Projekt Austrlia Vypracovala Dominika Repkov IX A Pohad

Projekt Austrália Vypracovala: Dominika Repková IX. A.

Pohľad zo satelitu

Základné informácie • • • Rozloha: 7 682 300 km 2 najmenší svetadiel Počet obyvateľov: 19 485 000 v roku 2002 Hustota osídlenia: do 2, 5 obyv. / km 2 Hlavné mesto: Canberra (334 800 obyv. ) v roku 2001 Iné významnejšie sídla: Sydney, Melbourne, Brisbane, Perth, Adelaide Najvyšší bod: Mount Kosciusko, 2228 m Rieky: Murray, Darling, Flinders, Murrumbridgee Púšte: Gibsonova púšť, Veľká piesočná, Veľká Viktórina, Simpsonova púšť Mena: austrálsky dolár (1 dolár = 100 centov) Jazyk: Úradným jazykom je angličtina.

Poloha • Poloha : Kontinent Austrália leží na južnej pologuli, na severe susedí s Papuou - Novou Guineou a Indonéziou, na juhu s Antarktídou, na juhovýchode s Novým Zélandom. Omývajú ho vody Tichého oceánu Indického oceánu. Pobrežie je členité. zálivy sa striedajú s poloostrovmi a menšími výbežkami. Pri pobreží sa nachádza veľa a menšími výbežkami. Pri pobreží sa nachádza ostrovov a atolov.

Počasie a podnebie • Vzhľadom na obrovské územie sa v Austrálii dá hovoriť o niekoľkých druhoch podnebia. Vyskytuje sa tu tropické, subtropické, ale aj mierne podnebie. Severná časť Austrálie má mimoriadne dlho trvajúce teplé obdobia. Horúčavy sú tu úplne bežné. Naproti tomu na juhu a juhovýchode Austrálie, resp. v Tasmánii sa vyskytujú aj snehové zrážky. Keďže Austrália leží na južnej pologuli, zima je tu počas nášho leta a leto je tu počas našej zimy.

Povrch • • Austrália je najrovinatejší, najsuchší a najmenší svetadiel. Takmer tretinu územia zaberajú púšte a ostatné oblasti sú tiež dosť suché. Veľká západoaustrálska plošina sa zdvíha od západného pobrežia a potom mierne klesá smerom k vnútrozemiu. Medzi jej okrajom a Musgravovým pohorím sa týči obrovský skalný monolit - Ayersova skala - domorodci ju volajú Uluru. Stredoaustrálsku panvu tvoria 3 artézske (často slané) od seba oddelené panvy. Sú to zásobarne podpovrchovej vody s napätou hladinou. Najväčšia je Eyersova panva odvodňovaná do Eyerovho jazera. Najmenšou artézkou panvou je Murrayova, pretekajú ňou 2 najdlhšie a najvýznamnejšie rieky - Murray s prítokom Darling (3124 km). Ďalej na východ sa povrch zdvíha do Veľkého predelového pohoria a potom klesá do pobrežných nížin. Pohoria sa tiahnu rovnobežne s pobrežím od Queenslandu po Viktóriu a znova sa objavujú na Tasmánii. Austrálske Alpy sú najvyššou časťou - na severovýchode, presahujú výšku 2000 m. Najvyšším vrchom je Mount Kosciusko - 2228 m. n. m. Na západ od Sydney sa nachádzajú navštevované Modré Hory (Blue Mountains). Rovnobežne s pobrežím Queenslandu až k Novej Guiney siaha 2300 km dlhá Veľká útesová bariera (Great Barrier Reef). Zaberá plochu asi 200 000 km² a je tu asi 700, väčšinou neobývaných ostrovov. Je to najväčší koralový útes na svete, domov vzácnej morskej fauny, jedna z najvyhľadávanejších oblastí cestovného ruchu.

Veľká útesová bariera

Vodstvo • Austrália je najchudobnejší kontinent na povrchovú vodu. Skoro 2/3 územia Austrálie, najmä vo vnútrozemi, je bez riečnych tokov. Dažďová voda v celej tejto oblasti rýchlo vsakuje do zeme a zásobuje panvy s podzemnou vodou. Najvodnatejšia je oblasť Austrálskych Álp, kde pramenia rieky Murray s prítokmi Darling, Murrumbidgee a Flinders. Vnútrozemie Austrálie pretínajú početné suché korytá, ktoré sa napĺňajú vodou len v čase dažďov. V strednej a západnej Austrálii sú početné, čiastočne vysychajúce a zväčša slané jazerá. Veľká časť územia je bezodtoková.

Obyvateľstvo- história • Pôvodný obyvatelia Austrálie sa nazývajú Aborgines - domorodci. Do Austrálie prišli asi pred 50 000 rokmi. Živili sa najmä lovom. Teraz žijú prevažne na polopúšťach na severozápade kontinentu. Európska kolonizácia začala v roku 1788. Prvými osadníkmi boli trestanci v trestaneckých kolóniách. Prisťahovalci doviezli zvieratá, ktoré pôvodnú faunu ničili (choroby, porušenie prírodnej rovnováhy). Speňažovali sa kože klokanov, koál. Osídlenci vypaľovali lesy, aby získali pastviny. V roku 1880 sa katastrofálne premnožili králici, zviera dovezené prisťahovalcami.

