Problm hodnoty poznania Mgr Martin Nuhlek Ph D
Problém hodnoty poznania Mgr. Martin Nuhlíček, Ph. D. Katedra filozofie a dejín filozofie Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave martin. nuhlicek@uniba. sk Jednota filozofická Olomouc, 25. 10. 2017
Obsah I. III. IV. V. PROBLÉM HODNOTY POZNANIA TRADIČNÉ RIEŠENIA EPISTEMOLÓGIA CNOSTÍ HODNOTA POROZUMENIA NOVÝ PROBLÉM HODNOTY POZNANIA 2
I. PROBLÉM HODNOTY POZNANIA • Klasický problém poznania = problém povahy poznania: čo je poznanie, ako ho vymedziť, aký má rozsah. . . • J. Kvanvig (2003): Epistemológia by sa mala venovať nielen otázkam povahy, ale aj hodnoty poznania • Zdieľaný predpoklad, že poznanie je hodnotné, je príčinou filozofického záujmu o poznanie • Otázkam hodnoty poznania však tradičná epistemológia venovala len nepatrnú pozornosť • Vysvetlenie hodnoty poznania = problém hodnoty poznania 3
Menónov problém • Otázku hodnoty poznania ako prvý tematizoval Platón: Prečo je poznanie hodnotnejšie než pravdivá mienka? • Zhoda v praktickej hodnote: poznanie cesty do Larissy aj pravdivá mienka o ceste do Larissy nás dovedú do cieľa • Napriek tomu si poznanie ceníme viac – aký je rozdiel? • Súčasná terminológia: inštrumentálna vs. finálna hodnota • Poznanie neprevyšuje pravdivú mienku v inštrumentálnej hodnote, teda musí mať vyššiu finálnu hodnotu • Finálna hodnota = obsah problému hodnoty poznania 4
Tri úrovne problému • D. Pritchard (2012) rozlišuje tri úrovne problému: • 1. Primárny problém: Prečo je poznanie hodnotnejšie než pravdivé presvedčenie? (Menónov problém) • 2. Sekundárny problém: Prečo je poznanie hodnotnejšie než nepoznanie? (zovšeobecnenie otázky) • Nepoznanie = ľubovoľný kognitívny stav vymedzený neúplnou množinou zložiek poznania • 3. Terciárny problém: Prečo je poznanie hodnotnejšie než nepoznanie – ako rozdiel nie v stupni, ale v druhu hodnoty? 5
Terciárny problém • Pritchard tvrdí, že poznanie má zvláštny druh hodnoty, ktorý prevyšuje súhrnnú hodnotu zložiek poznania • Viaceré podmienky poznania totiž pripúšťajú stupne (zdôvodnenie, spoľahlivosť, pravdepodobnosť. . . ) • Potom vzniká otázka, aký stupeň danej podmienky má byť postačujúci pre vznik poznania? • Akákoľvek odpoveď sa však javí ako arbitrárna (napr. aká má byť spoľahlivosť poznania – 90 %? 95 %? . . . ) • Teda ak poznanie je vecou stupňa, tak je vecou druhu – poznanie je kvalitatívne odlišný kognitívny stav 6
II. TRADIČNÉ RIEŠENIA • Tripartitná teória: poznanie = zdôvodnená pravdivá mienka • Hypotéza: Poznanie je hodnotnejšie než pravdivá mienka, pretože je navyše zdôvodnené = zdôvodnenie je zdrojom špecifickej hodnoty poznania • „Technický“ zmysel zdôvodnenia: ľubovoľná zložka, ktorej pridaním k pravdivej mienke vznikne poznanie (PP + X) • Dvojaké chápanie zdôvodnenia: 1. internalistické – personálne obsahy mysle 2. externalistické – faktické indikátory pravdepodobnosti 7
Internalistické zdôvodnenie • Internalistické chápanie sa koncentruje na subjektívnu plauzibilitu zdôvodnenia • Pripúšťa koncepčnú možnosť zdôvodnených, ale pritom nepravdivých presvedčení • Vzťahuje sa na neho Gettierov problém: je možné myslieť personálne zdôvodnené, ale iba náhodou pravdivé presvedčenia, ktoré intuitívne nie sú poznaním • Dôsledok: poznanie ≠ zdôvodnené pravdivé presvedčenie • Zdôvodnenie tak nemôže byť zdrojom hodnoty poznania 8
Externalistické zdôvodnenie • V externalistickom chápaní je zdôvodnenie objektívny faktor, ktorý zvyšuje pravdepodobnosť presvedčenia • Nevyžaduje sa subjektívna vedomosť o zdôvodnení • Reliabilizmus: presvedčenie je zdôvodnené, ak je produktom spoľahlivého kognitívneho zdroja • Spoľahlivý kognitívny zdroj = má systematickú tendenciu produkovať pravdivé presvedčenia • Hypotéza*: Poznanie je hodnotnejšie než pravdivá mienka, pretože pochádza zo spoľahlivých kognitívnych zdrojov 9
