PREDSTAVENIE SITUCIE V OBLASTI RESOCIALIZCIE UVATEOV DROG V
PREDSTAVENIE SITUÁCIE V OBLASTI RESOCIALIZÁCIE UŽÍVATEĽOV DROG V TÝCHTO KRAJINÁCH: § § Belgicko Dánsko Francúzsko Grécko § Luxembursko § Portugalsko § Taliansko Jean-Pierre Demange Riaditeľ SATO-Picardie, Pr ezident T 3 E
ÚVOD 2 V krajinách Európskej únie je všeobecný rámec politiky v oblasti prevencie a starostlivosti definovaný na národnej úrovni. Aj napriek tomu však rozsah resocializácie môže spadať do kompetencie regiónov ako napr. v Taliansku alebo obcí, ako napr. v Dánsku. V niektorých krajinách ako je Francúzsko, Luxembursko a Portugalsko existujú medzirezortné organizácie, ktoré umožňujú rozvinúť globálny a transverzálny prístup k problémom závislosti.
ÚVOD 3 Iniciatívy v prospech resocializácie užívateľov drog najčastejšie spadajú pod lex generalis/ občianske právo, či už na národnej alebo lokálnej úrovni. Socializácia užívateľov drog je vo všetkých krajinách pokladaná za rozhodujúci prvok terapeutického procesu.
ÚVOD 4 Existujú tu štátne a súkromné organizácie. Súkromné najčastejšie využívajú štátne dotácie, ktoré podliehajú dohodám. Tieto definujú zadávacie podmienky, ktoré sa týkajú bezpečnosti, hygieny, schopnosti prijímať klientov, profilu a kvalifikácie odborníkov, podmienok vyhodnocovania projektov, charakteru poskytovaných služieb a partnerstiev, ktoré majú rozvíjať s rôznymi zariadeniami, ktoré by mohli prispieť k starostlivosti o užívateľov.
ÚVOD 5 Súdržnosť a vzájomné zosúladenie/ prepojenie medzi štátnymi a súkromnými zariadeniami sa mení od krajiny ku krajine, či od regiónu k regiónu. Medzi resocializačnými zariadeniami s pobytovým režimom dominuje model terapeutických komunít, a to najmä v Taliansku, Grécku, Portugalsku a Belgicku. Tento model sa v súčasnosti rozvíja vo Francúzsku.
ÚVOD 6 V rámci lex generalis/ občianskeho práva však existujú mnohé programy zamerané na pomoc v oblasti resocializácie, do ktorých sa narkomani môžu zapísať. Tieto najčastejšie prebiehajú ambulantne a vyžadujú si partnerstvo medzi rôznymi lokálnymi aktérmi a zariadeniami so špecializovanou starostlivosťou.
BELGICKO 7 Belgicko je federálny štát, zariadenia špecializované na prevenciu, starostlivosť a na znižovanie rizík teda môžu byť dotované na rôznych úrovniach. Medzi politikami Valónska, Flámska a Bruselu existujú významné rozdiely. Väčšina terapeutických komunít, ktoré sa zúčastňujú na resocializačnom procese narkomanov je však financovaná Národným inštitútom invalidného zdravotného poistenia (poisťovňa, pozn. preklad. )
BELGICKO 8 Inštitúcia zodpovedná za aktivity v prospech zamestnanosti a ONEM (Národný úrad práce). Terapeutická komunita « Hautes Fagnes » , v Malmedy Terapeutická komunita « Trempoline » v Chatelet
DÁNSKO 9 Neexistujú tu zariadenia medzirezortného charakteru, ktoré by koordinovali politiku prevencie a starostlivosti v oblasti toxikománie. Starostlivosť o toxikomanov je hlavne v rukách Ministerstva zdravotníctva a sociálnych vecí. Existuje tu univerzitné výskumné centrum, ktorého úlohou je vykonávať na národnej úrovni štúdie a vyhodnotenia.
