Problm rozvjania poznania dieaa v M Pojem poznvanie
Problém rozvíjania poznania dieťaťa v MŠ Pojem poznávanie úzko súvisí s pojmom učenie. Učenie je nadradený pojem k pojmu poznávanie. Učenie (def. ): Činnostný proces, v ktorého priebehu a dôsledku mení človek svoj súbor poznatkov, mení svoje formy správania , spôsoby činnosti a svoje vlastnosti. Vyčleňovanie typov učenia: aspekt formy učebnej činnosti (Gagné), aspekt produktu učebnej činnosti. Ø klasifikácia troch druhov učenia: kognitívne učenie, sociálnoafektívne učenie, perceptuálno-motorické učenie. Ø typy kognitívneho učenia: osvojovanie si pojmov a informácií, utváranie algoritmov a iných postupov, konštrukcia schém (nachádzanie vzťahov), utváranie myšlienkových operácií a ich štruktúr, riešenie problémov, subjektívne objavovanie a vynaliezanie.
Poznávanie (def. ): Proces osvojovania vedomostí, princípov, presvedčení a iných kognitívnych konštruktov, výsledkom ktorého je možnosť získavať prenikavejšie, dôslednejšie a utriedenejšie skúsenosti z činnosti. Poznávanie navodzuje tri typy zmien v intelekte dieťaťa: • Zmeny v psychických reprezentáciách. Ide o zmeny v mentálnych reprezentáciách. Mentálna reprezentácia = schopnosť uchovať v pamäti obraz neprítomného objektu alebo iný súbor informácií, uložených v ľudskej mysli. • Zmeny v intelektových operáciách. Intelektové operácie = mentálne procesy, ktoré pretvárajú poznávacie vstupy (psychicky reprezentované obsahy) na poznávacie výstupy (poznatky, informácie). • Zmeny vo vedomostiach. Ide o zmeny v kvalite intelektových produktov . Vedomosť = vnútorný obraz vonkajšej skutočnosti vo vedomí.
Požiadavky na MŠ v procese rozvíjania poznania Zámery rozvoja poznania (z psychologického hľadiska): ► Rozvoj predstavivosti (rozvíjanie schopností mentálne reprezentovať) ► Utváranie intelektových operácií (rozvíjanie schopností riešiť problémy) ► Utváranie vedomostí (osvojovanie si informácií) Ciele rozvoja poznania (z pedagogického hľadiska): ► Nadobúdanie znalostí (osvojovanie si informácií) ► Rozvíjanie kognitívnych návykov a zručností ► Rozvíjanie schopností zmyslového vnímania a zložitejších myšlienkových operácií. Otázka: Aká je metodika rozvoja schopností zmyslového vnímania a rozvoja myšlienkových operácií u detí v MŠ? O aké metodiky konkrétne ide? – rozvoj zmyslového vnímania, rozvoj pamäťových schopností, rozvoj časových a priestorových predstáv, rozvoj jazyka a reči, rozvoj myslenia.
Rozvíjanie zmyslového poznávania dieťaťa v MŠ Myšlienka rozvoja zmyslov vychádza z teórie empirizmu. Zmysly, resp. zmyslová skúsenosť sú bránou, resp. kanálom pre tvorbu poznania. V procese edukácie v MŠ je kladený dôraz na komplexný rozvoj zmyslov. Myslí sa tým stimulácia predovšetkým: zrakového vnímania a sluchového vnímania (ako dvoch majoritných zmyslových zážitkov). Medzi rozvojové oblasti zrakového vnímania zaraďujeme: vnímanie farieb, rozlišovanie figúry a pozadia, zrakové rozlišovanie, direfenriácia časti a celku a pohyb očí v riadku. Medzi rozvojové oblasti sluchového vnímania zaraďujeme: načúvanie, sluchové rozlišovanie, sluchová analýza a syntéza, vnímanie rytmu.
