Ptnick turizmus ako turistick produkt Ako vytvori konkurencieschopn

Pútnický turizmus ako turistický produkt. Ako vytvoriť konkurencieschopný turistický produkt? dr Krzysztof Szpara Vysoká škola informatiky a manažmentu v Rzeszowe Katedra geografie Krasiczyn 2017

ubytovanie poradenstvo o predaji produktu cestovanie b zdr ezpla t sta avotn ná ros íck tliv a osť rezervácia cez počítač letenky JADRO PRODUKTU poznávanie oddych spokojnosť stravovanie dodatočné zájazdy SKUTOČNÝ ROZŠÍRENÝ Štruktúra turistického produktu Zdroj: Altkorn ta ve neč čie né rk y servis po predaji

Sociálne a politické prostredie Demografické prostredie Využitie Prieskum trhu v cestovnom Ekonomické prostredie ČLOVEK ruchu Kultúrne prostredie Materiálne zdroje Turistické atrakcie TURISTIC KÝ POTENCI ÁL POTREBY V SÚVISLOSTI S CESTOVANÍM STRETNUTIE ALEBO STRET TURISTICKÉ HODNOTY TURISTICK Ý DOPYT TURISTICKÝ PRODUKT TURISTICK Á PONUKA CESTA (ČINNOSŤ ) (AKCIA) Proces vzniku turistického produktu Zdroj: (Kaczmarek, Stasiak, Włodarczyk 2005) Dopravná dostupnosť

Ako vytvoriť konkurencieschopný turistický produkt? I. koncepcia Analýza tendencií; Prieskum trhu; Inventarizácia existujúcich zdrojov; SWOT analýza; Cieľový trh;

Ako vytvoriť konkurencieschopný turistický produkt? II. Plánovanie produktu Precízne určenie všetkých komponentov nevyhnutných pre vytvorenie ponuky; Vypracovanie konkrétnej ponuky; Príprava balíčkov ponúkaných služieb; Sieťovanie;

Ako vytvoriť konkurencieschopný turistický produkt? III. Komercializácia produktu Určenie ceny produktu; Propagácia produktu (aké nástroje); Predaj produktu.

Ako vytvoriť konkurencieschopný turistický produkt? IV. Riadenie produktu Monitoring Školenia Kvalita poskytovaných služieb

Ako vytvoriť konkurencieschopný turistický produkt? I. Koncepcia Analýza tendencií; Prieskum trhu; Inventarizácia existujúcich zdrojov; SWOT analýza; Cieľový trh;

Analýza tendencií v cestovnom ruchu (niektoré aspekty) Na základe Marketingovej stratégie Poľska v sektore cestovného ruchu na roky 2012 – 2020 Zdroj: Marketingová stratégia Poľska v sektore cestovného ruchu na roky 2012 – 2020, 2011, Poľská turistická organizácia, [In: ] http: //www. pot. gov. pl/dzialania/p/do-pobrania/plany-i-sprawozdania.

Analýza tendencií v cestovnom ruchu (niektoré aspekty) 1. Starnutie obyvateľstva; 2. Zvýšenie zdravotného povedomia; 3. Celoživotné vzdelávanie; 4. Zvýšenie významu moderných technológií; 5. Nedostatok voľného času a obmedzený rozpočet; 6. Ďalšie zvyšovanie povedomia o potrebe ochrany životného prostredia a opatreniach trvalo udržateľného rozvoja; 7. Zmena životného štýlu v západnej spoločnosti; 8. Aktívna politika v rámci cestovného ruchu Zdroj: Marketingová stratégia Poľska v sektore cestovného ruchu na roky 2012 – 2020, 2011, Poľská turistická organizácia, [In: ] http: //www. pot. gov. pl/dzialania/p/do-pobrania/plany-i-sprawozdania.

1. Starnutie obyvateľstva • seniori sú aktívnejší, majú lepší zdravotný stav a väčšiu kúpnu silu; • medzi zákazníkmi budú pribúdať menej početné rodiny ako doteraz. Zdroj: Marketingová stratégia Poľska v sektore cestovného ruchu na roky 2012 – 2020, 2011, Poľská turistická organizácia, [In: ] http: //www. pot. gov. pl/dzialania/p/do-pobrania/plany-i-sprawozdania.

