Ra Jednobunkovce Protista loha 1 Charakterizujte jednobunkovce z

Ríša: Jednobunkovce (Protista)

�Úloha č. 1 �Charakterizujte jednobunkovce z hľadiska stavby tela, spôsobu života a životného prostredia. Uveďte zástupcov kmeňov a ich význam.

CHARAKTERISTIKA �Jedna eukaryotická bunka vykonáva všetky životné funkcie ako samostatný organizmus � 2 µm-3 mm, mikroskopické �Špecializované organely: �Ochrana– pelikula, u niektorých aj schránky – Ca. CO 3, Si. O 2 �Pohyb -mikrotubulárne štruktúry: 1. panôžky (pseudopódia) – u meňavkovcov, 2. brvy (cílie) – u nálevníkov, 3. bičíky (flagella) – u bičíkovcov a niektorých meňavkovcov. 4. vlnitá blanka – plazmatický výbežok pelikuly napojený na bičík trypanozóma

�Výživa: heterotrofia, autotrofia (rastlinné bičíkovce) �Príjem potravy: osmoticky, pinocytózou, fagocytózou. �potravové vakuoly � bunkové ústa, bunkový hltan, tráviace vakuoly, bunkový anus. �Vylučovanie: stiahnuteľné vakuoly, exocytóza �Rozmnožovanie: Ich striedanie - a) Pohlavne (kopuláciou, konjugáciou) rodozmena b) Nepohlavne (delením, pučaním, rozpadom) �Životné prostredie: voda, pôda, iný organizmus �V nepriaznivých podmienkach prežívajú v podobe: spór (parazity) a cýst (voľne žijúce).

Význam prvokov Prvoky plnia v ekosystéme dôležité úlohy, napr. : �sú to konzumenty organických látok a baktérií �sú článkom potravového reťazca (planktón, bentos) �sú indikátormi znečistenia vôd (nálevníky) �sú zložkou edafónu – ovplyvňujú úrodnosť pôdy �majú horotvorný význam – dierkavce, mrežovce �Mnohé druhy sú parazitické a sú pôvodcami rôznych ochorení živočíchov aj človeka.

SYSTÉM �Prvoky rozdeľujeme na 9 kmeňov. �Z nich sú najdôležitejšie tieto: 1. Meňavkobičíkovce 2. Výtrusovce 3. Nálevníky

1. kmeň: Meňavkobičíkovce 1. podkmeň: Bičíkovce 2. podkmeň: Koreňonožce 1. nadtrieda: Meňavkovce 1. trieda: Meňavky 2. trieda: Dierkavce 2. nadtrieda: Nitkonožce 1. trieda: Mrežovce 2. trieda: Slncovky 2. kmeň: Výtrusovce 1. trieda: Gregaríny 2. trieda: Kokcídie 3. trieda: Krvinovky 3. kmeň: Nálevníky (Riasničkavce)

1. kmeň: Meňavkobičíkovce �pohyb: panôžkami alebo bičíkmi �rozmnožovanie: pozdĺžne delenie � 1. podkmeň : Bičíkovce - Parazitické druhy: trypanozóma spavičná (tripanosoma gambiense)- spôsobuje spavú chorobu rozšírenú v tropickej Afrike. Žije v krvi živočíchov a na človeka ju prenáša mucha tse-tse. Z krvi napáda nervovú sústavu a vyvoláva únavu a letargiu, ktoré pripomínajú spánok. Neliečená končí smrťou. bičovka rybia - napáda ryby. črevovnička detská– v čreve detí, zápaly, teploty, hnačky trichomonáda pošvová (trichomonas vaginalis) – u žien – zápaly až neplodnosť, prenos-pohlavným stykom

�žije v krvi živočíchov a človeka, je parazit �pohybuje sa undulujúcou membránou �vyskytuje sa v tropických oblastiach Afriky, kde spôsobuje spavú nemoc �na človeka ju prenáša mucha tse-tse �vyvoláva zápal lymfatických uzlín, napáda nervovú sústavu človeka, ktorý sa dostáva do útlmového štádia, pripomínajúceho spánok �neliečené ochorenie končí smrťou

