Prca Kedy vo fyzike konme prcu Ke psobme

Práca.

Kedy vo fyzike konáme prácu? Keď pôsobíme na nejaké teleso silou F a premiestňujeme ho po dráhe s

Prácu nekonáme Keď silou síce pôsobíme, ale telesá nepremiestňujeme

n Práca vo fyzikálnom význame sa koná, keď teleso premiestňujeme pôsobením sily n Pre prácu používame značku W

Vzťah pre výpočet práce Keď sa pôsobením stálej sily F posunie teleso po priamej dráhe s v smere pôsobiacej sily, prácu určíme: práca = sila. dráha W=F. s

Jednotka práce n Ak vyjadríme veľkosť sily v newtonoch a dráhu v metroch, jednotkou práce je joule, značka J 1 k. J = 1000 J n 1 MJ = 1000000 J n James Prescott Joule (1818 - 1889), anglický fyzik

Doplň text: Prácu jedného. . . . joule vykonáme, keď teleso posunieme pôsobením stálej sily veľkosti jedného. . newtona po dráhe jedného. . . . metra v smere sily.

Výkon O výkone hovoríme vtedy, keď konáme prácu za nejaký čas. n Výkon potom vypočítame, keď prácu W delíme časom t, za ktorý sa táto práca vykonala: výkon = práca : čas P = W : t n

Jednotka výkonu: n n Ak prácu vyjadríme v jouloch a čas v sekundách, jednotkou výkonu je WATT. 1 k. W = 1 000 W 1 MW = 1 000 W JAMES WATT – škótsky fyzik ( 1 736 – 1 819 )

Doplň text: Výkon jedného. . . wattu vykoná stroj, keď vykoná prácu joulu za jednu. . . . sekundu jedného. .

Pohybová energia telesa Pohybová energia ( kinetická) je práca, ktorú vykoná pohybujúce sa teleso, kým nezastaví. n Teleso, ktoré je v pokoji má nulovú kinetickú energiu n Označenie: EK n

Od čoho závisí veľkosť EK: od rýchlosti n od hmotnosti n Jednotkou kinetickej energie je joule - 1 J

Polohová energia telesa Veľkosť polohovej energie telesa sa rovná práci W, ktorú sme vykonali pri zdvíhaní telesa do výšky h n EP = W , E P = m. g. h n Jednotkou polohovej energie je 1 J n

Vnútorná energia telesa Je celková pohybová a polohová energia častíc v telese U = EK + EP n Pretože sa častice ustavične pohybujú, nemôže byť vnútorná energia nulová n Označenie U n Jednotka 1 J n

Teplo je energia, ktorú pri tepelnej výmene odovzdá teplejšie teleso chladnejšiemu a ktorú prijme chladnejšie teleso od teplejšieho n Označujeme ho Q n Jednotkou 1 J n Teplo je priamo úmerné hmotnosti m a zvýšeniu teplôt ( t- to) n

Q = c. m. ( t- to), pričom c je merná tepelná kapacita látky, ktorú nájdeme v tabuľkách a závisí od druhu látky Pre vodu je 4, 18 k. J/kg. o. C n