1. Starnutie obyvateľstva – následky • dôjde k nárastu požiadaviek týkajúcich sa kvality, bezpečnosti, komfortu; • dôjde k potrebe organizovania jednoduchej a rýchlej dopravy a prípravy ponuky pre seniorov; • pravdepodobne dôjde k nárastu dopytu po výrobkoch pre samostatne cestujúcich jednotlivcov; • pravdepodobne dôjde k nárastu dopytu po luxusných a špecializovaných výrobkoch. Zdroj: Marketingová stratégia Poľska v sektore cestovného ruchu na roky 2012 – 2020, 2011, Poľská turistická organizácia, [In: ] http: //www. pot. gov. pl/dzialania/p/do-pobrania/plany-i-sprawozdania.

2. Zvýšenie zdravotného povedomia – následky Zdravotné aspekty budú zohľadňované pri výbere destinácie a spôsobu trávenia času počas dovoleniek, napr. : • menší dopyt po pasívnom oddychu, • väčší dopyt po formách aktívneho oddychu, • väčší dopyt po formách biologickej obnovy. Zdroj: Marketingová stratégia Poľska v sektore cestovného ruchu na roky 2012 – 2020, 2011, Poľská turistická organizácia, [In: ] http: //www. pot. gov. pl/dzialania/p/do-pobrania/plany-i-sprawozdania.

3. Celoživotné vzdelávanie (zvyšovanie vzdelania a kvalifikácií) Vo výsledku budú turisti vyberať výrobky, ktoré sú spojené s kultúrou, umením, dejinami, oblasťou sacrum ap. Budú očakávať produkty založené na kreativite a špecializované produkty. Zdroj: Marketingová stratégia Poľska v sektore cestovného ruchu na roky 2012 – 2020, 2011, Poľská turistická organizácia, [In: ] http: //www. pot. gov. pl/dzialania/p/do-pobrania/plany-i-sprawozdania.

4. Zvýšenie významu moderných technológií, z toho: • informácie a internetový predaj, • vizualizácia, • využitie mobilných telefónov a GPS na komunikovanie, získavanie informácii a lokalizáciu, • zvýšenie významu sociálnych sietí namiesto tradičných propagačných portálov v rámci marketingovej komunikácie. Zdroj: Marketingová stratégia Poľska v sektore cestovného ruchu na roky 2012 – 2020, 2011, Poľská turistická organizácia, [In: ] http: //www. pot. gov. pl/dzialania/p/do-pobrania/plany-i-sprawozdania.

4. Zvýšenie významu moderných technológií – následky • narastie význam aplikácií, ktoré slúžia na porovnávanie ponúk a prípravu výjazdov a bezprostrednú rezerváciu, • dôležité bude umožnenie virtuálnych prehliadok a prezentácií atrakcií v 3 D, • mobilné aplikácie, GPS Zdroj: Marketingová stratégia Poľska v sektore cestovného ruchu na roky 2012 – 2020, 2011, Poľská turistická organizácia, [In: ] http: //www. pot. gov. pl/dzialania/p/do-pobrania/plany-i-sprawozdania.

5. Nedostatok voľného času a obmedzený rozpočet – následky • dopyt po lacnejších a kratších cestách, • možnože to bude vzdanie sa jednej dlhšej dovolenky v prospech niekoľkých kratších období oddychu, • na význame získajú krátke pobyty neďaleko miesta bydliska s jednoduchým cestovaním. Zdroj: Marketingová stratégia Poľska v sektore cestovného ruchu na roky 2012 – 2020, 2011, Poľská turistická organizácia, [In: ] http: //www. pot. gov. pl/dzialania/p/do-pobrania/plany-i-sprawozdania.