Rozlišujeme tri úrovne rozvoja zmyslového vnímania dieťaťa v MŠ: o Identifikácia – označenie objektov, ktoré spĺňajú zadanú vlastnosť o Tvorba – vytváranie objektov, ktoré spĺňajú zadanú vlastnosť o Transformácia – pretváranie objektov aby spĺňali zadanú vlastnosť Rozvoj zmyslov môže mať dvojakú podobu: o Manipulačnú – priame zmyslové pociťovanie o Verbalizačnú – slovné opisovanie zmyslových pocitov Hry na rozvoj vnímania tvaru: prevrátený obraz, prekrývajúce sa obrazy, odkrývanie obrazu po štvorčekoch v štvorcovej sieti, skladanie rozstrihaného obrazu, hľadanie určitého prvku na obraze, plynulé odkrývanie obrazu, priraďovanie skíc k predlohe, ako nás klame telo. Hry na rozvoj vnímania farieb: hľadanie farieb na predlohe, miešanie určenej farby na predlohe, zoraďovanie odtieňov farieb, hľadanie odtieňa v prostredí, výber farby k hudbe.
Hry na rozvoj sluchového vnímania: určovanie pôvodu zvuku, tvorba zvuku k zadanej predlohe, zmena objektu s cieľom vzniku určitého zvuku, zosilnenie načúvania, hry na šepkanie, začarované slovíčka, hádanie hlasu, pohyb za zvukom. Hry na rozvoj hmatu: opisovanie pocitov, hádanie predmetov, písanie na telo, ako nás klame telo, pocitové hry (chodenie bosý po rôznych povrchoch, miesenie cesta, zabáranie rúk do piesku a i. ), hádanie mena spolužiaka na základe dotyku tváre, pohyb podľa hmatu (prejsť po pokrútenom lane). Hry na rozvoj čuchu: hľadanie páru, miešanie vlastnej voňavky, hádanie potravín podľa vône. Hry na rozvoj chuti: hádanie potraviny, triedenie potravín do skupín (kyslé atď. ), katalyzátory chute, vzťah čuchu a chuti, skúmanie chutí na jazyku (kde je aká chuť).
Rozvíjanie pamäti a pozornosti dieťaťa v MŠ Rozvoj pamäti = rozvoj schopnosti zapamätávať životné skúsenosti. Rozlišujeme neúmyselné a úmyselné zapamätávanie si obsahov poznávania. Rozvíjanie pamäťových schopností je v MŠ definovaný ako rozvoj schopností úmyselného zapamätávania si učebných obsahov. Ide o rozvoj schopností: Pohybovej pamäti. Pamätanie si pohybových úkonov. Emocionálnej pamäti. Pamätanie si pocitov. Názornej pamäti. Pamätanie si vizuálnych a zvukových vnemov. Slovno – logickej pamäti. Pamätanie si slov a myšlienok. Rozlišujeme dva druhy úmyselného zapamätávania: Mechanické. Zapamätávanie si učebného obsahu bez snahy mu porozumieť. Zmysluplné. Zapamätávanie si učebného obsahu s cieľom identifikovať vzťahy a súvislosti.
Stimulačné úlohy na rozvoj mechanického zapamätávania: Ø pamätanie si súboru prvkov Ø pamätanie si poradia prvkov Ø pamätanie si rozloženia prvkov Ø pamätanie si symbolov, zastupujúcich prvky Úspešnosť riešenia pamäťových cvičení je zvyšovaná využívaním vybavovacích pomôcok: dramatizácia zapamätávaného obsahu, prenesenie zapamätávaného obsahu na vlastné telo, výber emocionálne pútavých obsahov, využívanie paralelných vnemových podnetov (zvukov, obrazov, slovo). Stimulačné úlohy na rozvoj zmysluplného zapamätávania: ide o prácu s učebným textom. Úlohy na pamätanie si by sa mali dotýkať obsahu čítaného textu a mali by sledovať explicitný obsah textu. Ide o úlohy: identifikácia v texte obsiahnutých prvkov, reprodukcia obsahu prečítaného textu, posudzovanie pravdivosti k textu formulovaných výrokov.
Učebná stimulácia ide cez päť fáz: − Motivácia. Navodenie záujmu o učenie sa z textu (zadanie učebného problému – text = prostriedkom pre riešenie problému). − Porozumenie textu. Prvotné prečítanie textu a ujasnenie si významu neznámych slov (žiak označí slová, ktorým nerozumie a učiteľ mu význam slov vysvetlí) − Elaborácia a inferencia. Opakované čítanie a spracúvanie textu. (spracúvanie obsahu, konspektovanie a štruktúrovanie textu, vytiahnutie podstatných informácií pre riešenie učebného problému) − Zapamätávanie obsahu. Prezentácia výsledku práce s textom – návrh riešenia učebného problému (tvorba plagátu, prepojenie získaných informácií s inými prírodovednými informáciami, nachádzanie vzťahu medzi čítaným textom a životom žiaka) Postupy určené pre aktívnu prácu s textom: odhad významu neznámych slov, žiacka tvorba otázok, žiakovo označovanie už známych a nových informácií, práca s pojmovými mapami.
