ZEME, ktorý je 13. 04. Jej hlavným cieľom je nás upovedomiť o nutnosti doceniť význam zelených pľúc ZEME pre život a pripomenúť človeku jeho prirodzenosť pôvodu a podstatu. Literárna časť: Literárny útvar: - poézia, próza Vekové kategórie: - žiaci I. stupeň ZŠ - žiaci II. stupeň ZŠ Rozsah prác: - maximálne jedna strana formát A 4 - do hodnotenia budú zaradené len tie literárne práce, ktoré spĺňajú podmienky cieľa súťaže. Súťažné práce budú posudzované odbornou porotou. - každá práca musí obsahovať: (meno autora, názov práce, vek, trieda, adresa školy)

Rastliny – pľúca zeme Rastliny rastú zvonka a kvitnú za pomoci slnka. Rastú aj pomocou vody, pestoval by som ich aj na lodi. Rastliny – pľúca zeme, že Zem má pľúca, my to vieme. Možno ešte ja niečo viem, prosím, nechajte žiť našu Zem. Pestovať rastliny je skvelé, bude vaše dieťatko z pestovania smelé. Mnohým ľuďom sa rastliny páčia, ale niektorí zas cigarety fajčia. Veľmi tým škodia rastlinkám, hroznu, čerešni, jablkám aj malinám. Dnes som videl pekné kvety pri hrade, odtrhol som ich a pestujem ich už v záhrade. Richard Daubner, Rastliny –pľúca zeme, 11 rokov, 5. C, Ul. Dr. Janského č. 2, Žiar nad Hronom

Krása prírody Príroda je veľmi krásna, no nebýva príliš hlasná. Žijú v nej rastlinky a aj vzácne bylinky. Prírode môžeme ďakovať a zo srdca ju bozkávať. Mám rada takú prírodu, kde nájdem lesnú jahodu. Môžu sa v nej deti hrať i potichu sa smiať. Príroda si zaslúži veľa miesta na súši. Natália Končoková, Krása prírody, 10 rokov, V. B, ZŠ, Ul. Dr. Janského č. 2, 965 01 Žiar nad Hronom

Rastliny – pľúca zeme Rastliny sú pľúca zeme a my ich veľmi chceme. Okysličujú celú zem, ja to dobre viem. Majú v sebe chlorofyl a to nie je žiadny omyl. Na jar kvitnú, majú kvety, vymaľujú všetky svety. Je to krása, ja to viem, a preto ich veľmi chcem. Sú veľmi dôležité, máme ich aj doma v byte. Potrebujú veľa vody, preto tešme sa z prírody. Martin Ries, Rastliny -pľúca zeme, 11 rokov, 5. A, ZŠ, Ul. Dr. Janského č. 2, Žiar nad Hronom

Rastliny -pľúca zeme Pľúca zeme sú rastliny, tie majú aj slovenské kotliny. Dávajú nám kyslík sladký ako božtek od matky. Kyslík je na celom svete, veď to predsa všetci viete. Kyslík dáva každý strom, každá tráva, tomu sa teší aj veselá krava. Nielen každá tráva, každý strom voňavý kyslík v ňom, ale aj každá zelená rastlina, chráňme si ich, lebo zo zeme bude len roklina. Chráňme si všetky zelené rastliny v okolí aj naše dravé skalné vtáky –sokoly, Zvieratá sú priatelia ľudí, lebo keď zhasne zem, duša naša zablúdi. Patrik Grnáč, Rastliny -pľúca zeme, 11 rokov, 5. C, ZŠ, Ul. Dr. Janského č. 2, Žiar nad Hronom

Rastliny - pľúca zeme Rastliny sú pľúca našej Zeme, máme ich málo, to dobre vieme. Ničíme ich, stúpame po nich, akýže život bol by však bez nich? Dýchajú pre nás, pre všetko živé, sú krásne farebné, nie iba sivé. Zelená je farba života, s ňou loď našej Zeme nestroskotá. Žltá je farba slnka veľkého, ktoré je zdrojom života rôzneho. Modrá je znakom vody zázračnej, rastliny silu čerpajú z nej. Rastliny sú pľúca našej Zeme, bez ktorých my žiť nedokážeme. Preto si ich chráňme všade, nielen doma a v záhrade. Sofia Tileschová, Rastliny – pľúca zeme, 10 rokov, 5. C, ZŠ, Ul. Dr. Janského č. 2, Žiar nad Hronom

Ľudia a príroda Rastliny sú pľúca Zeme, to my dávno dobre vieme. Dávajú nám kyslík stále a iste nie množstvo malé. Rastliny a továrne tie nepatria k sebe! Tak ako v kyslíku emisie, aj z toho nám zle je. Výrub stromov v pralese narúša nám klímu. Hlavne, že sú diaľnice a plno výfukového plynu. Kto to všetko napraví? Kto nám pomôže? Veď matička príroda za to nemôže! Rastliny sú dôležité, sú súčasťou prírody. Len my - ľudia nemáme to vžité, staviame radšej závody. Život bez nich na Zemi by nebol možný, vážení. . . Tak spojme naše sily a napravme to, čo sme spôsobili Tomáš Droba, Ľudia a príroda, 11 rokov , V. E, ZŠ, Jilemnického č. 2, ZH