6. Ďalší nárast povedomia Z toho: • o potrebe ochrany životného prostredia, • o potrebe prijímať aktivity v oblasti udržateľného rozvoja Zdroj: Marketingová stratégia Poľska v sektore cestovného ruchu na roky 2012 – 2020, 2011, Poľská turistická organizácia, [In: ] http: //www. pot. gov. pl/dzialania/p/do-pobrania/plany-i-sprawozdania.

6. Ďalší nárast povedomia – následky • narastie dopyt po oddychu v oblastiach vzácnych z prírodného hľadiska, „nedotknutých“, „divokých“ a po ekologickej turistike a produktoch založených na prírode, Zdroj: Marketingová stratégia Poľska v sektore cestovného ruchu na roky 2012 – 2020, 2011, Poľská turistická organizácia, [In: ] http: //www. pot. gov. pl/dzialania/p/do-pobrania/plany-i-sprawozdania.

6. Ďalší nárast povedomia – následky • zodpovednosť za prostredie (životné a kultúrne) môže byť konkurenčnou prevahou turistických produktov, • väčší význam „ekologických“ značiek, • turisti budú uprednostňovať miesta, ktoré sa vyznačujú priaznivým prístupom miestneho obyvateľstva k návštevníkom a kvalita služieb je na vysokej úrovni. Zdroj: Marketingová stratégia Poľska v sektore cestovného ruchu na roky 2012 – 2020, 2011, Poľská turistická organizácia, [v: ] http: //www. pot. gov. pl/dzialania/p/do-pobrania/plany-i-sprawozdania.

7. Zmena životného štýlu v západnej spoločnosti – následky • nastane dopyt po vysokokvalitných produktoch a službách pri správnom pomere kvality a ceny, • výrobky sa musia odlišovať od iných pridanou hodnotou (výnimočnosť, unikátnosť). Zdroj: Marketingová stratégia Poľska v sektore cestovného ruchu na roky 2012 – 2020, 2011, Poľská turistická organizácia, [In: ] http: //www. pot. gov. pl/dzialania/p/do-pobrania/plany-i-sprawozdania.

7. Zmena životného štýlu v západnej spoločnosti – následky • zákazníci sa budú riadiť svojimi skúsenosťami, čo môže byť podnetom, aby sa vrátili na známe miesto, ktoré predtým navštívili a dobre ho spomínajú, Zdroj: Marketingová stratégia Poľska v sektore cestovného ruchu na roky 2012 – 2020, 2011, Poľská turistická organizácia, [In: ] http: //www. pot. gov. pl/dzialania/p/do-pobrania/plany-i-sprawozdania.

7. Zmena životného štýlu v západnej spoločnosti – následky • pravdepodobne dôjde k ďalšiemu rozvoju cestovného ruchu, v ktorom sa vyskytujú prvky dobrodružstva, • môže tiež vzniknúť dopyt po nových úzko špecializovaných produktoch. Zdroj: Marketingová stratégia Poľska v sektore cestovného ruchu na roky 2012 – 2020, 2011, Poľská turistická organizácia, [In: ] http: //www. pot. gov. pl/dzialania/p/do-pobrania/plany-i-sprawozdania.

8. Aktívna politika v rámci cestovného ruchu decentralizácia marketingových aktivít a realizácia spoločných, inovačných propagačných projektov, vrátane cezhraničných. Zdroj: Marketingová stratégia Poľska v sektore cestovného ruchu na roky 2012 – 2020, 2011, Poľská turistická organizácia, [In: ] http: //www. pot. gov. pl/dzialania/p/do-pobrania/plany-i-sprawozdania.

