Ra Jednobunkovce Protista loha 1 Charakterizujte jednobunkovce z

  • Slides: 28
Download presentation
Ríša: Jednobunkovce (Protista)

Ríša: Jednobunkovce (Protista)

 �Úloha č. 1 �Charakterizujte jednobunkovce z hľadiska stavby tela, spôsobu života a životného

�Úloha č. 1 �Charakterizujte jednobunkovce z hľadiska stavby tela, spôsobu života a životného prostredia. Uveďte zástupcov kmeňov a ich význam.

CHARAKTERISTIKA �Jedna eukaryotická bunka vykonáva všetky životné funkcie ako samostatný organizmus � 2 µm-3

CHARAKTERISTIKA �Jedna eukaryotická bunka vykonáva všetky životné funkcie ako samostatný organizmus � 2 µm-3 mm, mikroskopické �Špecializované organely: �Ochrana– pelikula, u niektorých aj schránky – Ca. CO 3, Si. O 2 �Pohyb -mikrotubulárne štruktúry: 1. panôžky (pseudopódia) – u meňavkovcov, 2. brvy (cílie) – u nálevníkov, 3. bičíky (flagella) – u bičíkovcov a niektorých meňavkovcov. 4. vlnitá blanka – plazmatický výbežok pelikuly napojený na bičík trypanozóma

�Výživa: heterotrofia, autotrofia (rastlinné bičíkovce) �Príjem potravy: osmoticky, pinocytózou, fagocytózou. �potravové vakuoly � bunkové

�Výživa: heterotrofia, autotrofia (rastlinné bičíkovce) �Príjem potravy: osmoticky, pinocytózou, fagocytózou. �potravové vakuoly � bunkové ústa, bunkový hltan, tráviace vakuoly, bunkový anus. �Vylučovanie: stiahnuteľné vakuoly, exocytóza �Rozmnožovanie: Ich striedanie - a) Pohlavne (kopuláciou, konjugáciou) rodozmena b) Nepohlavne (delením, pučaním, rozpadom) �Životné prostredie: voda, pôda, iný organizmus �V nepriaznivých podmienkach prežívajú v podobe: spór (parazity) a cýst (voľne žijúce).

Význam prvokov Prvoky plnia v ekosystéme dôležité úlohy, napr. : �sú to konzumenty organických

Význam prvokov Prvoky plnia v ekosystéme dôležité úlohy, napr. : �sú to konzumenty organických látok a baktérií �sú článkom potravového reťazca (planktón, bentos) �sú indikátormi znečistenia vôd (nálevníky) �sú zložkou edafónu – ovplyvňujú úrodnosť pôdy �majú horotvorný význam – dierkavce, mrežovce �Mnohé druhy sú parazitické a sú pôvodcami rôznych ochorení živočíchov aj človeka.

SYSTÉM �Prvoky rozdeľujeme na 9 kmeňov. �Z nich sú najdôležitejšie tieto: 1. Meňavkobičíkovce 2.

SYSTÉM �Prvoky rozdeľujeme na 9 kmeňov. �Z nich sú najdôležitejšie tieto: 1. Meňavkobičíkovce 2. Výtrusovce 3. Nálevníky

1. kmeň: Meňavkobičíkovce 1. podkmeň: Bičíkovce 2. podkmeň: Koreňonožce 1. nadtrieda: Meňavkovce 1. trieda:

1. kmeň: Meňavkobičíkovce 1. podkmeň: Bičíkovce 2. podkmeň: Koreňonožce 1. nadtrieda: Meňavkovce 1. trieda: Meňavky 2. trieda: Dierkavce 2. nadtrieda: Nitkonožce 1. trieda: Mrežovce 2. trieda: Slncovky 2. kmeň: Výtrusovce 1. trieda: Gregaríny 2. trieda: Kokcídie 3. trieda: Krvinovky 3. kmeň: Nálevníky (Riasničkavce)

1. kmeň: Meňavkobičíkovce �pohyb: panôžkami alebo bičíkmi �rozmnožovanie: pozdĺžne delenie � 1. podkmeň :