PĽÚCA ZEME Rastliny sú pľúca Zeme, môžu za to, že žijeme. Každý deň nám dajú kyslík, preto na ne stále mysli! Stromy, kvety, byliny – prosto, všetky rastliny sú vzácne a úžasné! Píšem o nich aj básne. Sú sťa druhé pľúca moje. A keď vetrík jemne veje, vtedy kričím do lesa: , , Nebesá!“ Vôkol šumí hustý les, včielky s kvetmi majú ples. Vzduch sa čistí pri tej sláve, hneď máš dobrý nápad v hlave! V lese je veľa kyslíka, oxid uhličitý tam zaniká. Čo nám škodí, stromom chutí, zdravý kyslík od nich prúdi. Príroda k nám nie je skúpa, zdravie, silu nám ponúka. Kvety, lúky, strom i ker majú veľký význam, ver! Rastliny sú krásne, vzácne, nesprávaj sa ku nim lacne! Vďaka nim sme živí, zdraví. Čo však pre ne človek spraví? Nina Briatková a Kristína Crchová, Pľúca Zeme, 11 rokov, V. E, ZŠ, Jilemnického č. 2, ZH

Moja cesta Slovensko naše, krásna krajina, lesami, horami, kvetmi ovplýva. Ochraňujme ich pre našu budúcnosť, dobrého vzduchu nie je nikdy dosť. Rastliny nám pomáhajú, kyslík nám dodávajú. Bez nich ťažko môžme dýchať, na zlé prostredie ťažko je zvykať. Vzlietol vtáčik na konár, zaštebotal, už je jar. Chráňte naše lesy, háje, aj na kríky pozor dajte. My Vám za to sľubujeme, že aj dýchať za Vás chceme, len neničte naše miesta a bude to naša spoločná cesta. Viktória Kubáňová, 4. A. , 9 rokov, ZŠ M. R. Štefánika, Žiar nad Hronom

Rastliny pľúca Zeme Rastliny sú pľúca Zeme, chrániť ich my dobre vieme. Ale málokto sa o to snaží, skoro každý drahé kovy ťaží. Továrne škodlivé látky vypúšťajú, ľudia potom s dýchaním problémy majú. Tú prírodu musíme si chrániť, a nesmieme čas márniť. Dôležité sú pre nás stromy aj rastliny, ako pre včely peľ a kvetiny. Každý z nich v sebe niečo má, ku kráse žitia nášho prispieva. Javor, jelša, dub, či smrek, každý strom je dobrý liek. Veľa stromov zasadíme, planétu si zachránime. Damián Truban, 11 rokov, ZŠ Ul. M. R. Štefánika, Žiar nad Hronom

Rastliny – pľúca Zeme Lesy to sú pľúca zeme, Keď ich máme tak žijeme, oni nám vzduch vyrábajú, tým nám život dávajú. Rastliny tiež nás chránia pred znečisteným vzduchom, pred škodlivinami nás bránia zeleným svojim rúchom. Flóra tróni našej zemi, závislí sme od nej aj my. Zelená je farba zeme, bez zelene my umrieme. Kyslík to je prvok zvláštny, bez neho niet život vzácny. Prečo my sme ľudia takí proti zemi nevšímaví, Svoje pľúca chránime si. Kto pomôže zemi asi? Naša Zem nám život dáva, obyčajná je vraj tráva. jeden lístok život skrýva, dá ho tomu, kto tu býva. Patrícia Piatriková, 10 rokov , M. R. Štefánika č. 17, Žiar nad Hronom

Rastliny – pľúca Zeme Stromy a rastliny, to sú pľúca Zeme, bez nich dýchať? To nemôžeme. Rastliny nám život dávajú, pestré kvety a listy mávajú. Príroda je veľmi vzácna, dobrá, pekná a aj krásna. Neničme našu prírodu, kam potom pôjdeme pre vodu? Čistý vzduch máme vďaka rastlinám, prechádza lesom, mestom až ku nám. Vďaka rastlinám môžeme dýchať, niektorý vďaka nim môžu aj kýchať. Chráňme si naše krásne kvety, aby sme mali krásne výlety. Skončime z holorubom rázne, a to je aj koniec mojej básne. Jakub Kliment 4. A, II. ZŠ ul. M. R. Štefánika č. 17

Rastliny- pľúca Zeme Stromy potrebujeme ich, pre náš každodenný nádych. Rastlinky a bylinky, hodia sa do babičkinej kuchynky. Rastliny sú pľúca zeme, bez nich dlho nebudeme. Preto si ich ľudia chráňte, kríky stromy viac nelámte. Rastliny sú pľúca zeme, bez nich dýchať nemôžeme. Choďte sa však pozrieť ta, do dažďového pralesa. Laura Považanová, 10. rokov, Ul. M. R. Štefánika č. 17, Žiar nad Hronom

Rastliny Slovensko je krásny kraj, pre Slovákov je to raj. Rastlín je tu dosť, sú náš vzácny hosť. Rastliny sú naše pľúca, o vzduch ani nie je núdza. Bez rastlín nemôžeme dýchať, rastú keď slnko začne svitať. Rastliny sú celý život bez nich neexistoval by život. Stromy, kvety a kríky majú v sebe aj lieky. Majú listy a korene niektoré aj majú tŕne. Ľudia mŕtvi boli by bez nich, majú v sebe nutný kyslík. Martin Toman, 9. rokov, M. R. Štefánika č. 17, Žiar nad Hronom

Rastliny, pľúca Zeme O rastliny musíme sa starať, aby sme mohli dýchať. Rastú tu aj krásne kvety, ako stvorené na tapety. V lesoch stromy sú, aj tie dýchať nám pomáhajú. Na záhrade kvety sú tiež, hnojiť ich musíme to dúfam dobre vieš. Rastliny rastú v plnom kvete, očaria ľudí v celom svete. Zvonček, Púpava, Snežienka, otvára všetky okienka. Roztiahni pľúca, nasaj vzduch. Zdravé telo, zdravý vzduch. Martina Dubeňová, 9. rokov, M. R. Štefánika č. 17, Žiar nad Hronom

