PSYCHICK PROCESY PSYCHICK PROCESY DELME NA Poznvacie procesy

PSYCHICKÉ PROCESY

PSYCHICKÉ PROCESY DELÍME NA: Poznávacie procesy (vnímanie, myslenie, fantázia, reč, predstavivosť) Procesy pamäti Motivačné procesy

VNÍMANIE Vnímanie ( percepcia ) = aktívny proces, ktorý sprostredkúva kontakt medzi jedincom a prostredím, ide o proces utvárania vnemov = subjektívnych komplexných odrazov reality.

Základné vlastnosti vnímania : 1. celostnosť – vnemy sú vždy obrazom nejakého celku, na ktorom sa podieľa aj minulá skúsenosť; 2. výberovosť – vnímanie sa sústreďuje len na niektoré zo všetkých podnetov, ktoré pôsobia na senzorické orgány z vonkajšieho prostredia; 3. významovosť – podnety vnímame ako nositeľov určitého významu.

MYSLENIE Myslenie = najvyššia forma poznávania, proces riešenia problémov, najvýznamnejší znak ľudskej psychiky. Narába s určitými poznávacími prvkami → spája vnemy, predstavy, vytvára súvislosti medzi nimi, vymedzuje pojmy.

Nástroje myslenia: Pojmy (pomenovania vecí, javov, ktoré sa odrážajú vo vedomí Súd (proces, ktorým sa vyjadrujú vzťahy medzi pojmami) Úsudok (zachytáva vzťahy medzi súdmi, na jeho základe vzniká nový súd Reč (nástroj myslenia, slúži na dorozumievanie, vyjadrovanie myšlienok

Myslenie sa u človeka vyvíja od konkrétneho, názorného až po abstraktné, logické myslenie U jednotlivých ľudí sa odlišuje hĺbkou, pružnosťou, presnosťou

POZNÁME 2 druhy myslenia : a) konvergentné - používajú sa už známe, zaužívané spôsoby riešenia, b) divergentné - má tvorivý charakter, objavuje ním nové, originálne riešenia.

Myslenie - využíva rozličné kognitívne operácie : • analýza (rozbor), • syntéza (spájanie), • abstrakcia (vyčlenenie podstatných prvkov a výsledkom je pojem), • diferenciácia (proces rozlišovania), • generalizácia (zovšeobecňovanie ).

PAMÄŤ Pamäť sa definuje ako psychický proces odrazu minulého prežívania a správania vo vedomí človeka. Pamäť tvorí takzvanú individuálnu skúsenosť (je možné ju chápať aj ako vedomú reprodukciu istej skúsenosti). Touto skúsenosťou sa chápu hlavne osvojené vedomosti, návyky osobnosti a spoločenského správania, zručnosti.

Keď človek zámerne a cieľavedome tvorí túto individuálnu skúsenosť - učí sa. Pamäť je úzko spojená s pojmom učenia sa.

Pamäť sa v dnešnej dobe chápe ako trojfázový proces. Tento pozostáva s nasledovných častí: 1. senzorická pamäť – (trvá 5 sekúnd) – je to krátka pamäť. Informácia je v pamäti do piatich sekúnd od pôsobenia podnetu na senzor.

2. krátkodobá pamäť – jej kapacita je obmedzená je to pamäť, ktorá vstupnú informáciu drží v pohotovosti na bezprostredné použitie a potom ju zabúda (napr. zapamätanie si telefónneho čísla, ktoré vytáčam). 3. dlhodobá pamäť – je takzvaný harddisk človeka, kam si ukladáme všetky informácie. Informácie v tejto pamäti zostávajú uložené po dlhé roky. Jej kapacita je veľká a závisí od konkrétneho človeka (niekto si zapamätá viac, niekto menej).

Typy pamäte podľa zreteľu na individualitu človeka: motorická pamäť – je to ľahké a jednoduché zapamätanie si rôznych pohybov. Je to pamäť, ktorú môžeme sledovať napr. u športovcov, ale aj u rôzne zručných ľudí. názorná pamäť – pomocou názornosti si lepšie pamätáme.

Názornosť rozlišujeme na zrakovú – ľudia si ľahšie zapamätajú informáciu názorne nakreslenú; sluchovú - ľudia si ľahšie zapamätajú informáciu, ak si ju vypočujú. Pri tejto pamäti sa uplatňuje prvá signálna sústava.

slovno-logická pamäť – je taká, pri ktorej si ľahšie zapamätáme pojmy, súdy a úsudky. Pri tejto pamäti sa aktivuje 2. signálna sústava. emocionálna pamäť – jedná sa o zapamätanie si citovo zafarbených zážitkov (napr. rozchod partnerov, narodenie dieťaťa).

Fázy pamäte sú nasledovné: zapamätávanie si alebo vštepovanie pomocou vonkajších a vnútorných podnetov sa na mozgovej kôre človeka tvoria dočasné stopy.

pamätanie alebo podržanie v pamäti je to časový úsek, ktorý uplynie od zapamätania až po vybavenie si danej informácie. Častosť vybavovania znamená aj kvalitnejšie zapamätanie si. Ak sa spomienka vybavuje menej, tak sa po určitom čase už nedá obnoviť – zabudneme ju. A práve zabúdanie je pre túto fázu príznačné.

vybavovanie je to fáza, pri ktorej už konkrétne vybavujeme svoje uložené informácie, alebo spomienky. Nazývame tento proces aj ako oživovanie pamäťovej stopy.

Pozornosť • je psychický stav človeka, pri ktorom sa vedomie zameriava na niektoré predmety alebo deje, pričom ostatné úplne prehliada. • pozornosť je psychická činnosť zameraná na konkrétny objekt, ktorý chce človek pozorovať. • nejde len o zameranie vedomia, ale aj o istý stav vedomia, stupeň jasnosti a zreteľnosti vnímaného objektu.

Predmetom pozornosti sa môžu stať nasledovné objekty 1. javy vonkajšieho sveta, 2. vlastné prežívanie (pocity a myslenie), 3. podnety z vlastného tela (ide hlavne o prejavy bolesti a reakcií tela), 4. vlastná činnosť a správanie sa.

Vlastnosti pozornosti sú: rozsah – je to počet prvkov, ktoré je človek schopný pri súčasnom vnímaní naraz vnímať. stálosť – je to časový interval, po ktorý človek dokáže nepretržite vnímať daný predmet. intenzita - je to sila sústredenia sa na daný predmet. roztržitosť – spôsobuje neschopnosť sústrediť sa na podnety, a teda použiť pozornosť. kolísanie pozornosti - objekt pozornosti ostáva, ale pozornosť sa rozbíja hlavne na jeho jednotlivých častiach (detailoch).

prenášanie – ide o prenášanie pozornosti z jedného predmetu na druhý. Je dôležitý hlavne v tých oblastiach, kde je potrebné reagovať na rôzne meniace sa podnety. rozdeľovanie – umožňuje pozornosť rozdeliť súčasne na dva pozorované predmety (úzko súvisí s rozsahom).