Rastlinn pletiv Schma rastlinnej bunky Pletivo je sbor

Rastlinné pletivá

Schéma rastlinnej bunky

Pletivo: je súbor buniek rovnakého pôvodu, tvaru, vlastnosti a funkcie. Vedná disciplína, ktorá sa zaoberá štúdiom pletív, sa nazýva histológia.

Delenie pletív Pletivá delíme: 1. podľa pôvodu PRAVÉ - vznikli z jednej materskej bunky. NEPRAVÉ - vznikli druhotným zoskupením buniek rôzneho pôvodu. 2. podľa schopnosti deliť sa počas života: DELIVÉ (meristémy)- sú pletivá, ktoré si počas života zachovávajú schopnosť deliť sa a tým umožňujú rastlín. Pri výtrusných rastlinách vznikli z jednej bunky iniciály, ktorá si trvalo zachováva schopnosť deliť sa.

Meristém y Meristémy môžu byť: pôvodné, primárne, sekundárne, latentné Pôvodné - vo vrcholových častiach rastlín; ich ďalším delením vznikajú primárne. Primárne - po určitom čase zastavia delenie a diferencujú sa na trváce bunky; majú dôležitú úlohu pri raste rastlín. Sekundárne - vznikajú už z diferencovaných buniek, ktoré druhotne znovu nadobudli delivú schopnosť; patrí sem kambium a felogén, ktoré zabezpečujú hrubnutie stonky alebo koreňa.

Meristémy trváce TRVÁCE - sú tvorené diferencovanými bunkami, ktoré sú tvarovo aj funkčne prispôsobené špecializované na vykonávanie príslušných špecifických funkcií a ďalej sa už nedelia. tie ďalej delíme: a) podľa tvaru a zhrubnutia bunkovej steny b) podľa funkcie bunková stena

Podľa tvaru 4 základné typy pletív: parenchým, prozenchým , kolenchým, sklerenchým (viď obr. PC) Parenchým je tvorený bunkami s tenkou bunkovou stenou po celom obvode. -medzi bunkami bývajú početné, a často veľké medzibunkové (intercelulárne) priestory. Prozenchým tvoria bunky predĺžené v jednom smere so šikmými priečnymi priehradkami. najčastejšie sa vyskytuje v cievnych zväzkoch, pokožka cibule

l Kolenchým je tvorený bunkami s nepravidelne zhrubnutými bunkovými stenami (rohový, doskovitý atď. ) napr. stopky tekvice, uhorky, stonka šalvie

l l Sklerenchým je tvorený bunkami so zhrubnutými bunkovými stenami. bunky sú veľmi odolné voči mechanickému poškodeniu, majú teda hlavne ochrannú funkciu napr. v stene kôstky slivky, v škrupine orecha, v steblách tráv.

Podľa funkcie 1. )Sústava krycích pletív - pokrýva povrch rastlinného tela a chráni tak rastlinu pred škodlivými vplyvmi prostredia, reguluje príjem a výdaj látok Pokožka je tvorená jednou vrstvou plochých buniek bez medzibunkových priestorov - nadzemné orgány (EPIDERMA) pokrytá kutikulou, chráni pred mechanickým poškodením, zabraňuje neregulovanému výdaju vody. - podzemný orgán (RIZODERMA), bez kutikuly

l l Prieduchy (stomata) sú dvojice buniek fazuľovitého (obličkovitého) tvaru medzi ktorými je prieduchová štrbina. Na rozdiel od buniek pokožky obsahujú chloroplasty. Cez prieduchovú štrbinu rastlina odovzdáva do prostredia prebytočnú vodu vo forme vodnej pary - transpirácia - a taktiež uskutočňuje výmenu plynov (O 2, CO 2). U suchozemských dvojklíčnolistových rastlín sú prieduchy v spodnej pokožke listu, u jednoklíčnolistových rastlín väčšinou po oboch stranách listu. (vodné majú prieduchy vo vrchnej pokožke. )

l l Hydatódy - zariadenia podobné prieduchom, ale bez schopnosti zatvárať sa Rastlina cez ne vytláča vodu vo forme kvapiek, čomu hovoríme gutácia (vysoká vlhkosť vzduchu, nižšia teplota).