Rastliny- pľúca Zeme V lesoch sú krásne stromy, sú krajšie než najkrajšie domy. Rastliny ochraňujme všetky, stromy, kríky ale aj kvietky. Kyslík nám dávajú rastliny veľké aj malé, chráňme ich aby neumierali stále. Dýchať nám stále pomáhajú, a pri tom sa aj celkom namáhajú. Sú ako naše pľúca vzdialené. Robia toho pre nás málo? Nie. Pomáhajú ekosystému nášmu, to vám dávam radu vážnu. Pomáhajú životu na našej planéte, a vy jej určite tiež pomôžete. Neničme matku prírodu, nenechávajme nič na náhodu. Matej Kliment 4. A, ZŠ. Ul. M. R. Štefánika č. 17, Žiar nad Hronom

Rastliny- pľúca Zeme Zem nemá orgány, ale jeden má, od našich kvetov pľúca dostala. Stromy, kvety, tráva to všetko nám kyslík dáva. Továreň nám asi kyslík nedá, tomu kto ich stavia beda. Neberme pľúca našej Zemi, aby vždycky bola s nami. Matúš Tomášik, ZŠ Ul. M. R. Štefánika č. 17

RASTLINY PĽÚCA ZEME Z lesov vzduch máme, každý deň ho dýchame. V lese rastú krásne kvietky, huby, maliny aj čučoriedky. Všetko kvitne, všetko vonia, konvalinky pekne zvonia. Sedmokrásky bielučké, narástli tam na lúčke. Strom vzácna rastlina je, kyslík nám daruje. Nežiada si za to nič, a preto ho nenič. Lesy si chráňme žiadnu náhradu za ne nemáme. Sú pre nás vzácne neničme ich pre dobro naše. Maxim Šonkoľ, ZŠ Ul. M. R. Štefánika č. 17

Óda o pľúcach našej zemi Zachcelo sa mi už z nutnosti napísať báseň o pľúcach našej zemi. Zelená je tráva a obloha modrá čo už je len krajšie ako naša matka príroda. Čo to cítim čo to vidím rastliny a stromy čo sú veľké ako naše domy. Fialôčka kde ty rastieš? V tôni ? A včielky ťa nájdu tam? Nájdu vďaka vôni. Rastliny a stromy sú pýchou našej domoviny. Jarná vôňa zeme, kvetov vonia všade navôkol. Už sme si vedomí že príroda má svoje hranice. Neničme si ich ľudia a deti veď dýchame tú vôňu všetci. Nina Kňažková, 3. A, ZŠ, Ul. M. R. Štefánika č. 17

Rastliny – pľúca Zeme Rastlín na Zemi veľa je, oni sú naše pľúca, mnoho polí pokryje, krása z nich plynúca. Všetko pekné, farebné, je na našej zemi, chráňme si to bohatstvo, čo sa stále mení. Na jar začnú pekne pučať, všetky možné rastlinky, farebné sú ako dúha, alebo aj cukríky. Hneď sa lepšie dýcha nám, keď tú krásu vidíme, môžeme si ju užívať, kým ju sneh nezakryje. Boris Mesiarik, ZŠ Ul. M. R. Štefánika č. 17

Rastliny pľúca Zeme Naša Zem je poklad veľký, rieky, lúky, či pasienky. Vôkol krásne stromy máme, starať o ne sa musíme stále. Všade kvety, samá krása, len kyslíku málo zdá sa. Preto kvety pestujme a potom ničoho sa nebojme. Krásne mi tu máme stromy, lenže ničia nám ich domy. Lebo lesy sekáme a namiesto nich domy staviame. Vážme si ich veď sú naše, nech sú tu aj pre deti ďalšie. Bez nich by sme na Zemi, neexistovali ani my. Pľúca zeme to sú všetky rastliny, malé, veľké, ba aj kvetiny. Každý z nás uvedomiť musí si, že rastliny sú tu pre nás a teraz je na ich ochranu správny čas. Veronika Mlčeková, IV. A , Ul. M. R. Štefánika 17, Žiar nad Hronom

Rastliny, pľúca Zeme Slovensko je krásny kraj, stromov je tu ajajáj. V záhrade nám kvitnú kvety, staráme sa o ne aj my deti. Polievame, hnojíme aby zelené listy mali, aby veľa chlorofylu obsahovali. Slnko, slnko svieť nám včas, aby fotosyntéza prebiehala zas. Kyslík do vzduchu vypúšťajte, naše pľúca kyslíkom napĺňajte. Aby sme vždy zdravý boli, kašeľ a sople nepoznali. Ruža, zvonček, tulipán, ja kytičku svojej mamičke dám. Aby jej krásne voňala, a mňa mamička rada mávala. Sofia Pračková , 9. rokov, ZŠ Ul. M. R. Štefánika č. 17, Žiar nad Hronom

Báseň o pľúcach Zeme Rastlinky sú užitočné, my to dobre vieme, musíme sa o ne starať, inak zahynieme. Rastlinky sú ako pľúca, žiť bez nich nevieme, kyslík ktorý vydychujú, všetci potrebujeme. Kyslík nie je nevyhnutný, len pre všetkých ľudí, ale aj pre živočíchy, žijúce tu s nami. Rastlinky nám dajú kyslík, a to nie je všetko, vďaka nim sme zdraví, silní a zdoláme všetko. V chorobe sú ako lieky, vyliečia nás ľahko, bacile ich nepremôžu, porazia ich hladko. Tamarka Ľuptáková, ZŠ Ul. M. R. Štefánika č. 17

Rastliny – pľúca zeme Rastliny sú naše pľúca, bez nich sa svet rúca. Vďaka nim môžeme žiť, mali by sme sa im odvďačiť Kyslík potrebuje každá kačka, slon, pes ba aj mačka. Pomáhajú nám policajti aj hasiči, ale bez stromov neprežijú ani povalači. Keby boli namiesto domov stromy, to by bolo gesto a potom by po stromoch neostalo prázdne miesto Láska rastlinám pomôže, s láskou príroda viac zmôže Pamätaj si že na Zemi je dôležitý kyslík, tak na to vždycky mysli. Timotej Kopča, 10 rokov, M. R. Štefánika č. 17, Žiar nad Hronom