1. kmeň: Meňavkobičíkovce �pohyb: panôžkami alebo bičíkmi �rozmnožovanie: pozdĺžne delenie � 1. podkmeň : Bičíkovce - Parazitické druhy: trypanozóma spavičná (tripanosoma gambiense)- spôsobuje spavú chorobu rozšírenú v tropickej Afrike. Žije v krvi živočíchov a na človeka ju prenáša mucha tse-tse. Z krvi napáda nervovú sústavu a vyvoláva únavu a letargiu, ktoré pripomínajú spánok. Neliečená končí smrťou. bičovka rybia - napáda ryby. črevovnička detská– v čreve detí, zápaly, teploty, hnačky trichomonáda pošvová (trichomonas vaginalis) – u žien – zápaly až neplodnosť, prenos-pohlavným stykom

�žije v krvi živočíchov a človeka, je parazit �pohybuje sa undulujúcou membránou �vyskytuje sa

�žije v krvi živočíchov a človeka, je parazit �pohybuje sa undulujúcou membránou �vyskytuje sa v tropických oblastiach Afriky, kde spôsobuje spavú nemoc �na človeka ju prenáša mucha tse-tse �vyvoláva zápal lymfatických uzlín, napáda nervovú sústavu človeka, ktorý sa dostáva do útlmového štádia, pripomínajúceho spánok �neliečené ochorenie končí smrťou

Bičovka rybia Črevovnička detská Trichomonáda

Bičovka rybia Črevovnička detská Trichomonáda

� 2. podkmeň: Koreňonožce - panôžky – pohyb aj príjem potravy (fagocytóza) Trieda: Meňavky

� 2. podkmeň: Koreňonožce - panôžky – pohyb aj príjem potravy (fagocytóza) Trieda: Meňavky - netvoria schránky Meňavka veľká – vo vode Meňavka červienková– žije v čreve človeka v dvoch formách: f. minuta (neškodná, živí sa črevnými baktériami), f. magna (agresívna f. , napáda črevný epitel, spôsobuje krvácanie do čreva a hnačky). spôsobuje v niektorých oblastiach epidémie Slzovičkovka zhubná (Negleria fowleri) atypický zápal mozgových blán nosom sa dostáva k mozgovým nervom žije v teplých vodách

Trieda: Dierkavce morské, lezú po dne, viackomorové schránky z Ca. CO 3 , cez

Trieda: Dierkavce morské, lezú po dne, viackomorové schránky z Ca. CO 3 , cez otvory tenké panôžky po odumretí tvoria schránky morské sedimenty Trieda: Mrežovce – morské, sú súčaťou planktónu, tvoria mriežkovité schránky (Si. O 2) Trieda: Slncovky - sladkovodné, schránky (Si. O 2 ), zo schránky vystupujú lúčovité tenké panôžky

Dierkavce Mrežovce Slncovka

Dierkavce Mrežovce Slncovka

2. kmeň: Výtrusovce �Úplné prispôsobenie na parazitický spôsob života, endoparazity. �V prednej časti tela

2. kmeň: Výtrusovce �Úplné prispôsobenie na parazitický spôsob života, endoparazity. �V prednej časti tela majú zariadenia z tubulov – prichytávanie a prenikanie do tela hostiteľa. �Majú vylučovacie vačky, tie obsahujú látky, ktoré brzdia imunitné reakcie napadnutých buniek. �Žiadne pohybové ústrojčeky. �Potravu prijímajú celým povrchom tela (otvory v pelikule). �Niektoré druhy žijú v jednom hostiteľovi, iné striedajú dvoch hostiteľov

Zložitý vývinový cyklus – striedanie pohlavného a nepohlavného rozmnožovania �- výsledkom pohlavného rozmnožovania je

Zložitý vývinový cyklus – striedanie pohlavného a nepohlavného rozmnožovania �- výsledkom pohlavného rozmnožovania je vznik spór, ktoré sa nepohlavne rozmnožujú sporogóniou. �V spórach vznikajú zárodky, ktoré bodavý hmyz prenáša do hostiteľa. �V hostiteľských bunkách dochádza k rozpadu buniek parazita na nové jedince – schizogónia, tie vyvolávajú ochorenie �Potom nasleduje pohlavné rozmnožovanie - gamogónia, pri ktorom vždy 2 schizonty navzájom splynú, výsledkom je vznik spór.