8. Aktívna politika v rámci cestovného ruchu – následky • väčší význam získa marketing miesta a marketingové aktivity na regionálnej a miestnej úrovni, • turisti budú častejšie vyberať regióny ponúkajúce úplný, diferencovaný a vyvážený produkt, Zdroj: Marketingová stratégia Poľska v sektore cestovného ruchu na roky 2012 – 2020, 2011, Poľská turistická organizácia, [In: ] http: //www. pot. gov. pl/dzialania/p/do-pobrania/plany-i-sprawozdania.

model 3 S (Sun – slnko, Sand – piesok, Sea – more)

model 3 E Entertainment – zábava Excitement – excitácia Education – vzdelávanie Zdroj: http: //podroze. gazeta. pl/podroze/1, 114204, 8485337, Ekscytacja_zamiast_piasku_i_slonca__Turystyka_3 E_zastepuje. html

Turisti si pri rozhodovaní o ceste budú zriedkavejšie klásť otázku „kam? ” a častejšie „prečo? ” Zdroj: Marketingová stratégia Poľska v sektore cestovného ruchu na roky 2012 – 2020, 2011, Poľská turistická organizácia, [In: ] http: //www. pot. gov. pl/dzialania/p/do-pobrania/plany-i-sprawozdania.

Prieskum trhu Primárny prieskum (spravidla v teréne) sekundárny prieskum (pri využití výsledkov iných prieskumov).

Prieskum trhu – čo zahŕňa? Hlavné motivácie cestovania – základný produkt (podstata, základ produktu)

Prieskum trhu – čo zahŕňa? • demografickú a sociálnu charakteristiku potenciálnych alebo aktuálnych spotrebiteľov (vek, príjmy, profesia, vzdelanie), • bydlisko potenciálnych alebo skutočných spotrebiteľov (krajiny, regióny, mestá), Jolanta Kamieniecka, Janusz Majewski, Proekologiczny produkt turystyczny, http: //natura 2000. org. pl/

Prieskum trhu – čo zahŕňa? • prognózy trendov na trhoch v rozsahu očakávaní zákazníkov daného segmentu, • obce/mestá alebo regióny, ktoré sú hlavnými konkurentmi v rámci konkrétneho druhu oddychu, silné a slabé stránky týchto konkurenčných subjektov. Jolanta Kamieniecka, Janusz Majewski, Proekologiczny produkt turystyczny, http: //natura 2000. org. pl/

Obr. č. 1. Rôzne úrovne potrieb a vnímania sveta VŠETCI ĽUDIA Všeobecná úroveň PLEMENO ÚROVEŇ VZDELANIA NÁBOŽENSTVO VEK Kolektívna úroveň Individuálna úroveň Rôzne úrovne potrieb a vnímania sveta Zdroj: (Kaczmarek, Stasiak, Włodarczyk 2005)

Segmentácia trhu – rozdelenie trhu na pomerne rovnorodé skupiny spotrebiteľov, ktoré vzhľadom na podobné vlastnosti prejavujú podobný dopyt, za účelom prípravy produktu vyhovujúceho ich potrebám a následného získania konkurenčnej prevahy. Segment musí byť: 1. Odlíšiteľný 3. Dostupný 4. Primerane veľký = Ekonomicky výhodný

ekonomické demografické geografické sociálne Vlastnosti spotrebiteľov etapy života psychografické motívy Správanie sa spotrebiteľov obdobie nákupov turistické výdavky na osobu častosť nákupov lojalita reakcia na propagačnú akciu Kritériá segmentácie turistického trhu pri zohľadnení vlastností a správania sa spotrebiteľov Zdroj: (Kaczmarek, Stasiak, Włodarczyk 2005)

Cieľový trh Z hľadiska subjektov znamená trh s turistickými službami určený súbor nadobúdateľov turistických služieb a poskytovateľov turistických služieb, ktorí realizujú trhové transakcie, pričom ich predmetom sú turistické služby.

KRITÉRIUM ČLENENIA DRUHY TURISTICKÝCH TRHOV Geografické kritérium Miestny trh Regionálny trh Národný trh Kontinentálny trh Svetový trh Druh turistických služieb Vekové skupiny turistov Trasa: bydlisko a cieľové miesto Cieľ cesty Trh hotelierskych služieb Trh stravovacích služieb Trh dopravných služieb Trh cestovného ruchu pre mládež Trh cestovného ruchu pre seniorov Trh tranzitného cestovného ruchu Trh výjazdového cestovného ruchu Trh obchodného turizmu Trh kongresového turizmu Trh zdravotného turizmu Trh oddychového turizmu Trh poznávacieho turizmu Trh náboženského turizmu Trh kultúrneho turizmu Trh motivačného turizmu Kritériá členenia a druhy trhov turistických služieb Zdroj: Altkorn 1998.

