Primrny sektor Ponohospodrstvo predstavuje najstar prejav hospodrskej innosti

Primárny sektor. Poľnohospodárstvo - predstavuje najstarší prejav hospodárskej činnosti človeka a jeho počiatky sú z obdobia neolitu, kedy nastal prechod od zberu a lovu k primitívnemu obhospodárenia pôdy a k chovu dobytka. Tento medzník je nazývaný neolitická revolúcia. Z celkovej rozlohy súše pripadá na poľnohospodársku pôdu 48 mil. km 2 (asi 36 % obývanej časti Zeme). Z toho pripadá na: lúky a pasienky (cca 25 %), lesy (cca 30 %), ornú pôdu (cca 11 %), zvyšok na ostatné plochy a vodné plochy (cca 33 %). Pôda - neobnoviteľný prírodný zdroj, rýchly nárast počtu obyvateľov spôsobuje úbytok poľnohospodárskej aj ornej pôdy. Primárny sektor zahrňuje: poľnohospodárstvo - rastlinnú (2/3 produkcie výroby) a živočíšnu výrobu (1/3), zber a lov, rybolov, lesné a vodné hospodárstvo. Poľnohospodárstvo je nielen produkcia potravín a krmovín alebo chov hospodárskych zvierat pre spotrebu, ale je dôležité i pre výrobu v potravinárskom priemyslu (mäso, mlieko) alebo v ľahkom spracovateľskom priemysle (kosti, vlna, koža. . . ).

Orná pôda % z rozlohy štátu zdroj: http: //www. cia. gov/cia/publications/factbook/fields/2097. html, CIA factbook, jún 2006.

Lokalizačné faktory 1. prírodné: - klimatické podmienky: zrážky, teplota, slnečný svit, vietor Rozšírenie pestovaných plodín podlieha zákonitostiam horizontálnej pásmovitosti a vertikálnej stupňovitosti odpovedajúcej klimatickým (podnebným) pásmam Zeme a ich výškovým stupňom. - kvalita pôd: je daná materskou horninou, pôdnymi typmi a druhmi, je to hlavný výrobný prostriedok poľnohospodárstva - reliéf: nadmorská výška, expozícia svahu, zrážkový tieň, svahovitosť terénu, typ georeliéfu… 90 % poľnohospodárskej výroby sa vyprodukuje do 300 m (4 % celkovej rozlohy zemskej súše)

2. sociálno-ekonomické: faktory v poľnohospodárstve ovplyvňujú dosiahnutý stupeň spoločnosti - vlastníctvo a spôsob hospodárenia, - trh, spotreba, miesta odbytu produktov, prímestské poľnohospodárstvo, - doprava v miestnom i medzinárodnom meradle spojila produkčné a spotrebiteľské oblasti a umožnila geografický i ekonomický rast poľnohospodárskej výroby, prepravou umožnila sa nesmie stratiť potravinová hodnota, oddelenie produkčných a spotrebiteľských oblastí, - pracovné sily, ich kvalifikácia, organizácia práce, modernizácia poľnohospodárskej výroby.

Mierne 40 – 65° severnej a 42 – 58° južnej zemepisnej šírky – ¼ zemskej súše (ťažisko na severní pologuli). Podnebie: sezónne rozdiely teplôt, väčšina zrážok vo vegetačnom období (s rastúcou kontinentalitou zrážky klesajú a predlžuje sa období vegetačného kľudu). Južný okraj pásma (na severnej pologuli) – černozeme (stepi), podzoly. Lesy poskytujú hodnotné dreviny pre priemyselné i iné využitie. More bohaté na faunu – 60 % svetového úlovku rýb. Podstatná časť svetovej produkcie pšenice, kŕmnych zrnín (žito, jačmeň, kukurica), okopanín (cukrová repa, zemiaky), olejnín (sója, slnečnica, repka olejná). V klimaticky priaznivých oblastiach zber jadrového i kôstkového ovocia a hrozna. Vyspelá poľnohospodárska výroba (Severná Amerika, severozápadná Európa) – vedúce postavenie v produktoch živočíšnej výroby.

Rybolov Svetový oceán pokrýva cca 71 % povrchu planéty. Najväčšie svetové loviská rýb sa nachádzajú v šelfových moriach mierneho pásma, v miestach, kde dochádza ku styku teplých a studených morských prúdov. Sladkovodný rybolov tvorí 10 % svetovej produkcie rybolovu. Najväčšia ročná produkcia: Čína, Peru, Japonsko, Chile, USA, Nórsko, Island, Kanada, Dánsko (Grónsko) (pozri graf) Lovia sa predovšetkým: sardinky, tresky, slede, makrely, tuniaky. Vplyvom nadmernej činnosti človeka (doprava, ťažba nerastných surovín, nadmerné výlovy, ekologické katastrofy. . . ) dochádza k úbytku rýb v niektorých častiach svetového oceánu. Svetový výlov rýb sa zastavil (1990– 1992) a začal klesať (dôvodom je znížený výlov na mori, ekonomický tlak).