Obyvateľstvo • stále ostáva najmenej zaľudnenou oblasťou na svete • hlavná časť obyvateľov je sústredená hlavne ná východnom a juhovýchodnom pobreží • veľké územie Strednej Austrálie - púšte - sú neobývané • najpočetnejšie národnostné zloženie - 99 % obyvateľstva Austrálie je britského pôvodu, 0, 5 % pripadá na Talianov, Číňanov, Grékov, Američanov, Nemcov a iných • Náboženstvo: katolícke 27, 3%, evanjelické 21, 8%, iné kresťanské 21, 2%, islam 1, 1%, budhistické 1, 1%, hinduistické 0, 4%, iné 27, 1% • Nezamestnanosť: 8, 5% (2001)

Hospodárstvo • Hospodárstvo Austrálie podporuje najmä obchodný styk s USA, ale aj Áziou. Výkonný banský priemysel a poľnohospodárstvo, cestovný ruch, investície do prosperujúcich krajín juhovýchodnej Ázie sú kladnými stránkami Austrálskeho hospodárstva. Opakom je veľmi vysoká nezamestnanosť. Má bohatú surovinovú základňu a významnú ťažbu nerastov. Poľnohospodárstvo: Austrálske poľnohospodárstvo charakterizuje vysoká produktivita, mechanizácia a agrotechnika. Zamestnáva necelých 5 % pracujúcich. Orná pôda a trvalé kultúry zaberajú 6, 5 % rozlohy, viac ako polovica plochy sú pastviny. Poľnohospodárstvo Austrálie závisí od množstva zrážok a od vody z artézskych panví /studní/. Kvôli nedostatku vody musí byť pôda zavlažovaná. V buši rastie „fľaškový strom“, druh baobabu. • Austrália je významný ekonomický činiteľ je krajinou s vyvinutým moderným hospodárstvom ( výdatný zdroj poľnohospodárskych produktov, najmä vlny, pšenice a niektorých produktov nerastnej ťažby ) všeobecná prevaha súkromnej veľkovýroby v poľnohospodárstve a priemysle.

Poľnohospodárstvo • Rastlinná výroba: plodiny sú cukrová trstina (Queensland), pšenica (juh, juhovýchod). Pestuje sa ovocie, bavlna, vinič (Južná Austrália, Nový Južný Wales), jačmeň, ovos, kukurica, ryža, proso, sorgo, zelenina, tabak, atď. • Živočíšna výroba: Na tretine kontinentu sa chovajú ovce (Austrália má najviac oviec, najväčšiu produkciu vlny na svete). Hovädzí dobytok sa chová na mäso (Queensland, Nový Južný Wales) a na mlieko (Nový Južný Wales, Viktória). Nezanedbateľný je i chov ošípaných a koní. Pri pobreží Západnej Austrálie a Tasmánie sú hlavné oblasti rybolovu.

Rastlinstvo a živočíšstvo • Rastlinstvo tvoria pôvodné lesy sa vyskytujú najmä na severnom a východnom pobreží Austrálie a pozdĺž vnútrozemských tokov. 600 druhov eukalyptov a akácie, veľké vlhké rovníkové pralesy (liany, epifyty). Nad 1500 m. n. m. stromovité papraďorasti, vyššie ihličnaté stromy a alpské lúky. Ďalej tu rastú palmy, figovníky, čajovník, pandany, mangrovové porasty. • Živočístvo: klokan, koala, vombat, vačica, vtákopysky a ježure. Vtáctvo 520 druhov - pštros emu, rôzne druhy papagájov a rajok, kazuár, lýrochvost atď. Okrem psa dinga, queenslandského tigra, je tu množstvo plazov 380 druhov varana, scinka agamu, gekona, pakobru hnedú. Taktiež sú tu pavúky a iný hmyz - najznámejšie sú termity - ich termitiská môžu dosahovať obdivuhodné rozmery. Endemická je dvojdyšná ryba bahník austrálsky.

Koaly

Klokany

Vombat

Emu

Vtákopysk a vačica

Dingo

Nerastné suroviny • bohatá surovinová a energetická základňa • zlato - 5. miesto na svete, ťažba - Západná Austrália - Calgoorlie, Coolgardie, Kanowna, Viktória, Queensland, Južná Austrália a iné • striebro - Nový Južný Wales a Tasmánia • železnej rudy sú veľké zásoby ( 63 -70 % železa ) • hlavné železorudné rajóny - Južná Austrália u Spencerovho zálivu a v oblasti Iron Knop, Iron Baron a Iron Monarch • zásoby uránovej rudy - Queensland, Ruum Jungle • zásoby uhlia sú neobyčajne veľké • čierneho uhlia je 213 miliárd ton a hnedého uhlia asi 40 miliárd ton • najbohatšie ložiská má Nový Južný Wales a Queensland • značné ložiská antimónu ( Nový Južný Wales a Západná Austrália ), cínu a medi ( Tasmánia a Queensland), olova ( Nový Južný Wales a Queensland), volfrámu ( Tasmánia a Severné územie ), zinku ( Nový Južný Wales a Tasmánia ) • Austrália je významným svetovým producentom bauxitu • rozvíja sa ťažba azbestu a síry