Problém pohltenia • L. Zagzebski (2003): Ak raz máme šálku dobrej kávy, tak jej hodnota je nezávislá od spoľahlivosti kávovaru • Analogicky, ak raz máme pravdivé presvedčenie, tak jeho hodnota je nezávislá od spoľahlivosti zdroja • Hodnota spoľahlivého zdroja je „pohltená“ hodnotou pravdy = problém pohltenia (swamping problem) • Neexistuje hodnotový rozdiel medzi pravdivým presvedčením a spoľahlivým pravdivým presvedčením • Teda zdôvodnené pravdivé presvedčenie je hodnotnejšie než nezdôvodnené pravdivé presvedčenie 10
Neriešiteľnosť problému • J. Kvanvig (2003) formuluje argument proti riešiteľnosti problému hodnoty poznania: 1. Poznanie je hodnotnejšie než pravdivé presvedčenie 2. Poznanie je pravdivé presvedčenie + zdôvodnenie (PP + X) 3. Zdrojom špecifickej hodnoty poznania je zdôvodnenie 4. Neexistuje chápanie zdôvodnenia, ktoré by dokázalo vysvetliť špecifickú hodnotu poznania • 5. Predpoklad, že poznanie je hodnotnejšie než pravdivé presvedčenie, sa nedá vysvetliť • • 11
III. EPISTEMOLÓGIA CNOSTÍ • Existuje epistemologická línia, podľa ktorej je predsa možné vysvetliť špecifickú hodnotu poznania • Odkláňa sa od štandardnej definície poznania a vymedzuje ho pomocou termínu kognitívneho úspechu • Kognitívny úspech zahŕňa manifestáciu kognitívnych cností = intelektuálne vlastnosti, ktoré pomáhajú dosahovaniu pravdy a vyhýbaniu sa omylu: napr. pozornosť, kontrola, logické úsudky, reflexia limitov. . . • Táto línia preto dostala pomenovanie epistemológia cností (virtue epistemology) 12
Poznanie a kognitívne úspechy • Poznanie = kognitívny úspech = dosiahnutie pravdy pomocou uplatnenia kognitívnych cností • E. Sosa (2007) – AAA teória poznania: 1. presvedčenie môže byť pravdivé (accurate) 2. presvedčenie môže byť kompetentne utvorené (adroit) 3. presvedčenie je kognitívnym úspechom, ak je pravdivé vďaka tomu, že je kompetentne utvorené (apt) • Poznanie teda nie je len kombináciou kompetencie a pravdy, ale navyše medzi nimi postuluje príčinný vzťah 13
Hodnota kognitívnych úspechov • J. Greco (2009) odvodzuje špecifickú hodnotu poznania od hodnoty kognitívnych úspechov • Úspechy (achievements) = rôzne pozitíva dosiahnuté vďaka uplatneniu príslušných schopností • Sú hodnotné samy osebe – majú finálnu hodnotu • Ak je poznanie typom úspechu, tak disponuje špecifickou hodnotou, ktorá presahuje hodnotu jeho zložiek • Synergiou kognitívnych cností a pravdivého výstupu vzniká nielen vyššia miera, ale tiež vyšší druh hodnoty 14
IV. HODNOTA POROZUMENIA • Viacerí autori zastávajú názor, že primárnym nositeľom epistemickej hodnoty nie je poznanie, ale porozumenie • Poznanie sa vzťahuje na atomické propozície, porozumenie však zahŕňa holistický komplex informácií • Napr. poznať príčinu požiaru vs. rozumieť príčine požiaru • Porozumieť niečomu znamená disponovať relevantným súborom pravdivých presvedčení + ovládať štrukturálne vzťahy medzi danými presvedčeniami • Napr. rozumieť kvantovej fyzike, určitému regiónu alebo vlastnej manželke 15
Porozumenie a kognitívne úspechy • D. Pritchard (2009) dokazuje, že kognitívny úspech nie je asociovaný s poznaním, ale s porozumením: • 1. Existujú kognitívne úspechy bez poznania = prípady tzv. environmentálneho šťastia (napr. falošné stodoly) • 2. Existuje poznanie bez kognitívneho úspechu = poznanie prostredníctvom svedectva druhých • Porozumenie sa vždy spája s určitým kognitívnym výkonom; nie je možné získať porozumenie len mimochodom • Porozumenie = kognitívny úspech = nositeľ finálnej hodnoty 16
Prednosti porozumenia • Na porozumenie sa nevzťahujú problémy zdôvodnenia: • Ad Gettierov problém: aj náhodne dosiahnuté porozumenie je pravé porozumenie • Napr. ak matematická rovnica obsahuje preklepy, ale vplyvom dyslexie osoba náhodou pochopí rovnicu správne • Ad problém pohltenia: hodnota pravdivého presvedčenia nedokáže pohltiť hodnotu ostatných zložiek porozumenia (kognitívny úspech, holistický charakter) • Hodnota porozumenia sa dá vysvetliť bez výskytu problémov, ktorým čelí vysvetlenie hodnoty poznania 17