Bičovka rybia Črevovnička detská Trichomonáda

� 2. podkmeň: Koreňonožce - panôžky – pohyb aj príjem potravy (fagocytóza) Trieda: Meňavky - netvoria schránky Meňavka veľká – vo vode Meňavka červienková– žije v čreve človeka v dvoch formách: f. minuta (neškodná, živí sa črevnými baktériami), f. magna (agresívna f. , napáda črevný epitel, spôsobuje krvácanie do čreva a hnačky). spôsobuje v niektorých oblastiach epidémie Slzovičkovka zhubná (Negleria fowleri) atypický zápal mozgových blán nosom sa dostáva k mozgovým nervom žije v teplých vodách

Trieda: Dierkavce morské, lezú po dne, viackomorové schránky z Ca. CO 3 , cez otvory tenké panôžky po odumretí tvoria schránky morské sedimenty Trieda: Mrežovce – morské, sú súčaťou planktónu, tvoria mriežkovité schránky (Si. O 2) Trieda: Slncovky - sladkovodné, schránky (Si. O 2 ), zo schránky vystupujú lúčovité tenké panôžky

Dierkavce Mrežovce Slncovka

2. kmeň: Výtrusovce �Úplné prispôsobenie na parazitický spôsob života, endoparazity. �V prednej časti tela majú zariadenia z tubulov – prichytávanie a prenikanie do tela hostiteľa. �Majú vylučovacie vačky, tie obsahujú látky, ktoré brzdia imunitné reakcie napadnutých buniek. �Žiadne pohybové ústrojčeky. �Potravu prijímajú celým povrchom tela (otvory v pelikule). �Niektoré druhy žijú v jednom hostiteľovi, iné striedajú dvoch hostiteľov

Zložitý vývinový cyklus – striedanie pohlavného a nepohlavného rozmnožovania �- výsledkom pohlavného rozmnožovania je vznik spór, ktoré sa nepohlavne rozmnožujú sporogóniou. �V spórach vznikajú zárodky, ktoré bodavý hmyz prenáša do hostiteľa. �V hostiteľských bunkách dochádza k rozpadu buniek parazita na nové jedince – schizogónia, tie vyvolávajú ochorenie �Potom nasleduje pohlavné rozmnožovanie - gamogónia, pri ktorom vždy 2 schizonty navzájom splynú, výsledkom je vznik spór.

Zložitý vývojový cyklus �Striedanie pohl. a nepohl. rozmnožovania �A. v tele komára � pohlavné rozmnožovania (gamogónia) �Vzniká zygota a z nej spóra �sporogónia, vznikajú infekčné zárodky, napádajú človeka �B. v tele človeka �nepohlavné rozmnožovanie – schizogónia, rozpad, napadnuté sú červené krvinky

Tr. Gregariny CHARAKTERISTIKA �Žijú v čreve a telových dutinách bezchordátov. �Mimobunkové parazity �Kĺzavý pohyb �Gregarina švábia – hostiteľom je šváb, neškodí mu.

Trieda: Kokcídie CHARAKTERISTIKA �Vnútrobunkové parazity článkonožcov a stavovcov �Kokcídia pečeňová – bunky epitelov čreva a žlčových ciest, zajacom a králikom spôsobuje kokcidiózu (málo pohybu, hnačky, opuchy brucha). kokcídia toxoplazma �Toxoplazma gondii – u človeka, po prekonaní trvalá imunita. Ak v tehotenstve – poškodenie plodu až potrat. Toxoplazmózu (cysty) prenášajú domáce zvieratá (mačky, holuby).

Tr. Krvinovky CHARAKTERISTIKA �Parazitujú v rôznych epiteloch. Anopheles �Maláriovec štvordňový, m. trojdňový, �m. tropický(Plasmodium malariae) �pôvodcovia malárie, v trópoch s močiarmi, prenášač – komár Anopheles. �Prejavy: q q q q zimnica triaška búšenie srdca teplota nad 40 °C bolesť kostí zvracanie poruchy vedomia

Životný cyklus maláriovca 4 -dňového �Pri poštípaní infikovaným komárom sa do človeka dostanú jedince, ktoré vznikli sporogóniou. Zachytia sa na epitel krvných vlásočníc. �Tu sa rozmnožujú schizogóniou a napádajú erytrocyty, kde prebieha nepohlavné rozmnožovanie (likvidujú hemoglobín, erytrocyty praskajú). �Parazit opúšťa č. krvinky a po určitom čase vyvoláva vysoké horúčky (každý štvrtý deň). �Pri infekcii maláriovcom trojdňovým sa horúčkovité záchvaty opakujú každý tretí deň a pri maláriovcovi tropickom každý deň (najnebezpečnejší typ). �Hostitelia sa striedajú, pohlavné rozmnožovanie prebieha v tele komára.

