Psychologick romn Socilny typ postavy socilny romn Psychologick

Psychologický román Sociálny typ postavy, sociálny román

Psychologický román • Typ románu, ktorý vzniká v rámci realistickej prózy • Dej oslabený v dôsledku individualizácie vnútorného sveta postáv, ich vnútornej premeny (alebo naopak stability) • Dianie oslabené v prospech úvahovosti • Ďalší rozvoj v 20. storočí za podpory Jungovej a Freudovej psychoanalýzy • Jeden zo základných prostriedkov – vnútorný monológ ako prúd vedomia • Myšlienky často neusporiadané, až protikladné, na seba naviazané princípom asociácie

Predstavitelia psychologického románu • • Realistické počiatky: G. Flaubert- Pani Bouvaryová L. N. Tolstoj – Anna Karenina F. M. Dostojevskij- Zločin a trest Literatúra prúdu vedomia: Virginia Woolfová Marcel Proust Franz Kafka

F. M. Dostojevskij: Zločin a trest • Zločin a trest je základné dielo ruskej realistickej literatúry druhej polovice 19. storočia , ktoré ovplyvnilo vývoj literárneho realizmu a silne ovplyvnilo svetový psychologický román. • Román sa skladá zo šiestich častí a epilógu. • Chudobný petrohradský študent Rodion Raskoľnikov je zástancom idey, že spoločnosť sa delí na šedú masu, ktorá sa musí prispôsobiť a podlieha morálnym a zákonným normám, a na menšiu skupinu, ktorú tvoria výrazné osobnosti. Sú také výnimočné, že nepodliehajú bežnej morálke a etike a môžu prekročiť ich hranice. Rodion zavraždí starú úžerníčku a jej sestru. Tento čin nebol v podstate zištný a pre Raskoľnikova bol akýmsi praktickým manifestom, ktorým demonštroval svoju ideu. Smrť úžerníčky bola pre neho symbolom a dôkazom, že patrí medzi výnimočných. Ako hovorí Raskoľnikov, nezabil človeka, ale princíp. Aj keď si svoj čin rozumovo zdôvodnil, uvedomuje si jeho absurdnosť a upadá do ťažkých duševných stavov.

F. M. Dostojevskij: Zločin a trest • • Notorický pijan Marmeladov ho zoznámi so svojou dcérou Soňou, ktorá sa predáva na ulici, aby rodina jej nevlastnej matky prežila. Raskoľnikov čoraz ťažšie zvláda výčitky svedomia a zverí sa Soni, tá mu radí, aby sa k činu priznal a niesol zaň zodpovednosť. Policajný inšpektor, ktorý vraždu vyšetruje, je presvedčený, že Raskoľnikov vraždu spáchal, nevie to však dokázať a musí zatknúť človeka, ktorý sa k vražde priznal. Raskoľnikov bojuje ďalej so svojím svedomím a nakoniec sa inšpektorovi prizná, ale vlastný čin neoľutuje, je stále pyšný a nepokorný. Je odsúdený na nútené práce do vyhnanstva na Sibír. Soňa odchádza za ním. Prerod Raskoľnikova však nenastáva priznaním a prijatím trestu, Raskoľnikov aj naďalej pohŕda slabosťou a ľudskou spoločnosťou. Až Sonina verná, súcitná a obetavá láska spôsobí jeho zmenu, prerod, pochopenie a pokánie. Román Zločin a trest napriek zápletke s témou vraždy a zločinu nestavia na deji, ktorý je jednoduchý. Gradácia a napätie vznikajú morálnou a psychickou drámou , ktorú čitateľovi sprostredkúvajú vnútorné monológy Rodiona Raskoľnikova, odrážajúce jeho duševný zmätok a vnútorné utrpenie. Román bol niekedy pokladaný aj za kritiku prevažne západného individualizmu. Raskoľnikov má ešte výrazné romantické črty odbojného hrdinu, ale pohybuje sa aj vo všednej realite okolia a vo svojej realite vnútorného stavu, s ktorým sa musí vyrovnať.

Sociálny typ • Dôkladne vyprofilovaný typ literárnej postavy, sústreďuje v sebe typické vonkajšie aj vnútorné vlastnosti predstaviteľov určitej spoločenskej skupiny/ vrstvy • Niektoré stelesňovali výrazné znaky určitej časti národa • Stali sa živým symbolom • Pri tvorbe sociálneho typu postavy skombinovaného s určitým charakterovým typom na základe vnútornej logiky a slobodne- vyhnúť sa stereotypom (bez vopred určených kritérií, prirodzene a slobodne): rpzumných zemanov, zemana-ľachtikára • Stereotyp: socialistický realizmus uvedomelý robotník, politický vodca (idealizácia) • Skúška umeleckej tvorivosti autora

J. Cíger-Hronský • Predstaviteľ medzivojnovej literatúry, pochádzal zo Zvolena, tvoril aj literatúru pre deti • Tajomník a neskôr správca Matice slovenskej (počas II. sv vojny), po vojne emigroval (Argentína) • Zbierky poviedok, napr. z detstva a mladosti Tomčíkovci • Román: Pisár Gráč, Na trasovisku, Jozef Mak • Ovplyvnený expresionizmom • Lyrizácia textu (opisy prírody)