Inventarizácia – kvantitatívny a kvalitatívny opis turistických zdrojov, zahŕňa o. i. (Kaczmarek, Stasiak, Włodarczyk 2005): • turistické hodnoty, • využitie v rámci cestovného ruchu, • dopravnú dostupnosť, • ekologické a environmentálne podmienky, • kultúrne podmienky.

Občas si turisti vyberajú konkrétne miesta nie z dôvodu prírodných hodnôt, ale vďaka výnimočnej atmosfére či spoľahlivej obsluhe; takéto zdroje nie je ľahké jednoznačne inventarizovať.

Ako vytvoriť konkurencieschopný turistický produkt? II. Plánovanie produktu Precízne určenie všetkých komponentov nevyhnutných pre vytvorenie ponuky; Vypracovanie konkrétnej ponuky; Príprava balíčkov ponúkaných služieb; Sieťovanie;

Zvolenie kategórie produktu Koncepcia produktu je efektívna len vtedy, ak spája dve stránky: dopyt a ponuku.

• z hľadiska dopytu – treba sa rozhodnúť pre produkt, ktorý – na základe trhového prieskumu – bude možné považovať za najperspektívnejší pre trh. „Perspektívny“ je ten, ktorý má šancu na rýchly a merateľný úspech na konkrétnych trhoch. • z hľadiska ponuky – územný produkt musí byť tvorený na základe informácií o turistickom potenciáli určitého územia, o jeho možnostiach a úspechoch. Porovnanie ponuky a dopytu poukáže na kategórie produktov, v rámci ktorých budú vytvárané konkrétne produkty.

• Po výbere kategórie produktu nasleduje ďalšia etapa: hľadanie lokalizácie (krajina, región, niekoľko obcí, dedina ap. ).

Návrh konkrétneho produktu Za týmto účelom sa pripraví zoznam zložiek, ktoré budú tvoriť konkrétny produkt (v členení na hlavné, ktoré budú rozhodovať o jeho charaktere a vnímaní, a vedľajšie, ktoré ho budú obohacovať). Výber subjektov, ktoré budú realizovať produkt (majiteľov jednotlivých objektov, zástupcov miestnych orgánov, mimovládnych organizácií, neformálnych lídrov, zamestnancov inštitúcií a firiem súvisiacich s produktom ap. ).

Návrh konkrétneho produktu Určenie detailov produktu Je to proces, ktorého cieľom je dosiahnutie vyššej miery spokojnosti zákazníkov s poskytovanými službami. Je teda zameraný na skvalitnenie jednotlivých zložiek a rozšírenie ich rozsahu.

Ako vytvoriť konkurencieschopný turistický produkt? III. Komercializácia produktu Určenie ceny produktu; Propagácia produktu (aké nástroje); Predaj produktu.

Ako vytvoriť konkurencieschopný turistický produkt? IV. Riadenie produktu Monitoring Školenia Kvalita poskytovaných služieb

IV. Riadenie produktu (interný marketing) 1. fáza Rozvoj myšlienky 2. fáza Uvedenie na trh 3. fáza Rast 4. fáza Stabilizácia Predaj a zisk Oživenie Dospelosť Rozvoj Kritický bod PRIMÁRNY CYKLUS Koncepcia 5. fáza Pokles SEKUNDÁRNY CYKLUS Stagnácia Úpadok Smrť Zrod Čas krivka predaja krivka zisku Miesta a druhy prieskumu trhu podľa fázy životného cyklu turistického produktu Zdroj: (Kaczmarek, Stasiak, Włodarczyk 2005)

Pútnický turizmus ako turistický produkt. Ako vytvoriť konkurencieschopný turistický produkt? dr Krzysztof Szpara Vysoká škola informatiky a riadenia v Rzeszove Katedra geografie Krasiczyn 2017