Riešenie problému hodnoty • Z hľadiska porozumenia je možné odpovedať na všetky tri úrovne problému hodnoty poznania: • 1. Ad primárny problém: Porozumenie je hodnotnejšie než pravdivé presvedčenie, pretože zahŕňa kognitívny úspech • 2. Ad sekundárny problém: Porozumenie prevyšuje hodnotu nižších kognitívnych stavov, pretože všetky jeho zložky majú vlastnú dištinktívnu hodnotu • 3. Ad terciárny problém: Porozumenie disponuje špecifickým druhom epistemickej hodnoty, pretože jeho podmienky nie sú kvantitatívne, ale kvalitatívne 18
V. NOVÝ PROBLÉM HODNOTY POZNANIA • Predpokladajme, že epistemická hodnota, ktorá sa pripisovala poznaniu, v skutočnosti patrí porozumeniu • Ale ak je aj pravda, že primárnu epistemickú hodnotu tvorí porozumenie, tak stále ostáva otvorená otázka, akú hodnotu má z tohto hľadiska poznanie? • Je zrejmé, že poznanie je bezcenné – v bežnom ponímaní poznanie má určitú hodnotu • Nový problém hodnoty poznania: Ako vysvetliť hodnotu poznania z perspektívy porozumenia? 19
Odpovede v literatúre • J. Kvanvig (2009) považuje prevažujúcu orientáciu na poznanie v dejinách epistemológie za omyl • Poznanie často ide „ruka v ruke“ s porozumením, ale reálnym nositeľom hodnoty je porozumenie • D. Pritchard (2012) súhlasí, že poznanie si „požičiava“ svoju zdanlivú hodnotu od porozumenia • Paradigmatické prípady poznania sú zároveň prípadmi kognitívnych úspechov (= zdroj finálnej hodnoty) • No pravým korelátom kognitívnych úspechov je porozumenie 20
Námietka revizionizmu • Autori sa snažia „oddiskutovať“ bežnú intuíciu o hodnote poznania v prospech porozumenia • Naznačujú, že v predpoklade zvláštnej epistemickej hodnoty poznania sa celý čas zásadne mýlime • Proti tomu je možné adresovať námietku, že také uvažovanie je príliš revizionistické = v nesúlade s bežnými intuíciami • Je tu latentný posun od otázky „Prečo je poznanie hodnotné? “ k otázke „Prečo je poznanie hodnotné? “ = posun od otázky, aký zdroj hodnoty má poznanie, k otázke, prečo by poznanie malo patriť medzi hodnoty 21
Zhrnutie argumentácie • Zdá sa, že porozumenie poskytuje odpovede na axiologické otázky, ktoré boli v prípade poznania problematické = porozumenie sa javí ako primárna epistemická hodnota • Poznanie však stále patrí do systému epistemických hodnôt (opak by bol silne protiintuitívny) • Opätovne tak vzniká úloha vysvetliť možnú hodnotu poznania, tentokrát z perspektívy porozumenia • Existujúce vysvetlenia sú však neuspokojivé = nový problém hodnoty poznania ostáva otvorený 22
Možnosti riešenia • A) Odmietnuť terciárny problém - hodnota poznania = hodnota zložiek poznania - popretie axiologickej priority poznania pred PP • B) Stotožniť poznanie s kognitívnymi úspechmi - redukcia poznania na paradigmatické prípady - neparadigmatické prípady ≠ skutočné poznanie • C) Izolovať hodnotu poznania od porozumenia - hľadanie odlišného zdroja hodnoty poznania (? ) 23
Literatúra • • GRECO, J. (2009): The Value Problem. Appendix B. In: A. Haddock – A. Millar – D. Pritchard (eds. ): Epistemic Value. Oxford: Oxford University Press, 313 -321. KVANVIG, J. L. (2003): The Value of Knowledge and the Pursuit of Understanding. Cambridge: Cambridge University Press. KVANVIG, J. (2009): The Value of Understanding. In: A. Haddock – A. Millar – D. Pritchard (eds. ): Epistemic Value. Oxford: Oxford University Press, 95 -111. PLATÓN (1990): Menon. In: Dialógy, zv. I. Bratislava: Tatran, 483 -524. PRITCHARD, D. (2009): Knowledge, Understanding, and Epistemic Value. In: A. O’Hear (ed. ): Epistemology (Royal Institute of Philosophy Lectures). New York: Cambridge University Press, 19 -43. PRITCHARD, D. (2012): Knowledge and Understanding. In: D. Pritchard – A. Millar – A. Haddock (eds. ): The Nature and Value of Knowledge. Three Investigations. Oxford: Oxford University Press, 3 -88. SOSA, E. (2007): A Virtue Epistemology: Apt Belief and Reflective Knowledge (Volume I). New York: Oxford University Press. ZAGZEBSKI, L. (2003): The Search for the Source of the Epistemic Good. Metaphilosophy 34 (1/2), 12 -28. 24
- Slides: 24