Vieme ? Čo sú to pľúca Zeme. . . Vieme? Predsa kvety, trávy, stromy. Prežijú aj blesky, hromy. Pozrite sa vôkol seba, tú zeleň nám veľmi treba! Dodáva nám dôležitý kyslík, vie to medveď, líška, aj malý syslík. Prejdite sa po rozkvitnutej hore a vaše telo nebude viac choré. Nezahadzuj v lese odpadky, radšej zober hrable, lopatky a urob veľké poriadky. Chráňme naše pľúca Zeme! Veď žijeme vďaka nim a pre ne. Kvetoslava Kolesárová, 5. A tr. , 11 -ročná, ZŠ – Vyhne č. 111

Malá, ale dôležitá rastlinka Kde bolo, tam bolo, žila raz jedna malá rastlinka. Myslela si, že ju nikto nepotrebuje, ale to nebola pravda. Raz okolo prechádzal obrovský byvol. Ako si tak vykračoval, nevšímal si nikoho, len seba a malú rastlinku pristúpil. Spadla na zem a zlomila sa. V tej chvíli sa všetky zvieratká, ktoré žili v okolí, začali dusiť, nemali totiž kyslík. Netušili, čo sa deje. Boli vydesení a plakali. Vtedy sa malá muška rozhodla, že zachráni celý les. Odletela a nikomu nič nepovedala. Letela do dediny, aby priniesla rastlinke liek. Podarilo sa. Poradili jej, že najlepším liekom pre rastlinku bude voda. Nabrala toľko vody, koľko len vládala a letela naspäť. Keď sa vrátila, videla, ako sa všetci trápia a sú nešťastní. Vyhľadala aj tú malú rastlinku a podala jej liek. Tým liekom bola čistá voda z potôčika. Keď ju rastlinka vypila, okamžite sa uzdravila. Samozrejme, voda jej veľmi pomohla, no neuzdravila sa iba vďaka zázračnej vode, ale hlavne kvôli muškinej láske a zisteniu, že ju aj ostatní potrebujú. Nina Jelžová, Malá, ale dôležitá rastlinka, 11 rokov, 5. A, ZŠ, Ul. Dr. Janského č. 2, Žiar nad Hronom

Veľmi zlá rastlina Na jednom veľkom dvore žili dve rastliny. Jedna bola veľmi sebecká, no tá druhá bola veľmi milá, mala dobré srdce. Pani, ktorá tam žila, ich chodila každý deň polievať. Chcela, aby z rastlín boli krásne kvety a stromy, mala ich veľmi rada. Jedného dňa na ne zabudla a nepoliala ich. Keď zlá rastlina zistila, že tá vedľa nej má ešte vodu, natiahla svoje korene a začala jej vodu kradnúť. Keďže svoju hneď vypila a nemyslela na zajtrajšok, zistila, že začína byť veľmi smädná. Milá rastlina zistila, že jej voda ubúda, ale nevadilo jej to. Vody mala veľa. No na ďalší deň pani zase nepoliala kvety. Dobrá rastlina si už vodu nedala uberať, a tak svoje korene zavrela. Druhá rastlina sa na ňu veľmi nahnevala. Na tretí deň pani prišla. Keď zistila, že na svoje rastlinky zabudla, rýchlo ich poliala. No bolo už neskoro, jedna vyhynula a bola to presne tá, ktorá kradla vodu. Jej kamarátka vedľa nej si veľmi spytovala svedomie, bola z toho smutná, že jej nepomohla. Pomaly však rástla a o rok už bola veľmi veľká a krásna. Zrazu k nej zasadili strom. Aby sa nezopakovalo to, čo ju tak trápilo, skamarátila sa s ním a stali sa z nich veľkí kamaráti a pomáhali si. A ako sa o ne starala tá pani? No už nikdy na svoje kvety a stromy nezabudla. Zapamätajte si, že kvety treba polievať a netreba na ne zabúdať! Lucia Mikulová, Veľmi zlá rastlina, 11 rokov, 5. C, ZŠ, Ul. Dr. Janského č. 2, Žiar nad Hronom

Rastliny – pľúca Zeme S príchodom jarných dní sa prebúdza príroda a rozkvitajúca zeleň nás motivuje vytvoriť si oázu krásy a pokoj vo vlastnom príbytku. Rastliny v našom prostredí majú na náš organizmus veľký vplyv. Zeleň okolo nás či vonku, alebo vnútri povzbudzuje a zároveň pôsobí ako prirodzená "práčka" vzduchu. Čoraz častejšie nás pri zariaďovaní nášho prostredí vhodnou zeleňou lákajú nové trendy v tejto oblasti. Nejde o to, aké rastliny sú v móde či tie, čo máme vo svojom prostredí už vyšli z módy, je to úplne jedno, lebo každá rastlina má „pľúca". Rastliny nám vytvárajú kyslík, dá sa povedať že aj vďaka nim dýchame. Spríjemňujú naše prostredie. Samozrejme, o rastliny sa treba aj starať, hnojiť ich, dávať im potrebné látky, zavlažovať. Hovorí sa, že keď sa ľudia s rastlinami rozprávajú, pomáha to ich rastu, vývinu. Starajme sa o rastliny okolo nás, nedovoľme, aby sme vlastnou nepozornosťou zničili rastliny, ktoré nám spríjemňujú prostredie, ale aj vytvárajú kyslík. Karolína Mániková, Rastliny – pľúca zeme, 14 rokov, 8. B, ZŠ, Ul. Dr. Janského č. 2, Žiar nad Hronom