Zložitý vývojový cyklus �Striedanie pohl. a nepohl. rozmnožovania �A. v tele komára � pohlavné

Zložitý vývojový cyklus �Striedanie pohl. a nepohl. rozmnožovania �A. v tele komára � pohlavné rozmnožovania (gamogónia) �Vzniká zygota a z nej spóra �sporogónia, vznikajú infekčné zárodky, napádajú človeka �B. v tele človeka �nepohlavné rozmnožovanie – schizogónia, rozpad, napadnuté sú červené krvinky

Tr. Gregariny CHARAKTERISTIKA �Žijú v čreve a telových dutinách bezchordátov. �Mimobunkové parazity �Kĺzavý pohyb

Tr. Gregariny CHARAKTERISTIKA �Žijú v čreve a telových dutinách bezchordátov. �Mimobunkové parazity �Kĺzavý pohyb �Gregarina švábia – hostiteľom je šváb, neškodí mu.

Trieda: Kokcídie CHARAKTERISTIKA �Vnútrobunkové parazity článkonožcov a stavovcov �Kokcídia pečeňová – bunky epitelov čreva

Trieda: Kokcídie CHARAKTERISTIKA �Vnútrobunkové parazity článkonožcov a stavovcov �Kokcídia pečeňová – bunky epitelov čreva a žlčových ciest, zajacom a králikom spôsobuje kokcidiózu (málo pohybu, hnačky, opuchy brucha). kokcídia toxoplazma �Toxoplazma gondii – u človeka, po prekonaní trvalá imunita. Ak v tehotenstve – poškodenie plodu až potrat. Toxoplazmózu (cysty) prenášajú domáce zvieratá (mačky, holuby).

Tr. Krvinovky CHARAKTERISTIKA �Parazitujú v rôznych epiteloch. Anopheles �Maláriovec štvordňový, m. trojdňový, �m. tropický(Plasmodium

Tr. Krvinovky CHARAKTERISTIKA �Parazitujú v rôznych epiteloch. Anopheles �Maláriovec štvordňový, m. trojdňový, �m. tropický(Plasmodium malariae) �pôvodcovia malárie, v trópoch s močiarmi, prenášač – komár Anopheles. �Prejavy: q q q q zimnica triaška búšenie srdca teplota nad 40 °C bolesť kostí zvracanie poruchy vedomia

Životný cyklus maláriovca 4 -dňového �Pri poštípaní infikovaným komárom sa do človeka dostanú jedince,

Životný cyklus maláriovca 4 -dňového �Pri poštípaní infikovaným komárom sa do človeka dostanú jedince, ktoré vznikli sporogóniou. Zachytia sa na epitel krvných vlásočníc. �Tu sa rozmnožujú schizogóniou a napádajú erytrocyty, kde prebieha nepohlavné rozmnožovanie (likvidujú hemoglobín, erytrocyty praskajú). �Parazit opúšťa č. krvinky a po určitom čase vyvoláva vysoké horúčky (každý štvrtý deň). �Pri infekcii maláriovcom trojdňovým sa horúčkovité záchvaty opakujú každý tretí deň a pri maláriovcovi tropickom každý deň (najnebezpečnejší typ). �Hostitelia sa striedajú, pohlavné rozmnožovanie prebieha v tele komára.