DÁNSKO 10 V roku 1996 dánsky parlament zveril zodpovednosť za starostlivosť 14 departmentom, ktoré v krajine existovali. Kompetencie bolo možné delegovať aj obciam, ktoré sa chceli v tejto oblasti angažovať. Podobne si vybrali len niektoré mestá, z tohto najdôležitejšími sú Kodaň a Aarhus. V júni 2004 sa vláda rozhodla dôkladne zreformovať štátnu správu a verejný sektor. Táto reforma, ktorá vstúpila do platnosti od januára 2007, znížila počet regiónov zo 14 na 5, a počet miest z 275 na 98.
DÁNSKO 11 Súčasné znenie zákona hovorí, že regióny odporúčajú a definujú nástroje starostlivosti pre toxikomanov, ale ich financovanie zabezpečujú obce. Resocializačné zariadenia zostávajú v kompetencii obcí. Zariadenia špecializovanej starostlivosti sa riadia zákonom z roku 1970, ktorý definuje právny rámec boja proti obchodu s drogami a používaniu omamných látok. Tento umožnil vytvorenie zariadení prevenciu a špecializovanú starostlivosť pre užívateľov drog ako aj pre ich rodiny.
TALIANSKO 12 Neexistuje tu medzirezortná organizácia, ktorá by koordinovala politiku prevencie a starostlivosti v oblasti toxikománie. Túto úlohu má Ministerstvo sociálnej solidarity. Hlavné orientačné línie v oblasti boja proti drogám sú určované vládou na národnej úrovni, ale samotná organizácia a správa zariadení je v kompetencií regiónov.
TALIANSKO 13 Dekrétom z roku 1993 majú štátne zariadenia SERT za úlohu uzatvárať dohovory s rôznymi súkromnými organizáciami, ako napríklad s terapeutickými centrami alebo družstvami, ktoré sa zúčastňujú na resocializácii toxikomanov. Sociálne družstvá vznikli v 70 -tych rokoch s cieľom bojovať proti spoločenským nerovnostiam a nezamestnanosti. Odhaduje sa, že v roku 2004 tieto organizácie ponúkli prácu alebo odbornú prax viac ako 267 000 osobám nachádzajúcim sa v ťažkej situácii.
TALIANSKO 14 Existujú dva typy družstiev, týkajúce sa cieľovej skupiny klientov, v rámci toho aj na toxikomanov: § tie, ktoré pracujú v oblasti resocializácie cez ekonomiku a musia zamestnávať min. 30% osôb zo znevýhodnených podmienok. § tie, ktoré pracujú v sociálnej a zdravotnej oblasti a ktoré sa týkajú terapeutických komunít, pomoci doma, atď.
LUXEMBURSKO 15 Od roku 1999 tu pracuje medzirezortná skupina « Droga » GID, ktorej predsedá Ministerstvo zdravotníctva. Socioterapeutické odbory Ministerstva zdravotníctva sa zaoberajú najmä otázkami závislosti. Na základe hlavných politických orientácií, o ktorých rozhodla skupina GID, boli vytvorené nové služby v oblasti znižovania rizík a resocializácie toxikomanov. Na obdobie 2005 – 2009 bol prijatý nový národný akčný plán, ktorý sa primárne drží predtým prijatých hlavných orientácií.
LUXEMBURSKO 16 Projekt ubytovania s podporou « hniezda » , Jungend and Drogenhëllef Projekt START, Centrum Emmanuel
GRÉCKO 17 Organizácia OKANA je súkromnoprávna organizácia, ktorá zabezpečuje úlohy verejného sektora: pomoc pri definovaní politiky, koordináciu a vyhodnocovanie špecializovaných zariadení.
GRÉCKO 18 Na obdobie 2002 – 2006 bol prijatý Národný akčný plán proti drogám. Zdôrazňuje 3 dôležité aspekty týkajúce sa znovuzaradenia toxikomanov: § Vývoj jedného vzdelávacieho programu. § Posilnenie programov odborného vzdelávania. § Lepšie začlenenie užívateľov drog absolvujúcich liečbu do pracovného a spoločenského života.
GRÉCKO 19 Grécke organizácie vo všeobecnosti spočívajú na menšom počte významnejších inštitúcií na národnej úrovni. Organizácia OKANA priamo riadi všetky metadonové programy. KETHEA Psychiatrická nemocnica Attique.