Práca s textom musí smerovať k rozvoju schopnosti aktívnej práce s textom. Ide o schopnosti: − − − Schopnosť identifikovať explicitne formulované informácie v texte (pamäťové spracúvanie textu). Schopnosť dedukovať skryté informácie z textu (inferenčné myslenie). Schopnosť interpretovať a integrovať informácie z textu (analýza, syntéza, komparácia, kategorizácia generalizácia). Schopnosť kriticky analyzovať a hodnotiť text (hodnotiace a kritické myslenie) Schopnosť využiť informácie z textu v nových kontextoch (navrhovanie, projektovanie, vytváranie).
Rozvoj časových a priestorových predstáv v MŠ V MŠ formujeme predovšetkým dva typy predstáv: predstavy o priestore, predstavy o čase. Priestorové predstavy. Ide o utváranie priestorových predstáv a o pomenúvanie priestorových vzťahov. Utváranie priestorových predstáv: • vnímanie priestoru naprieč tromi osami (horno – dolná, predo - zadná, pravo - ľavá), • odhad a zapamätanie si vzdialenosti, • porovnávanie veľkosti objektov, vnímanie častí a celku, pomer jednotlivých častí a celku. Pomenúvanie priestorových vzťahov: využívanie priestorových predložiek pri opise polohy objektu (hore - dole, vpredu - vzadu, vpravo - vľavo). Využívame aj matematizáciu polohy objektu v priestore.
Časové predstavy. Skladajú sa z vnímania plynutia času a vnímania časového sledu (časovej postupnosti). Vnímanie plynutia času: • Ide o uvedomovanie sa opakujúceho výskytu udalostí v priebehu dňa. Výskyt udalostí zaraďujú do časových pojmov (deň, noc, ráno, poludnie, večer). • Neskôr si osvojujú zdĺhavejšie časové pojmy (ročné obdobia a pojmy rok a mesiac). Vnímanie časového sledu: • Ide o uvedomovanie si príčiny a následku a začiatku a konca. • Usporiadanie udalostí do časového sledu. • Odhadovanie nasledujúcich udalostí (odhad budúcnosti).
Rozvoj myslenia v MŠ Myslenie – rozumová činnosť vytvárania a výberu informácie, ktorá prebieha zásadne v problémových situáciách. Problém – situácia, v ktorej je daný cieľ a hľadajú sa cesty k jeho dosiahnutiu. Rozvoj myslenia = rozvoj myšlienkových operácií. Myšlienková operácia – manipulácia s vnemami, predstavami alebo pojmami, ktorá vedie k objaveniu nových informácií, vlastností a vzťahov. V MŠ sú rozvíjané nasledovné myšlienkové operácie: • Analýza – rozloženie poznávaného objektu na jeho jednotlivé časti, súčasti, zložky alebo komponenty. • Syntéza – myšlienkové zjednocovanie (spájanie). Spájanie v analýze vyčlenených častí do zmysluplného celku. • Porovnávanie – zisťovanie podobností a odlišností medzi viacerými objektmi. • Zovšeobecňovanie – myšlienkové spájanie objektov do skupín podľa určitého spoločného znaku.
• Abstrakcia – vyčleňovanie podstatných vlastností predmetov a javov, pričom sa nevšímajú nepodstatné (individuálne) vlastnosti. • Konkretizácia- vyhľadanie konkrétneho prvku v danej triede prvkov. Je vyhľadaním prvku, ktorý nesie určitú individuálnu vlastnosť. Etapy učebného rozvoja rozumového poznávania detí: • orientácia na celok – orientácia na detail, • nachádzanie spoločností a rozdielností medzi dvomi celkami • nachádzanie príčinnej, časovej a logickej postupnosti prvkov, • tvorba analógií a nachádzanie determinačných vzťahov medzi prvkami.
- Slides: 14