Lesné hospodárstvo 30 % súše našej planéty pokrývajú lesy. Najviac lesov: a) severské oblasti - pás severských ihličnatých lesov – tajga (USA, Kanada, Rusko - Sibír, Švédsko, Fínsko) b) rovníkové oblasti - pás tropických dažďových listnatých lesov - (Latinská Amerika – Mexiko, Brazília, stredná a západná Afrika – Kongo, Pobrežie Slonoviny, Ghana, Gabon, Nigéria, južná a juhovýchodná Ázia – India, Malajzia, Thajsko, Indonézia, Filipíny) Nekontrolované odlesňovanie lesa tropických oblastí môže spôsobiť globálne problémy. To napr. znamená, že likvidácia lesov vedie ku zmenšovaniu tvorby voľného atmosférického kyslíku a k posilňovaniu skleníkového efektu. V rozvojových krajinách sa drevo z celkové produkcie využíva zo 40 % ako palivo! Tropické dažďové lesy - každý rok sa vyrúbe (za účelom získania poľnohospodárskej pôdy, stavby ciest, ťažby nerastných surovín a iné hospodárske účely) asi 120 000 km 2 a ďalších 100 000 km 2 podlieha deštrukcii hospodárskou činnosťou človeka - obnova je veľmi ťažká. Drevo sa využíva v stavebníctve, ťažobnom priemyslu, železničnej doprave, výroba papiera a celulózy, výroba nábytku …

Funkcie lesa ekologická funkcia ochrany prírody a krajiny domov rastlín, živočíchov a mikroorganizmov, klimatická funkcia reguluje teplotu a vlhkosť vzduchu (zabraňuje nadmernému výparu), produkuje kyslík, ovplyvňuje pohyb a chemické zloženie vzduchu, znižuje zaťaženie prachom a hlukom, vodohospodárska funkcia zadržiava vodu, reguluje rovnováhu vody v pôde, udržuje rezervy a kvalitu vody, uvoľňuje zásoby vody, chráni pred povodňami, suchom, pôdoochranná funkcia zabraňuje odnosu pôdy, ochraňuje ju pred poškodením vodou a vetrom (vodnou a veternou eróziou), socioekonomická funkcia produkčná funkcia produkcia dreva, lov zvierat, zber lesných plodov, zdravotná a rekreačná funkcia využívanie bioklimatických účinkov lesa pre ozdravný proces, vytvára bohatú a esteticky pôsobivú lesnú krajinu.

Poľnohospodárska výroba podľa vyspelosti štátu 1) Poľnohospodárstvo málo vyspelých štátov Samozásobovateľstvo - je najnižším stupňom, kedy v dôsledku malej produktivity, absencie akejkoľvek mechanizácie, …. . Zamestnáva väčšina práce schopného obyvateľstva v rozvojových krajinách hlavne v Afrike a všetka poľnohospodárska produkcia je určená k priamej spotrebe. Je tu vysoký prirodzený prírastok a tak ani táto produkcia nepostačuje pre výživu obyvateľov. Veľkým problémom je tiež to, že po odstránení kolonializmu sa rovnako pestuje jedna či dve plodiny, ktoré sa vyvážajú do bývalých koloniálnych mocností (nadnárodné spoločnosti riadia v podstate ekonomiku krajín ako prv, keď boli ich kolóniami) a základné potraviny sa potom musia dovážať. Hovoríme tomu monokultúrne poľnohospodárstvo.

Plantážnické poľnohospodárstvo - v trópoch Ameriky a Afriky, exportujú pochutiny a tropické ovocie a výnosy smerujú do vyspelých krajín tým, ktorí tam vlastne plantáže vlastnia a tak sa nerieši problém výživy rozvojových krajín. Závlahové poľnohospodárstvo - pokročilejší typ, hlavne v monzúnových oblastiach Ázie, ktoré umožňuje pravidelný zber ryže. V spolupráci s vyspelými krajinami sa v 60. -70. rokoch 20. storočia uskutočnil program tzv. zelenej revolúcie v Pakistane, Indii, Indonézii aj v iných krajinách Ázie, kde využitím moderných metód pestovania (umelé zavlažovanie, priemyselné hnojenie) a vyšľachtením výnosnejších odrôd sa zvýšila poľnohospodárska produkcia a štáty si zaistili potravinovú sebestačnosť.

2) Poľnohospodárstvo najvyspelejších krajín Vysoká produktivita práce - mechanizácia, automatizácia, špecializácia a využitie produktov chemické výroby. Väčší dopyt po potravinách živočíšneho pôvodu, časť rastlinnej výroby sa používa ako krmivo pre hospodárske zvieratá. Prímestské poľnohospodárstvo - charakteristické pre husto zaľudnené oblasti, kde na malom priestore sa pestuje produkcia rýchlo podliehajúcej skaze - zelenina, ovocie, kvetiny alebo je tu intenzívna živočíšna výroba vo veľkochovoch priemyselného typu. Problém týchto veľkokapacitných výrobných fabrík na mäso je ten, že vďaka biologicky a chemicky upravovaným zmesiam, ktorými prasce kŕmime, tak určité zdravotné riziko nesieme my ako konzumenti Preto sa snažíme viac orientovať na biopotraviny, ktoré sú ale nedostatkové a drahé. Poľnohospodárska produkcia je riadená trhovými mechanizmami. Rovnako ale sú tu dotácie do poľnohospodárskej výroby a nadprodukcia potravín - svetové poľnohospodárstvo teda vyrobí asi o 10 % viac potravín, ako je potreba k nasýteniu planéty. Ale aj napriek tomu umierajú ľudia hladom (otázkou je ako dostať potraviny do miest, kde je hlad), naviac nadnárodné spoločnosti udržujú ceny.