PORTUGALSKO 20 Existuje tu koordinačný medzirezortný orgán, Inštitút pre drogy a drogové závislosti– IDT. Zariadenia so špecializovanou starostlivosťou (CAT), pokrývajú celé územie krajiny. Sú to štátne inštitúcie. Pracujú tu aj súkromné zariadenia, ktoré majú dohodu so štátom, ako napr. terapeutické komunity.
PORTUGALSKO 21 Na základe správy Komisie pre stratégiu boja proti drogám, IDT a Inštitútu pre zamestnanosť a vzdelávanie bol v roku 1998 spustený program Život-Zamestnanie. Všetky štátne zariadenia ako aj veľký počet súkromných inštitúcií sa podieľali na aplikácii tohto nástroja.
PORTUGALSKO 22 Program Život-Zamestnanie by sme mohli rozdeliť na 4 odporúčania: § rozvíjať spoluprácu medzi centrami špecializovanej starostlivosti, terapeutickými komunitami a oddeleniami Inštitútu pre zamestnanosť a odborné vzdelávanie; § Vyhodnotiť schopnosti a želania užívateľov a ponúknuť im tak pracovnú prax u zamestnávateľov, ktorá im neskôr umožní pracovne sa zaradiť; § Znížiť sociálne zaťaženie a priznať príspevky podnikom, ktoré budú súhlasiť s ich prijatím; § ponúknuť pomoc pri vytvorení vlastného podniku; Projekt « Sieť remeselníkov » , IDT Algarve
FRANCÚZSKO 23 Vo Francúzku zákon 1970 definuje legislatívny rámec v boji proti drogám (zdravotný stav, obchodovanie s drogami, ich konzumácia, . . . ) Existuje tu medzirezortná štruktúra MILD (La Mission Interministérielle de Lutte contre la Drogue et la Toxicomanie), ktorá koordinuje národnú protidrogovú politiku.
FRANCÚZSKO 24 Rozšírenie vírusu HIV počas 80 -tych rokov výrazne narušilo zastupujúce organizácie a samotnú realizáciu starostlivosti. Práve v takomto kontexte sa vyvinula substitučná liečba (métadon a buprenorfín) ako aj politika znižovania rizík. Od roku 2003 sú všetky zariadenia špecializované na starostlivosť o toxikomanov začlenené do sociálnomedicínskej oblasti. V roku 2007 vzniklo Centrum starostlivosti, podpory a prevencie závislostí (CSAPA) a rozvíjali sa terapeutické komunity.
FRANCÚZSKO 25 Podporovať prihlasovanie osôb v ťažkej sociálnej situácii v rámci príslušných právnych nástrojov (ktoré zákon umožňuje): § Podpora v nezamestnanosti (RMI) § Všeobecné zdravotné krytie (CMU) § Príspevok pre dospelé hendikepované osoby (AAH)
FRANCÚZSKO 26 Zvláštny projekt pomoci pri resocializácii, « Asociácia Angevine pre pomoc toxikomanom a ich rodinám » . Lokálny resocializačný projekt « Drogy a spoločnosť » Terapeutické apartmány (fr. obdoba domu na polceste), SATO -Picardie Terapeutická komunita vo Flambermont-e
TERAPEUTICKÁ KOMUNITA VO FLAMBERMONT-e 27 Kapacita 35 lôžok – zariadenie pre ženy aj mužov prijímajúce dospelé osoby nad 18 rokov závislé od legálnych alebo nelegálnych drog. Dĺžka pobytu: 1 rok – možné predĺžiť ešte o 1 rok. Dohoda s CPAM (zdravotnou poisťovňou)/ štátom. Bezplatná starostlivosť. Personál: riaditeľ, lekár, zdravotná sestra, psychológ, vychovávateľ, nočný dozorca, sekretár = 18, 80 ETP (Ekvivalent plného úväzku).