Liečba malárie �Očkovanie síce neexistuje, ale počas pobytu v malarickej oblasti je možné sa

Liečba malárie �Očkovanie síce neexistuje, ale počas pobytu v malarickej oblasti je možné sa pred maláriou okrem snahy nenechať sa komármi poštípať (repelenty, moskytiéry a navečer dlhé rukávy) chrániť aj takzvanou chemoprofylaxiou – užívaním nízkych dávok antimalarík počas celého pobytu. �Tieto nízke dávky v krvi by mali zničiť parazity malárie ešte predtým, než sa rozmnožia a choroba vypukne. �Antimalariká: Mefloquine (Lariam), Doxycycline, Malarone, Artemisin, kombinácia Chloroquine a Proguanil (Paludrine)

Výskyt malárie vo svete

Výskyt malárie vo svete

3. kmeň: Nálevníky � Prevažne voľne žijúce � Brvy na pohyb � Potrava: baktérie,

3. kmeň: Nálevníky � Prevažne voľne žijúce � Brvy na pohyb � Potrava: baktérie, riasy, mnohé sú dravé � Všetky typy vôd, indikátor znečistenia vôd, � Dve jadrá: makronukleus – vegetatívne, metabolizmus b. mikronukleus – generatívne, rozmnožovanie � Nepohlavné rozmnožovanie – priečne delenie, pohlavné rozmnožovanie – konjugácia � črievička veľká � bôbovka veľká � šibavec (Stentor) � vírivka (Vorticella)

Princíp konjugácie 1. 2. 3. 4. 5. 6. 7. Dva jedince sa spoja bunkovými

Princíp konjugácie 1. 2. 3. 4. 5. 6. 7. Dva jedince sa spoja bunkovými ústami. Makronukleus sa rozpadne. Mikronukleus sa 2 x za sebou mitoticky delí, vzniknú 4 malé jadrá (2 n). Tri z nich zaniknú a jedno sa meioticky rozdelí na stacionárne a migratórne jadro (n). Migratórne jadrá sa cez bunkové ústa navzájom vymenia. Potom sa bunky od seba oddelia. Stacionárne jadro splýva s vymeneným migratórnym -). Toto jadro sa 2 x mitoticky delí, čiže vzniknú 4 jadrá (2 n). Potom sa rozdelí aj bunka, pričom každá si zoberie po 2 jadrá (2 n). Jedno jadro predstavuje znovu mikronukleus, druhé zmnoží svoju chromozómovú sadu a vznikne z neho makronukleus. Konjugáciou dvoch jedincov vzniknú 4 nové jedince, ktoré sa potom delia nepohlavne.

Opakovanie �A � 1. Vymenuj spôsoby pohybu jednobunkovcov � 2. Charakterizuj trypanozómu spavičnú �

Opakovanie �A � 1. Vymenuj spôsoby pohybu jednobunkovcov � 2. Charakterizuj trypanozómu spavičnú � 3. Charakterizuj meňavku dyzenterickú � 4. Charakterizuj toxoplazmu gondii � 5. Charakterizuj pojmy: pelikula, spóra �B � 1. Vymenuj spôsoby výživy jednobunkovcov � 2. Charakterizuj trichomonádu pošvovú � 3. Charakterizuj slzovičkovku zhubnú � 4. Charakterizuj kokcídiu králičiu � 5. Vysvetli pojmy: cysta, metagenéza

�C � 1. Charakterizuj jednobunkovce ( veľkosť, výskyt, pozorovanie) � 2. Charakterizuj rozmnožovanie jednobunkovcov

�C � 1. Charakterizuj jednobunkovce ( veľkosť, výskyt, pozorovanie) � 2. Charakterizuj rozmnožovanie jednobunkovcov � 3. Charakterizuj bičovku rybiu � 4. Vysvetli prispôsobenia výtrusovcov na parazitizmus � 5. Vysvetli pojmy: vlnitá blanka, fagocytóza �D � 1. Charakterizuj vylučovanie u jednobunkovcov � 2. Vymenuj kmene jednobunkovcov � 3. Charakterizuj dierkavce a mrežovce � 4. Charakterizuj maláriovce, príznaky malárie, prevencia � 5. Vysvetli pojmy: pinocytóza, kokcidióza