Ako ľudia ničia prírodu Bol raz jeden človek. Človek, ako každý iný s výnimkou toho, že absolútne neznášal prírodu. Bol postrachom všetkých rastlín, stromov a živočíchov. Ničil ich, vytrhával zo zeme, živočíchov plašil a týral. Všetci sa ho báli a triasli sa pred ním. Jedného dňa sa vybral do lesa s úmyslom, že zas bude ničiť všetko, čo nájde. Dúfal, že ho nikto nechytí, čo sa mu ešte nestalo. Rastliny a živočíchy už zďaleka vedeli, že prichádza. Prezradil sa tým, ako trhal rastliny, ktoré mu padli do cesty a svojím strašným smiechom. Ako to začula fialka, začala sa triasť a hovorí sedmokráske, ktorá stála kúsok od nej: „Sedmokráska, ja sa tak bojím!“ „Aj ja sa bojím, “ vraví sedmokráska, „no dúfam, že ma nechá tak. Nechcem skončiť v jeho zlých rukách a zahynúť!“ „Ja si myslím to isté!“ vraví fialka. „Buďme ale radšej ticho, aby nás nezačul. „Dobre, “ povedala sedmokráska a prestali sa rozprávať. Človek zatiaľ zastal a snažil sa vytrhnúť ružu, ktorá kričala od bolesti. Sedmokráske a fialke bolo ruži veľmi ľúto. O kúsok ďalej tkal pavúk svoju novú sieť. Tiež začul človeka a veľmi sa ho bál. Nechcel, aby mu zničil novú sieť. Človek stále ničil to, čo mu prišlo do cesty. Ani netušil, že ho v lese pozoruje policajt, ktorý ho už dávno odhalil a často ho sledoval, ako všetko ničí. Bol odhodlaný zakročiť. Zozadu sa priblížil k ničiteľovi a chytil ho. Tak silno ho držal, že človek sa nevedel ani pohnúť. Policajt mu začal dohovárať a človek mu sľúbil, že už nikdy nebude ničiť prírodu. Po sľube ho policajt pustil. Človek si po tomto incidente vstúpil do svedomia a sľub dodržal. Do prírody chodil len na prechádzky a už ju neničil. Svoj sľub splnil. Rastliny a živočíchy sa ho už nebáli a policajt sa úprimne tešil z jeho úspechu. Timea Lacová, Ako ľudia ničia prírodu, 14 rokov, VIII. A, ZŠ Vyhne

Matka Zem Keď som bola malá, bola som pekná a zdravá. Ako som tak rástla, užívala som si to svoje šťastie – krásu a radosť. Čas plynul, ja som sa cítila stále lepšie, bola som čím ďalej tým užitočnejšia a krajšia. Až keď som dospela do vesmírnej plnoletosti, zrazu som začala pociťovať zmeny. Tie zmeny som pociťovala na mojom zdraví. Moje vlastné deti ma začali požierať, míňať moju krv (ropu), stále viacej kontaminovať moje telo jedmi a toxickými odpadmi. Rastliny, stromy, trávy, ktoré ma nie len skrášľovali, ozdobovali, ale aj liečili a dávali ten najcennejší dar – kyslík pre život, tie už plačú, prosia a volajú o pomoc. Ja už nevládzem. Som chorá a slabá. Preto sa o mňa treba starať, chrániť ma. Ak by som musela pokračovať v živote takýmto spôsobom, už dlho nevydržím, vysilím sa a umriem. A nebude na mne možný život už asi nikdy. A to by bola veľká škoda, aby takáto zázračná Zem umrela. Bol by to koniec všetkého živého na Zemi. Aby sa naša planéta mohla volať modrá, musíme sa o ňu starať, aby zostala aj zelená. Andrea Julényiová, 5. A tr. , 10 - ročná, ZŠ – Vyhne 111

Lesy naše pľúca Bol raz jeden les a pri ňom lúka. Pri lúke bola malá chalúpka v ktorej žili ľudia. Chodili do lesa zbierať hríby, jahody, maliny. Ale potrebovali aj drevo na kúrenie a preto rúbali stromy. Nemusíte sa báť, že vyrúbali celý les. Vedeli, že stromy a príroda sú pre nás veľmi dôležité. Stromy a rastlinky nám dávajú kyslík a bez nich by sme nemohli žiť my ani zvieratká. Preto za každý vyrúbaný strom zasadili tri nové a v zime sa starali o zvieratká z lesa. KONIEC Adam Jelža, III. B, ZŠ; M. R. Štefánika č. 17, Žiar nad Hronom

Rastliny – pľúca zeme Sú to naše druhé pľúca. Predstavme si, že by sme ich nemali. Čo by sa stalo ? Nebol by čistý vzduch, ani nič okolo nás. Bez stromov by možno nebol život na našej planéte Zem. Rastliny a stromy by sme preto nemali rúbať ani ničiť. Poskytujú nám kyslík, ktorý potrebujeme k životu. Musíme sa o ne starať. Čo by to bol za život keby nerástli stromy? O stromy v horách sa starajú horári a lesníci, kontrolujú, či sú stromy zdravé, či nie sú napadnuté nejakými škodcami, alebo ich chránia pred zlodejmi dreva. Ochraňujú ich pred požiarmi, dohliadajú na chránené rastliny. Ďalšie rastliny, ktoré nám tiež pomáhajú sú kvety. Pestujeme si ich v záhradkách, balkónoch, darujeme si ich pre radosť. V bytoch si pestujeme izbové rastliny, ktoré nám tiež pomáhajú dýchať. Vážme si našich pomocníkov dýchania a neničme si ich. Beáta Filandová, ZŠ Ul. M. R. Štefánika č. 17