CIELE TERAPEUTICKÉHO PROJEKTU 28 § zmeniť správanie spojené so závislosťou s cieľom znížiť chuť na psychotropné látky; § podporiť abstinenčné obdobie s cieľom úplnej abstinencie; § zlepšiť zdravotný stav; zistiť a liečiť patologické príčiny; § podporiť a rozvinúť sebavedomie, samostatnosť a preberanie zodpovednosti; § konkrétne podporiť realizáciu resocializačného projektu.
HLAVNÉ BODY TERAPEUTICKÉHO PROJEKTU 29 § Dobrovoľná účasť klienta na spôsobe života v komunite ako aj na terapeutických cieľoch. § Organizácia života v komunite, ktorá umožňuje postupné preberanie zodpovednosti u klienta v rámci inštitucionálneho programu. § Reálne a konkrétne zapojenie sa klientov do organizácie a vykonávania rôznych úloh a činností potrebných v každodennom živote komunity (kuchyňa, bielizeň, údržba domu, atď. )
HLAVNÉ BODY TERAPEUTICKÉHO PROJEKTU 30 § Klient je zapojený do interaktívneho procesu, v ktorom musí konať, reagovať a nájsť si svoje postavenie. Pozícia klienta v terapeutickej komunite je nezlučiteľná s “pasívnou“ rolou, ktorá sa tradične prisudzuje “chorým“. § Umožniť a podporovať zasahovanie rovnocenných vrstovníkov skupiny a dať priestor konfrontácii, t. j. možnosti vyzvať druhého človeka a klásť mu otázky k jeho výrokom a/ alebo postojom v komunite. § Rozvíjať « sebaúctu » prostredníctvom účasti a realizácie projektov v rámci komunity ako aj prostredníctvom svojpomoci a vzájomnej podpory. § Realizácia a otestovanie resocializačného projektu a života vonku.
TERAPEUTICKÁ KOMUNITA VO FLAMBERMONT-e 31 Organizácia tohto “sociálneho mikro-zariadenia“ predstavuje terapeutický nástroj, ktorý sa odlišuje od zariadení, s ktorými sa môžeme bežne stretnúť. Preto je potrebné veci jasne uviesť na pravú mieru, aby sme sa vyhli nedorozumeniam a sektárstvu. Jedná sa o terapeutickú službu, ktorá je časovo obmedzená a otvorená smerom von; je to proces, do ktorého je možné sa zapojiť dočasne a z ktorého je nevyhnutné po čase odísť.
APPARTEMENTS THÉRAPEUTIQUES RELAIS DE COMPIÈGNE 32 § Kapacita: 8 miest § Týka sa skladá z: vedúceho, vychovávateľov, sociálnej sestry na 2, 9 ETP (Ekvivalent plného úväzku). § Toto zariadenie úzko spolupracuje s CSST (Centrum špecializovanej starostlivosti) a s rôznymi partnermi zo sociálno-medicínskej oblasti ako aj so zariadeniami poskytujúcimi pomoc pri zamestnaní v meste. § Dĺžka pobytu je šesť mesiacov s možnosťou predĺženia na ďalších šesť. Klient/ka, ktorý/á požaduje ubytovanie musí podpísať zmluvu, v ktorej je upresnený jeho/jej resocializačný projekt.
TERAPEUTICKÉ APARTMÁNY (fr. obdoba domov na polceste) V COMPIÈGNE 33 § Počas pobytu je možné stretávať sa s rodinou, buď na žiadosť klienta alebo so súhlasom klienta sa uskutoční stretnutie s tímom. § Každý mesiac je pobyt vyhodnocovaný. To má za cieľ zhodnotiť vývoj projektu, ťažkosti, s ktorými sa klient stretol a po prípade o možnostiach pokračovať v liečebnej starostlivosti. § Počas celej starostlivosti sú rozhovory s klientom/kou buď na mieste, kde býva alebo v kancelárii tímu. V prípade potreby môže tím kedykoľvek navštíviť priestory, v ktorých klient býva. . § Každá dva mesiace je stretnutie so všetkými klientmi. Toto stretnutie je povinné. § Pri akomkoľvek motíve odchodu sa klientovi navrhuje zhodnotenie jeho pobytu.
- Slides: 33