Liečba malárie �Očkovanie síce neexistuje, ale počas pobytu v malarickej oblasti je možné sa pred maláriou okrem snahy nenechať sa komármi poštípať (repelenty, moskytiéry a navečer dlhé rukávy) chrániť aj takzvanou chemoprofylaxiou – užívaním nízkych dávok antimalarík počas celého pobytu. �Tieto nízke dávky v krvi by mali zničiť parazity malárie ešte predtým, než sa rozmnožia a choroba vypukne. �Antimalariká: Mefloquine (Lariam), Doxycycline, Malarone, Artemisin, kombinácia Chloroquine a Proguanil (Paludrine)

Výskyt malárie vo svete

3. kmeň: Nálevníky � Prevažne voľne žijúce � Brvy na pohyb � Potrava: baktérie, riasy, mnohé sú dravé � Všetky typy vôd, indikátor znečistenia vôd, � Dve jadrá: makronukleus – vegetatívne, metabolizmus b. mikronukleus – generatívne, rozmnožovanie � Nepohlavné rozmnožovanie – priečne delenie, pohlavné rozmnožovanie – konjugácia � črievička veľká � bôbovka veľká � šibavec (Stentor) � vírivka (Vorticella)

Princíp konjugácie 1. 2. 3. 4. 5. 6. 7. Dva jedince sa spoja bunkovými ústami. Makronukleus sa rozpadne. Mikronukleus sa 2 x za sebou mitoticky delí, vzniknú 4 malé jadrá (2 n). Tri z nich zaniknú a jedno sa meioticky rozdelí na stacionárne a migratórne jadro (n). Migratórne jadrá sa cez bunkové ústa navzájom vymenia. Potom sa bunky od seba oddelia. Stacionárne jadro splýva s vymeneným migratórnym -). Toto jadro sa 2 x mitoticky delí, čiže vzniknú 4 jadrá (2 n). Potom sa rozdelí aj bunka, pričom každá si zoberie po 2 jadrá (2 n). Jedno jadro predstavuje znovu mikronukleus, druhé zmnoží svoju chromozómovú sadu a vznikne z neho makronukleus. Konjugáciou dvoch jedincov vzniknú 4 nové jedince, ktoré sa potom delia nepohlavne.

Opakovanie �A � 1. Vymenuj spôsoby pohybu jednobunkovcov � 2. Charakterizuj trypanozómu spavičnú � 3. Charakterizuj meňavku dyzenterickú � 4. Charakterizuj toxoplazmu gondii � 5. Charakterizuj pojmy: pelikula, spóra �B � 1. Vymenuj spôsoby výživy jednobunkovcov � 2. Charakterizuj trichomonádu pošvovú � 3. Charakterizuj slzovičkovku zhubnú � 4. Charakterizuj kokcídiu králičiu � 5. Vysvetli pojmy: cysta, metagenéza

�C � 1. Charakterizuj jednobunkovce ( veľkosť, výskyt, pozorovanie) � 2. Charakterizuj rozmnožovanie jednobunkovcov � 3. Charakterizuj bičovku rybiu � 4. Vysvetli prispôsobenia výtrusovcov na parazitizmus � 5. Vysvetli pojmy: vlnitá blanka, fagocytóza �D � 1. Charakterizuj vylučovanie u jednobunkovcov � 2. Vymenuj kmene jednobunkovcov � 3. Charakterizuj dierkavce a mrežovce � 4. Charakterizuj maláriovce, príznaky malárie, prevencia � 5. Vysvetli pojmy: pinocytóza, kokcidióza