Stromy – pľúca Zeme Stromy sú veľmi dôležité pre život- starajú sa o rovnováhu v prírode. Sú továrňou na výrobu kyslíka a preto im hovoríme aj „pľúca Zeme“. Napriek tomu ich ľudia vyrubujú a ničia pre svoj úžitok. Veď z dreva sa vyrába papier, nábytok a používa sa aj na kúrenie. No lesy ničia aj požiare, ktoré môžu vzniknúť v lete od veľkej horúčavy ale aj nepozornosti turistov. Keď si nebudeme lesy chrániť, bude to znamenať znečistený vzduch, častejšie záplavy a zosuvy pôdy, zvieratá sa nebudú mať kde ukryť a nebudú si mať kde hľadať potravu. Preto by sme mali obnovovať zničené lesy, vysádzať nové stromy a ochraňovať ich. Bielik Mirko, II. A , ZŠ M. R. Štefánika č. 17, ZH

Príbeh o rastlinke Ako malá som milovala kvety. Sadila som nádherné kvety s peknou vôňou. Ale naj lepšie je keď semienko zasadíte do zeme a budete sa oň starať, on sa vám odvďačí krasným kvetom. Ale sú aj iné druhy rastlín, ako napríklad bylinky, stromčeky, rastliny iba s listami. A tie sú krásne. Ale stromy sú najhlavnejšie rastliny na svete. Vyrábajú nám kyslík, aby sme mohli dýchať. Ale kvety sa dajú lisovať ako napríklad štvorlístok vylisujete si ho, a budete mať celí rok šťastie . Viete čo porozprávam vám príbeh o rastlinke. Bola raz jedna rastlinka , ktorá sa volala Ľalia. Ktorá mala rada stromy. A mala rada stromy. Mala priateľa Miša, ktorý bol strom. Raz sa spýtala prečo dôležitý. On povedal: vyrábam kyslík fotosyntézou. Ľalia nevedela čo je to fotosyntéza tak sa spýtala. Strom povedal: Fotosyntéza je keď zasvieti slnko na moje listy a lúče sa premenia na kyslík. Koniec. Pekná však, ale je pravda, fotosyntéza je keď zasvieti na listy a vnútri lista prebieha fotosyntéza. Preto môžeme voľne dýchať, športovať. . . . A viete prečo pestujeme rastliny? Preto lebo máme radi krásnu vôňu ktorú nám dávajú. Napríklad Orchidea, ruža. . . A viete že sa s kvetín vyrábajú voňavky, rozprašovače a veľa iných vecí. Dovidenia. Dorota Ritterová, 9. rokov, Ul. M. R. Štefánika č. 17, Žiar nad Hronom

Rastliny – Pľúca našej zeme Bolo raz jedno mesto. V tom meste nemali jedinú rastlinu. Preto ľudia nemohli chodiť do práce a deti do školy. Vzduch bol veľmi špinavý. Starostovi mesta sa to vôbec nepáčilo. Ale on vôbec nevedel čo je to rastlina a ani načo je dobrá. No raz prišiel z ďalekej krajiny pocestný. Bol veľmi múdry a volal sa Félix. Keď sa Félix prechádzal prázdnou ulicou, všimol si, že tam neni ani jedna, jediná rastlinka. A keď prišiel pred mestský úrad, vyhrabal dieru a zasadil tam malé semiačko. Po nejakom čase Félix z mesta odišiel. Pred mestským úradom vyrástol malý stromček. Starosta sa čudoval, čo to je za čudo. Ale nechal to rásť. Stromček rástol, rástol až vyrástol na strom. Neskôr strom rozkvitol a mal krásne, červené jablká. Potom už deti mohli chodiť do školy a dospelý do práce. A vzduch bol oveľa čistejší. Hana Husenicová, 9. rokov, M. R. Štefánika č. 17, Žiar nad Hronom

