Prrodn ltky Lipidy Vlastnosti a vznam tukov n

Prírodné látky Lipidy

Vlastnosti a význam tukov n Tuky sú tuhé látky, pretože n Nevýhodou nenasýtených ich mastné kyseliny neobsahujú (alebo len veľmi málo) dvojité väzby. n Čím je obsah dvojitých väzieb vo zvyškoch mastných kyselín vyšší, klesá u nich teplota topenia, a vtedy sú to kvapalné oleje. n Čisté tuky sú bezfarebné látky bez chuti a zápachu. karboxylových kyselín je, že na vzduchu sa dvojité väzby oxidujú kyslíkom, dlhé reťazce sa štiepia na nižšie aldehydy a ketóny, ktoré zapáchajú. n Tento proces sa nazýva žltnutie alebo starnutie lipidov. Účinnou ochranou pred starnutím je stužovanie tukov.

Stužovanie tukov n Katalytickou hydrogenáciou sa z olejov môžu pripraviť tuhé látky – stužovanie tukov. n Reakcia prebieha pod tlakom, pôsobením vodíka a za prítomnosti práškového niklu ako katalyzátora. Nastáva adícia vodíka na dvojité väzby nenasýtených karboxylových kyselín, pričom sa premieňajú na nasýtené kyseliny. n Stužené tuky majú v porovnaní s olejmi niektoré výhodnejšie vlastnosti : sú stálejšie proti žltnutiu, nemajú nepríjemný zápach, ktorý majú niektoré oleje.

n Nenasýtené karboxylové kyseliny sa ale musia nachádzať v potrave, lebo ľudský organizmus nie je schopný ich syntetizovať. n Takéto látky nazývame esenciálne (nevyhnutné). n Preto obsah nenasýtených karboxylových kyselín rastlinných tukov (olejov) je meradlom ich biologickej hodnoty.

Hydrolýza tukov, mydlá n Hydrolýzou acylglycerolov sa štiepi esterová väzba, pričom sa uvoľnujú molekuly karboxylových kyselín a glycerol. n Hydrolýzu možno uskutočniť pomocou silných minerálnych kyselín (1) aj alkalických hydroxidou (2). n Pôsobením hyroxidu sodného Na. OH alebo draselného KOH na acylglyceroly vnikajú mydlá. n Preto sa alkalická hydrolýza nazýva zmydeľňovanie.

Mydlá n Mydlá sú sodné alebo draselné soli vyšších karboxylových kyselín. n Hydrolýzou s Na. OH dostaneme tzv. suché sodné mydlá (tuhé) – používajú sa ako čistiace alebo pracie prostriedky. n Hydrolýzou s KOH dostaneme - mazľavé draselné mydlá – používajú sa na prípravu dezinfekčných prostriedkov.

rozpustenie tuku micela v roztoku mydla

Vosky n Druhá skupina jednoduchých lipidov sú vosky. n Sú to estery vyšších karboxylových kyselín a vyšších jednosýtnych alkoholov, najčastejšie týchto : cetylalkohol C 16 H 33 OH stearylalkohol C 18 H 37 OH myricylalkohol C 30 H 61 OH n n n sú nepolárne a chemicky stabilné látky vosky sa vyskytujú v živočíšnych a rastlinných bunkách v rastlinách tvoria ochranné povlaky a chránia rastlinu pred vysychaním, nachádzajú sa najmä v tropických rastlinách u živočíchov sa vyskytujú vo vlasoch, vlne a v kožušine v živote zo živočíšnych voskov sa používa najmä včelí vosk a lanolín = vosk z ovčej vlny ( krémy v kozmetike obsahujú v hojnej miere lanolín )

Zložité lipidy n Od jednoduchých lipidov s líšia tým, že v molekule majú okrem karboxylovej kyseliny a alkoholu ešte ďaľšiu zložku: Fosfolipidy – obsahujú estericky viazanú kyselinu fosforečnú, Glykolipidy – majú sacharidovú zložku – glukózu alebo galaktózu n Môžu obsahovať aj ďalšie zložky: kolamín, cholín, aminokyselinu serín

Fosfolipidy - nazývajú sa tiež fosfatidy sú estery glycerolu alebo sfingozínu s mastnými kyselinami n vo svojej molekule obsahujú alkohol, mastné kyseliny, kyselinu trihydrogenfosforečnú a ďalšie zložky ako napr. aminokyselinu serín, alebo aminoalkoholy etanolamín a cholín ( teda obsahujú polárnu časť ) n serín : CH 2 – CH – COOH n n OH NH 2 etanolamín CH 2 – CH 2 OH NH 2 n n etanolamín = kolamín obsahujú aj fosfoesterovú väzbu

Štruktúra fosfolipidu (fosfatidicholín)

Glykolipidy n : - majú vo svojej molekule n n glukóza n n n galaktóza okrem alkoholu a mastnej kyseliny aj sacharidovú zložku, najčastejšie glukózu a galaktózu ( chemicky tieto cukry patria medzi aldohexózy ) - glykolipidy na rozdiel od fosfolipidov neobsahujú kyselinu trihydrogenfosforečnú, miesto nej obsahujú sacharidovú zložku vyskytujú sa v slezine, bunkových membránach, pečeni, ľadvinách a v žĺtku veľké množstvo sa nachádza v plodoch sóje.

Vlastnosti a význam n Vyskytujú sa vo všetkých rastlinných aj živočíšnych bunkách, najmä v biologicky najaktívnejších tkanivách a orgánoch – v mozgu, v mieche, v srdci. n Sú dôležitou zložkou bunkových membrán – zabezpečujú heterogénnosť prostredia v bunke. n Molekuly zložitých lipidov majú polárnu (hydrofilnú) aj nepolárnu (hydrofóbnu – lipoidnú) časť.

Ďakujem za pozornosť Vypracovala : Katarína Krchňáková