Doprava • hlavnú úlohu vo vnútornej doprave hrá železničná a cestná doprava • železnice sú rozmiestnené veľmi nerovnomerne - najhustejšia sieť je v pobrežných oblastiach • nedostatok diaľkových železníc • verejná cestná sieť má k dispozícii 900 tisíc km • na cestnú dopravu pripadá 75 % všetkých prepravovaných nákladov • okolo austrálskeho pobrežia obstaráva dopravu flotila moderných osobných lodí z prístavu Fremantle cez Adelaidu, Melbourne do severných prístavov Tasmánie • diaľková doprava má pravidelné spojenie takmer s celým svetom • najdôležitejšie prístavy - Sydney, Melbourne, Brisbane, Newcastle, Perth združený s prístavom Fremantle, Port Augusta, Hobart a Launceston na Tasmánii • dobrá organizácia vnútorného letectva • medzinárodné letiská sú v mestách Adelaide, Brisbane, Canberra, Cairus, Darwin, Devonport, Hobart, Launceston, Mackay, Melbourne, Newcastle, Perth, Sydney a Townsville

Priemysel • Veľký význam pre rozvoj priemyslu má nerastné bohatsvo. Ťažobný priemysel Austrálie je na 1. mieste v ťažbe bauxidu, železa, olova, zinku, medi, drahých kovov, a uránu. Je tiež významným producentom mangánu, zlata, striebra, wolfrámu, niklu a kobaltu, z vzácnych kovov - zirkon, rutil a ilmenit. Taktiež sa tu nachádzajú ložiska drahého opálu (stredná časť Austrálie), čierneho uhlia (Nový Južný Wales, Queensland), V šelfoch pri Viktórii a na severovýchode Južnej Austrálie sa ťaží ropa a zemný plyn, hnedé uhlie. Väčšinu elektrickej energie (90 %) tvoria tepelné elektrárne. Tasmánia je zásobována z vodných elektrárni. Austrália má jeden atómový reaktor, ale žiadne jadrové elektrárne. Viac ako polovica priemyselnej produkcie je sústredaná v Sydney a Melbourne. Hutnícky priemysel výroba liatiny a ocele; strojársky priemysel výroba a montáž automobilov; elektrotechnický priemysel výroba elektromotorov a elektrotechnických zariadení; textilný priemysel bavlnársky výroba bavlnenej priadze, kordov do pneumatík, tkaniny, vlnársky výroba vlnených vláken, česanej priadze, vlnenej priadze. Potravinársky priemysel najstarší spracovateľský. V posledných rokoch sa začal prudko rozvíjať cestovný ruch. Vyváža sa čierne uhlie, pšenica, vlna, železná ruda, koncentráty, neželezné kovy a mäso.

Nový Južný Wales • Nový Južný Wales (po anglicky New South Wales, skrátene NSW) je najstarší a najľudňatejší austrálsky štát, nachádzajúci sa na juhovýchode krajiny, na sever od Victorie a na juh od Queenslandu. Nový Južný Wales je známy najmä vďaka fotogenickému prístavu svojho hlavného mesta, Sydney, ktoré je najstarším a najväčším austrálskym mestom a svetovým finančným centrom. Sydney bolo tiež hostiteľskom mestom Olympijských hier v roku 2000.

Južná Austrália • Južná Austrália (po anglicky South Australia, skrátene SA) je austrálsky štát na juhu centrálnej časti Austrálie. Rozkladá sa na najsuchších územiach svetadielu s rozlohou 984 377 km² je štvrtým najrozsiahlejším štátom Austrálskeho zväzu. Na západe hraničí so Západnou Austráliou, na severe so Severným Téritóriom a Queenslandom, na východe s Queenslandom, Novým Južným Walesom a Viktoriou.

Queensland • Queensland (skrátene QLD) je austrálsky štát rozkladajúci sa na severovýchode krajiny. Rozlohou je druhým a počtom obyvateľov tretím najväčším štátom Austrálskeho zväzu. Queensland je tiež najdecentralizovanejším austrálskym štátom. Najväčším mestom je hlavné mesto Brisbane. Queensland je vďaka príjemnému teplému podnebiu a skutočnosti, že jeho veľká časť sa nachádza v trópoch, často nazývaný slnečným štátom (v angličtine Sunshine State).

Zaujímavosti • Austrália je svetadiel rozdelený na 6 spolkových republík – Nový Južný Wales, Queensland, Victoria, Južná Austrália, Severné teritórium, Západná Austrália. • Pýchou Austrálie je obrovská budova opery v Sydney.

Zdroje • Internet • Lexikón štátov a území sveta