Zázračná bylinka Za horami, za dolami žila raz v malej chalúpke Hanka so svojou mamkou. Chalúpka bola síce malá, ale zato bolo v nej útulne. Chalúpka bola skoro akoby skrytá, pretože ju obklopovali z dvoch strán krásne jedličky. Zo zadnej strany ju chránil kopec a z prednej strany ju každé ráno vítalo slniečko, akoby chcelo vojsť dnu a pohrať sa s Hankou. Hanka bola jedno krásne, milé dievčatko. Celé dni si čvikotalo ako malé vtáčatko. Do školy ešte nechodilo, lebo mamička nemala peniažky na školu. Hanka nebola z toho smutná, lebo mamka ju čo to naučila. Ocka nemali bol ťažko chorý a choroba ho premohla. Hanka nemala žiadnu kamarátku, bo široko ďaleko nebol nik kto by pri nich býval. Hanke neostávalo nič iné len samej chodiť po hore a prihovárať sa kvetom, rastlinám, zvieratkám či vtáčikom. S prírodou si rozumela lepšie ako hocikto iný. Zbytočne len tak nepošliapala alebo neodtrhla kvietok. Vedela, že každý kvietok je dôležitý, či pre človeka alebo pre zvieratko. Rozoznávať bylinky ju naučila babka bylinkárka, ktorá raz za čas prešla okolo keď si išla na lúku nazbierať bylinky. V jedno ráno na konci zimy, keď sa sneh začal topiť a slniečko začalo viacej hriať sa Hanka rozhodla, že sa pôjde prejsť k blízkemu potôčiku. Hanka si veselo poskakovala a vyspevovala. Už bola blízko potôčika keď sa jej šmykla na vlhkej tráve nôžka a Hanka sa skotúľala celá do potoka. Voda bola veľmi studená a Hanka vedela, že sa musí rýchlo z nej dostať von. Hoci ju bolela nôžka a aj bok od pádu, no aj tak pricupitala domov. Mamička doma nebola, bola v práci a tak Hanke nič iné neostávalo musela sa sama o seba postarať. Uvarila si teplý čaj a ľahla si do postieľky. Nevie koľko spala, ale keď sa zobudila bola už doma aj mamička. „Čo sa ti stalo? “ – spýtala sa jej mamička. „Spadla som do potoka. “ – odpovedala Hanka. „Strašne ma bolí hrdlo a aj sa mi zle rozpráva“ - vzdychala Hanka. „No musela si prechladnúť z tej studenej vody“ povedala jej mamička. Podala jej medicínu čo mala doma a riadne ju zakryla aby sa spotila. Hanka do rána strašne zle spala. Bolelo ju celé telo. Ani na ďalší deň jej nebolo lepšie. Mamička išla dolu do dediny k lekárovi, a Hanka ostala sama doma. Hanka v postieľke driemala keď tu započuje klepot na dvere. „ Klop, klop“ – ozývalo sa. „Kto je? “ – spytuje sa Hanka. No nik sa neozval. Hanke to nedalo a išla sa pozrieť kto to môže byť. Na prekvapenie za dverami bola malá veverička, ktorú kedysi Hanka zachránila pred orlom. Hanka sa k nej zohla a čo nevidí malá veverička má niečo v ústach. Hanka si to zoberie a vidí, že je to list bylinky, ktorú Hanka často videla na okrajoch chodníka či na poľnej cestičke. „To si mne doniesla? – spýtala sa Hanka veveričky. Veverička len súhlasne prikývla hlavou a odišla. Hanka nelenila a uvarila si z nej čaj. Čaj jej veľmi chutil a tak si povedala, že si ešte uvarí. Obliekla sa a hneď blízko domčeka natrhala za hrsť bylinky. Keď prišla mamička z mesta nespoznávala Hanku aká je veselá. Hanka jej vyrozprávala čo sa jej prihodilo a ako si sama navarila čaj. Mamička vzala bylinku a videla, že je to skorocel. „Škoda, že to nenapadlo aj mňa“ povedala Hanke. „Vieš Hanka to je veľmi liečivá rastlinka na kašeľ. “ Hanka poctivo pila čaj z bylinky a do týždňa bola zdravá ako predtým. Keď vyšla na prechádzku všetky lesné zvieratká ju obkolesili a tešili sa, že je zdravá. Odkedy Hanka na vlastnej koži pocítila silu rastlín snažila sa vedieť o nich čo najviac. Začala chodiť do školy a stala sa z nej najvychýrenejšia bylinkárka v okolí. Jakub Babiak, 3. A, ZŠ Ul. M. R. Štefánika č. 17, ZH

Jahoda Kde bolo tam bolo, za horami a dolinami bola chalúpka a v tej chalúpke žilo dievčatko , ktoré si jedného dňa zasadilo jahodu. Zobrala si krhličku a do nej zo studne nabrala vodu. Vodou poliala jahodu , ktorá jej hneď sčervenela. Takto to robila každý deň, až bolo jahôd veľa. A o týždeň už jahody čakali naložené v aute. Bola pred nimi dlhá cesta a veľmi sa tešili. Auto ich roznášalo do obchodov, kde si ich môžeme kúpiť aj my, aby sme boli zdraví. Zdravie je pre nás veľmi dôležité aby sme mohli chodiť do školy , hrať sa s kamarátmi a spoznávať nové veci. Monika Čerťaská, ZŠ Ul. M. R. Štefánika č. 17, ZH

Rastliny – pľúca zeme Bol raz jeden chlapec, ktorý sa volal Jurko. Býval na vidieku s mamou, otcom a so svojou sestrou Ninou. Ich dom bol ďaleko od ostatných. Jurko túžil bývať v meste. Počul, že tam sú moderné a vysoké domy. Myslel si , že tam bude mať viac kamarátov. Na vidieku ich nemal veľa. Chcel vidieť ihriská, veľké autá, električky, trolejbusy a lode. Stále sa vypytoval mamy: „Prečo nebývame v meste? “ Mama mu odpovedala: „Nepáči sa Ti tu? Veď je tu pekná príroda, stromy, lesy lúky. “ Otec si našiel prácu v meste a často bol preč z domu. Jedného dňa sa všetci presťahovali do mesta, za otcom. Jurko sa veľmi tešil, lebo si našiel veľa kamarátov , s ktorými sa mohol hrať na ihrisku. Jeho sestra Nina si tiež našla kamarátky. Len mame bolo za vidiekom smutno. Jedného dňa bolo Jurkovi zle. Stále kašlal a zle sa mu dýchalo. Šli k doktorovi a zistili, že Jurko má astmu. Vtedy si Jurko spomenul, ako bol zdravý, keď bývali na vidieku. Čistá tráva, čistá voda a čistý vzduch. Ten Jurko veľmi potreboval. Rodičia sa rozhodli, že bude lepšie, vrátiť sa naspäť na vidiek. Jurkovi bolo smutno za mestom, ale bol rád, že sa mu polepšilo. Kamaráti z mesta ho prišli navštíviť. Jurko pochopil, aké sú rastliny dôležité pre život. A odvtedy Jurko chránil aj najmenšiu rastlinu na vidieku. Kristína Štefaňáková, 10. rokov, ZŠ Ul. M. R. Štefánika č. 17, ZH