Súčasťou pokožky rastlín sú aj rôzne výrastky, chlpy a emergencie. Chlpy (trichómy) vyrastajú z jednej pokožkovej bunky napr. krycie - s ochrannou funkciou žľaznaté - vylučujú silice a iné látky pŕhlivé - majú bunkovú stenu inkrustovanú Si. O 2 a preto sa ľahko lámu obsahujú histamín a acetylcholín, látky, ktoré spôsobujú pálenie kože absorpčné - tieto vyrastajú z pokožky koreňa a vytvárajú koreňové vlásky - sú uspôsobené na príjem vodných roztokov

l Emergencie: sú viacbunkové výrastky vzniknuté nielen z pokožky alebo aj z podpokožkových buniek (napr. ostne ruží, tentakuly – lepkavé žliazky mäsožravých rastlín)

2. ) Sústava vodivých pletív Vodivé pletivá vytvárajú len vyššie rastliny. Transpiračný prúd - vedie z koreňa smerom do listov vodu s rozpustenými anorganickými látkami. Asimilačný prúd - smeruje z listov, kde vznikajú organické látky (asimiláty) do miesta spotreby alebo do zásobných orgánov. napr. koreň

Drevná časť vodivých pletív (lat. xylém, ). l transpiračný prúd. tvoria ju cievy a cievice - nad sebou uložené mŕtve bunky so zhrubnutými a zdrevnatenými bunkovými stenami

l l Lyková časť vodivých pletív (lat. floém, ). asimilačný prúd, tvoria ju nad sebou usporiadané, pretiahnuté živé bunky sitkovice s prederavenými (perforované) bunkovými stenami, nedrevnatejú

Drevná a lyková časť vytvárajú cievny zväzok. kolaterálny - drevo je na vnútornej a lyko na vonkajšej strane - najčastejší typ cievneho zväzku – stonka bikolaterálny - jedna drevná a dve lykové časti koncentrický - drevná čast je obklopená lykovou (hadrocentrický) alebo naopak (leptocentrický) radiálny - má niekoľko drevných a lykových častí lúčovito usporiadaných - koreň

Sústava základných pletív - tvoria parenchymatické bunky, - vypĺňajú priestory medzi krycími a vodivými pletivami Asimilačné pletivo - obsahuje veľa chloroplastov, prebieha v ňom fotosyntéza. Vyskytuje sa najmä v listoch. Zásobné pletivo - je bez chloroplastov a nachádza sa hlavne v podzemných orgánoch. V jeho bunkách sa ukladajú zásobné látky. Vodné pletivo - nachádza sa napr. u sukulentov. V jeho bunkách sa hromadia zásoby vody. Prevzdušňovacie pletivo - majú ho často rastliny žijúce na vlhkých stanovištiach, kde je v pôde málo vzduchu. Má veľké medzibunkové priestory, ktoré tvoria sústavu kanálikov. Vylučovacie pletivo - tvoria ho zvláštne skupiny buniek, ktorých obsah odumiera a mŕtve bunky sa potom postupne plnia silicami, trieslovinami, alkaloidmi a pod. Sem patria aj mliečnice iskerníkovitých alebo makovitých.

Kontrolné otázky 1. ) Čo je to pletivo? 2. ) Podľa čoho a ako delíme pletivá? 3. ) Akú funkciu majú krycie pletivá? 4. ) Aké základné pletivá poznáš? 5. ) Aký je rozdiel medzi parenchýmom a sklerenchýmom? 6. ) V čom existuje rozdielnosť medzi trichómami a emergenciami?

Ďakujem za pozornosť