PROKARIOTYCK ORGANIZMY PROKARYOTICK ORGANIZMY s organizmy ktorch infratruktru

PROKARIOTYCKÉ ORGANIZMY

PROKARYOTICKÉ ORGANIZMY sú organizmy, ktorých infraštruktúru tvorí bunkové jadro a cytoplazma. Ich dedičná látka (DNA/RNA) nie je naviazaná na bázické bielkoviny, a v neexistujú v nich membránové organely. Delenie: Baktérie Archeóny Rozdielne znaky s eukaryotickými organizmami

ROZDIELNE ZNAKY S EUKARYOTICKÝMI ORGANIZMAMI Prokaryotom chýbajú mitochondrie a chloroplasty (ich funkciu preberajú plazmatická membrána). Endoplazmatické retikulum nemajú, vakuoly existujú zriedkavo. Ribozómy v plazme sú menšie ako pri eukaryotoch. Jadro prokaryotov nie je oddelené od cytoplazmy jadrovou membránou. Genetickú informáciu v jadre tvorí spravidla iba jediná molekula DNA, ktorá je uzavretá do kruhu. Nikdy netvoria pohlavné bunky.

BAKTÉRIE Baktérie Morfológia baktérií Rozmnožovanie Stavba Štúdium baktérií Výskyt Význam Choroby Fyziologická charakteristika baktérií Obrázky baktérií

BAKTÉRIE Baktérie ( lat. Bacteria) sú skupina jednobunkových prokaryotických organizmov. Bunková stena bakteriálnej bunky je spevnená peptidoglykánom Jadro (nukleoid)- tvorí DNA Ribozómy prokaryotického typu. Obývajú rôzne biotopy

ŠTÚDIUM BAKTÉRIÍ Štúdiom mikroskopických organizmov sa zaoberá mikrobiológia. Jej zakladateľom bol v 19. storočí Louis Pasteur. Neskoršie sa mikrobiológia rozdelila na viacero disciplín. Štúdiom baktérií sa zaoberá bakteriológia, o jej vznik sa výrazne zaslúžil nemecký lekár Robert Koch.

MORFOLÓGIA BAKTÉRIÍ Bakteriálna bunka je veľká v priemere 0, 3 -2, 0 µm. Len niektoré vodné baktérie majú veľkosť niekoľko desiatok i stoviek mikrometrov. Tvar bunky baktérií je rôzny: KOKY BACILY SPIRILY AKTINOMYCÉTY

KOKY Guľovitý tvar

BACILY Tyčinkovité baktérie

SPIRILY Zvlnené tyčinkovité baktérie Vibrio - mierne zahnuté bunky

ROZMNOŽOVANIE Bunka baktérie sa rozmnožuje nepohlavne priečnym delením (amitóza). Niektoré druhy sa množia podobne ako kvasinky pučaním. Keď je v prostredí veľa živín, bunky zahajujú viac replikácií, čím vznikajú mnohojadrové útvary rozpadajúce sa na samostatné jedince. V nepriaznivých podmienkach prostredia vytvárajú spóry (bacily). KONJUGÁCIA - náznak pohlavného rozmnožovania

STAVBA

VÝSKYT Skupina baktérie sa považuje za najrozšírenejších živých organizmov. Dokážu prežiť vo vesmíre, v 100 °C teplých plameňov i v činných kráteroch na dne Mariánskej priekopy. Sú to prvé organizmy ktoré kolonizujú oblasť ktorá je napríklad postihnutá sopečnou erupciou. Baktérie obývajú rôzne biotopy (vzduch, voda, povrch aj vnútro organizmov, krv - SAPROFYTY) Ich rozšírenie a množstvo závisí od vhodnosti životných podmienok (od zdroja potravy, teploty, p. H prostredia) Symbióza s organizmami

VÝZNAM POZITÍVNY NEGATÍVNY

POZITÍVNY VÝZNAM Rozklad potravových reťazcov a premena odumretej organickej hmoty späť na anorganickú Čistenie vôd Potravinársky priemysel V súčasnosti má veľký význam aj šľachtenie baktérií, ktoré nám umožňuje docielenie nadprodukcie žiadaných látok.

NEGATÍVNY VÝZNAM Nechcený rozklad (hlavne potravín, ale aj iných výrobkov) Rozličné ochorenia ľudí Ekonomické straty aj choroby poľnohospodárskych zvierat (mor ošípaných, hydiny) Rastlinné bakteriálne infekcie sú pomerne nevýrazné.

CHOROBY antrax čierny kašeľ tuberkulóza (TBC) - Mycobacterium tuberculosis záškrt tetanus zápal pľúc - Streptococcus pneumoniae salmonelóza - Salmonella cholera mor škvrnitý týfus lepra - Mycobacterium leprae syfilis kvapavka

FYZIOLOGICKÁ CHARAKTERISTIKA BAKTÉRIÍ 1) podľa zdroja uhlíka 2) podľa získavania energie 3) podľa závislosti na kyslíku 4) podľa zdroja dusíka 5) podľa farbenia Grama Gramovo farbenie

GRAMOVO FARBENIE Diferenciačné farbenie založené na sfarbení grampozitívnych a gram-negatívnych buniek baktérií. Rozdiel medzi týmito dvoma bunkami je predovšetkým v ich bunkovej stene. Bunkové steny G+ baktérií majú oveľa hrubšiu vrstvu peptidoglykánu ako bunkové steny G- baktérií. G- bunky majú vo vonkajšej bunkovej stene aj množstvo lipidov.

Escherichia Coli Legionella pneumophila LISTERIA monocytogene Listéria Mycobacterium tuberculosis Vibrio cholerae - Cholera Thiomargaria namibiensis – najväčšia baktéria

AKTINOMYCÉTY Bohato rozvetvené, vláknité štruktúry. Sú schopné tvoriť mycélium (podhubie).

PODĽA ZDROJA UHLÍKA autotrofné druhy – zdrojom uhlíka je CO 2 heterotrofné druhy – zdrojom uhlíka sú organické látky

PODĽA ZÍSKAVANIA ENERGIE fototrofné druhy – energiu získavajú zo svetla, sú schopné fotosyntézy (majú farbivá [chlorofyly] umožňujúce premenu svetelnej energie na chemickú) chemotrofné druhy – energiu získavajú oxidáciou substrátu atmosférickým kyslíkom

PODĽA ZÁVISLOSTI NA KYSLÍKU aeróbne druhy – pre svoju existenciu potrebujú O 2 anaeróbne druhy – dokážu žiť v prostredí bez O 2 fakultatívne anaeróbne druhy – prispôsobia sa životu za prítomnosti, aj neprítomnosti kyslíka

PODĽA ZDROJA DUSÍKA amonizačné druhy – zabezpečujú rozklad bielkovín na plynný dusík N 2 nitrifikačné druhy – zabezpečujú oxidáciu NH 4+ na dusitany (Nitrosomonas) nitratačné druhy – zabezpečujú oxidáciu dusitanov na dusičnany (Nitrobacter) nitrogénne druhy - sú schopné pútať vzdušný dusík do anorganických zlúčenín dusitanov (Azobacter, Rhizobium)

PODĽA SFARBENIA GRAMA G – pozitívne G+ - farbia sa anilínovými farbami na fialovo G – negatívne G- - farbia sa anilínovými farbami na červeno

ĎAKUJEM ZA POZORNOSŤ