Jarná prechádzka lesom Každú jar chodíme na prechádzku do lesa. Rada pozorujem prírodu, ako sa prebúdza zo zimného spánku. Vidím ako sa zelenajú listy na stromoch a v konároch si vtáčiky stavajú hniezda. Lúky sú posiate voňavými kvietkami, ako sú: margarétky, zvončeky, fialky, púpavy. Príroda je veľmi užitočná a dôležitá. Stromy vyrábajú kyslík, ktorý dýchame my ľudia a aj zvieratká. Príroda je domovom všetkých lesných zvierat. Nájdeme v nej jedlo a vodu. V lese zbierame huby a lesné plody. Niekedy sa ale správame k prírode veľmi zle. Ničíme ju tým, že odhadzujeme v lese odpadky, vyrezávame do kôry stromov srdiečka a iné veci. Správame sa v lese hlučne a rušíme kľudný život lesných zvierat. V lese by sa nemalo fajčiť, čím sa znečisťuje ovzdušie. Príroda je to najkrajšie a najkľudnejšie miesto, čo máme a preto by sme si ju mali vážiť a chrániť, aby sme sa každú jar tešili na prechádzku po lese. Nina Erneková, 3. B , ZŠ, M. R. Štefánika č. 17, Žiar nad Hronom

Kamaráti z lesa Boli raz dvaja veľmi dobrí kamaráti, ktorí bývali v lese. Boli to dva stromy, ktoré rástli v blízkosti lesnej studničky. Jeden strom sa volal Smrečko a druhý bol Jedlička. Od malička rástli vedľa seba, spolu sa tešili zo slniečka a spolu sa schovávali pred dažďom a búrkou. Blížili sa Vianoce a všade napadol bielučký sniežik. Ľudia v meste sa pripravovali na sviatky a preto do lesa prišli horári vyrúbať stromy. Nevedeli, že Smrečko a Jedlička sú najlepší kamaráti a tak Smrečka odťali a odviezli do mesta na trhy. Jedlička bola veľmi smutná bez priateľa, až jej padalo ihličie namiesto sĺz. Rozmýšľala akoby sa dostala do mesta a našla Smrečka. Prešlo niekoľko dní a Jedlička už prestala dúfať, že by niekedy ešte uvidela Smrečka. Až na Štedrý deň prišiel horár a vyrúbal aj Jedličku. Naložili ju na auto a odviezli do mesta. Najprv bola smutná, lebo v aute bola tma a zima, ale keď ju vyložili na trhu a uvidela trblietavé svetlá, hneď bola šťastná. A ešte šťastnejšia bola, keď si ju kúpila Zuzka s rodičmi. Odviezli si Jedličku domov, dali ju do obývačky a krásne vyzdobili. „Ach, aká som len krásna, “ pomyslela si Jedlička, „ keby ma len tak videl môj kamarát Smrečko. “ Ako tak pozerala von oknom a obdivovala vysokánske domy, zahľadela sa do okna na druhej strane cesty. Vtom zbadala stromček v okne. Bol to Smrečko. Náramne sa potešila a začala mu kývať konármi. Smrečko ju uvidel tiež sa potešil. Keď prišla Zuzka do izby, všade bolo cítiť vôňu ihličia a Vianoce sa mohli začať. Boli to najkrajšie Vianoce pre stromčeky, lebo boli v rodinách, ktoré ich mali radi. Priniesli im kúsok prírody a vôňu lesa. Riško Ziman, III. B, ZŠ M. R. Štefánika č. 17, Žiar nad Hronom

Slnečnica Na poli rástla krásna, veľká slnečnica. Stále sa otáčala za slniečkom a tešila sa pokiaľ neprišiel veľký vietor. Bola zrelá, plná semiačok, vietor jej ich rozfúkal. Semiačka leteli ďaleko od nej. Jedno semiačko prezimovalo v štrbine na skalách. Nemalo teplo, slnko, potravu ani vodu. Smútilo do jari. Všetky stromy okolo ožívali, vysielali prvú miazgu do konárov, len malé semiačko smútilo. Jar cítil aj malý krtko, ktorý tiež chcel novú potravu a tak vyryl semiačko z pod skaly von. Začali dažde, zasvietilo slniečko a zo semiačka vyrástla krásna slnečnica. Všetci ju obdivovali, oddychovali pri nej. Rastlinky sú základom života na Zemi. Naša slnečnica to vedela, tešila sa z toho aká je ona užitočná pre ľudí a všetkých živočíchov. Všetkým, ktorí okolo nej prešli sa prihovárala ja za vás dýcham, som vašimi pľúcami. Všetko čo žije, musí dýchať a ja s ostatnými rastlinami a stromami to robíme pre vás radi. Usmiala sa a otočila hlávku za slnkom. Sára Balážová, 8. rokov, Ul. M. R. Štefánika č. 17, ZH

Rastliny, pľúca zeme Lesy sú zelenými pľúcami našej Zeme. 3 základné druhy lesov - tropický dažďový les, ihličnatý a listnatý les. Tropické dažďové pralesy sú považované za pľúca Zeme odhaduje sa, že produkujú viac než tretinu kyslíka na planéte. ovplyvňujú cyklus tropických dažďových a vytvárajú zásoby vody. V týchto tropických dažďových pralesoch vyskytuje sa veľa druhov rastlín a živočíchov. Lesy poskytujú svojím obyvateľom ľudia a dostatok potravy. Lesy pohlcujú oxidu ihličitých a škodlivé látky a produkujú kyslík, ktorý je dôležitých pre život človeka. Sofia Šalková, ZŠ Ul. M. R. Štefánika č. 17, ZH

O snežienke Jedného dňa sa vybrala Danka na prechádzku k lesu. Veľmi sa jej páčila vôňa ihličia. Ako tak kráčala chodníčkom, zrazu zbadala niečo biele pod kríkom. Pozrela sa bližšie a uvidela krásne snežienky. Veľmi sa jej páčili a tak ich všetky natrhala. Chcela urobiť radosť starej mame a ukázať jej snežienky. Keď prišla k starej mame, stará mama jej povedala, že snežienky sa nesmú trhať. Lebo sú zákonom chránené. Odvtedy sa chodila Danka na snežienky k lesu len pozerať. Vivodova , 3. B, ZŠ Ul. M. R. Štefanika č. 17, ZH