Jozef Mak • • • Román o ľudskom utrpení, fatalistický román Hlavná postava je symbolom utrpenia, obyčajného človeka, činorodého , „človeka – milión“ V chudobnom dedinskom prostredí 1900 -1930 Osudovosť Jozefa Maka predurčená spisovateľom už na začiatku, JM sa narodí ako nemanželský syn vdove Eve Makovej, ktorá už jedného syna má, narodí sa a ani pes neštekne, čaká ho len strach matere Konflikt: Jozef a jeho nevlastný brat Ján (nasťahuje sa s Jozefovou milou Marušou do domu , ktorý postavil Jozef, kým je on na vojne, keď sa vracia, nájde ich ako rodinu s dieťaťom, Maruša ospatnela, pije a o ich dieťa sa stará kalika Jula), na počiatku krásavica Maruša a kalika Jula, obe ženy umierajú Autor sa prihovára postavám, aj čitateľovi a na konci prikazuje Makovi, aby trpel JM nie je vždy pasívna postava, vždy koná v súlade so svojou povahou, často aj proti očakávaniam a zvykom Postavy komunikujú v náznakoch, s odmlkami, reagujú akoby oneskorene (retardácia deja), nepovedia jasne , čo cítia, často za ne hovorí rozprávač Silný sociálny akcent, postava Jozefa Maka je individualita, symbol jednoduchého slovenského človeka, vďaka ktorému národ prežil

Jozef Mak • Autor dáva často pocítiť postavám expresionistický pocit zhnusenia (. . . A keď sa jej Mak prizrel, zdalo sa mu, že má krvavé oči. Krvavé oči, že sa jej bezkrvné pery, že sa jej trasú a že jej uschol dych. Na Jozefa sa začala valiť hrôza. • Postavy konajú pudovo, nekontrolovane • Ako jeden z prvých slovenských autorov začína lyrizovať prózu, personifikuje prírodu (panna- nevesta v bielom závoji) • Jazyk diela je kultivovaný ľudový jazyk, veľmi expresívny, zachytí nežnosť aj akciu, zlosť a opilosť • Reč postáv je plná zámlk, nedopovedaných viet, čo spôsobuje neschopnosť komunikovať, ozýva sa vnútorná reč postáv alebo rozprávač • Podobne ako Timrava využíva charakteristiku postavy pomocou mena alebo slova so spojovníkom : človek –milión, obor-brat, príroda-panna, Maruša-tieň, rozširuje to aj na veci: dom-kasáreň

Milo Urban • Narodil sa v rodine horára pod Babou horou, pre finančné problémy neukončil gymnázium • Neskôr pokračoval na Štátnej vyššej lesníckej škole v Banskej Štiavnici, no pre finančné problémy štúdium opäť neukončil • Okrem vlastnej literárnej tvorby pracoval v rôznych novinách ako redaktor ( Slovenský národ, Vatra, Slovák, jeho meno sa objavilo aj v časopise Gardista ako šéfredaktor) • Po druhej svetovej vojne sa pokúsil emigrovať do Rakúska, no v 1947 bol postavený pred ľudový súd a odsúdený na verejné pokarhanie • Tvorba: zbierka poviedok Jašek Kutliak spod Bučinky (ako 16 -ročný), román Živý bič ako súčasť 5 -dielneho cyklu (Hmly na úsvite, V osídlach, Zhasnuté svetlá, Kto seje vietor) – obdobie od vypuknutia 1. sv. vojny po SNP 1944

Živý bič • Román s kolektívnym hrdinom- unanimistický (una anima- jedna duša)- ľud Ráztok ako jedna bytosť, dokonca niektoré repliky sú kolektívne • V priamej reči chýba uvádzacia veta, ktorá by slová prisúdila konkrétnemu človeku: Návrh sa rozhorel a zmenil sa na všeobecný súhlas: „ Poďme k Áronovi!“ • Román sa skladá z dvoch častí, každá má 24 kapitol: • Stratené ruky: prvé kontakty Ráztočanov s vojno, príchod zmrzačeného Ondreja Koreňa, odvod (Adam) Eva Hlavajová čaká dieťa (notár Okolický), poprava Štefana Ilčíka, Evina smrť • Adam Hlavaj: dezercia Adama, návrat domov, Okolického strach, Kúrňava zradí Adama , neskôr notára, chlapi sa vracajú z frontu, smrť Ilčíčky, Okolického objavia vo voze slamy, utopí sa na tom istom mieste, kde Eva, rabovačka Áronovej krčmy a domu, požiar a sloboda Adama aj celej dediny

Živý bič • Dopad vojny na civilné obyvateľstvo: zranení, zabití, bieda a hlad, dezercia, choroby, rekvirácie, bohatnutie obchodníkov, moc štátnej správy, skazené mravy, alkoholizmus, vraždy, samovraždy • Absencia hlavnej postavy je zjavná aj na chýbajúcej priamej charakteristike, chýba aj podrobný opis postáv (nie je dopodrobna opísaný ani Adam Hlavaj, o Eve len: žena s očami srny a telom pokorným ako páperie • Postavy sú odlíšené sociálne, na jednej strane dedina, na druhej páni- notár, farár, žandári a vojaci • Kúrňava napriek donášačstvu nakoniec predsa patrí k dedine • Kapitoly sú relatívne samostatné, každá má svoju pointu, o niektorých udalostiach sa dozvedáme retrospektívou • Dej je často prerušovaný lyrickými pasážami- opis prírody alebo zachytenie prudkého duševného stavu postavy • Hromadia sa metafory a personifikácie • Expresionizmus-ľudia sa ocitajú v ťažkých podmienkach, reagujú pudovo, vzbura je živelná, vopred neorganizovaná, veľké miesto v správaní človeka - temperament