Pranie pinavch peaz Dvid Ostrochovsk VES ostrochovskyzoznam sk

Pranie špinavých peňazí Dávid Ostrochovský, VES ostrochovsky@zoznam. sk

Obsah prezentácie Definícia pojmu „pranie špinavých peňazí“ Fázy procesu prania špinavých peňazí História prania špinavých peňazí Metódy (spôsoby) prania špinavých peňazí Boj proti praniu špinavých peňazí Bankové systémy na odhalenie prania špinavých peňazí v USA Najznámejší prípad prania

Definícia pojmu „pranie špinavých peňazí“ „Pranie špinavých peňazí“ sa dá popísať ako proces, počas ktorého sa financie získané z trestnej činnosti zamaskujú a opatria novým pôvodom, čím sa zakryje alebo aspoň poriadne zahmlí ich skutočný zdroj. Takto „zaretušované“ peniaze potom bez problémov uniknú pozornosti polície.

Definícia pojmu „pranie špinavých peňazí“ Nikto presne nevie, aká veľká suma sa každoročne preperie v celosvetovom meradle, ale odhaduje sa, že ide o 500 miliárd až 1 bilión dolárov, čo je 2 – 5 % celosvetového HDP. Pranie špinavých peňazí používajú na financovanie svojich aktivít najmä obchodníci s drogami, pašeráci, únoscovia, teroristi, obchodníci so zbraňami, vydierači a špecialisti na daňové úniky.

Fázy procesu prania špinavých peňazí Placement (fáza ukladania) – V tejto fáze iniciátor prania vkladá špinavé peniaze do legitímnej finančnej inštitúcie, často vo forme hotovostných vkladov. Ide o najriskantnejšiu fázu celého procesu prania špinavých peňazí. Layering (maskovacia fáza) - Realizácia množstva rôznych finančných transakcií, ktorých účelom je zamaskovať a zneprehľadniť pôvod peňazí. Tieto financie, zdroj ktorých je už teraz pomerne zložité zistiť, sa následne použijú na investície do akcií, obligácií, alebo životných poistiek, prípadne do nejakého iného voľného investičného prostriedku

Fázy procesu prania špinavých peňazí Integration (integračná fáza) – V tejto fáze sa peniaze dostávajú späť do bežnej ekonomiky v legitímne vyzerajúcej forme a umožňujú páchateľovi ich voľné a ničím nerušené užívanie. Obľúbeným krokom býva znovu investícia, tentoraz však do spoločensky uznávaného majetku, ako sú nehnuteľnosti, autá, alebo starožitnosti. Peniaze totiž prešli kompletným prepieracím cyklom a páchateľ ich môže použiť bez obáv zo zásahu orgánov činných v trestnom konaní.

História prania špinavých peňazí vznik – cez prohibíciu v USA, keď sa mafia snažila zakryť pôvod peňazí získaných z nelegálneho predaja alkoholu, Termín „pranie špinavých peňazí“prvýkrát použil britský Guardian pri škandále Watergate.

Metódy (spôsoby) prania špinavých peňazí Black market Colombian peso exchange - „najväčší mechanizmus na pranie špinavých peňazí na západnej pologuli“. Priebeh procesu - Drogoví díleri posunuli špinavé americké doláre kolumbíjskemu sprostredkovateľovi, ktorý za ne nakúpil tovar v USA pre kolumbíjskych importérov. Tieto tovary sa potom doviezli do Kolumbie a tam sa predali za kolumbíjske pesos. Kolumbíjsky sprostredkovateľ potom vrátil tieto už vyprané peniaze späť drogovým dílerom, samozrejme bez určitej provízie

Smurfing =

Metódy (spôsoby) prania špinavých peňazí Zahraničné banky – banky v krajinách, kde platí bankové tajomstvo - Bahamy, Bahrajn, Kajmanské ostrovy, Hong Kong, Antily, Pamana a Singapur. Shell companies – sú spoločnosti založené na jediný cieľ – pranie špinavých peňazí. Príjmajú špinavé peniaze ako platbu za určité tovary a služby, ale pritom žiadne tovary ani služby neprodukujú, jednoducho perú peniaze prostredníctvom falošných faktúr a súvah.

Metódy (spôsoby) prania špinavých peňazí Alternatívne (podzemné) bankovníctvo – hlavne v juhovýchodnej Ázii, na Blízkom východe a v Afrike. Je založené na dôvere a rodinných kontaktoch. Zasielateľ vloží peniaze do rúk podzemného bankára, ten kontaktuje spolupracovníka v inej krajine, ktorý vydá potrebnú hotovosť príjemcovi zníženú o poplatky. V tomto systéme peniaze nejdú cez žiadnu inštitúciu ani nie sú pašované cez hranice, a preto je ťažké pre finančnú políciu ich vypátrať.

Metódy (spôsoby) prania špinavých peňazí Investovanie v skutočných spoločnostiach 2 spôsoby: iniciátor prania skombinuje špinavé peniaze so skutočnými čistými príjimami spoločnosti – v tomto prípade firma vykazuje vyššie príjmy aké v skutočnosti zarobila, iniciátor prania jednoducho skryje špinavé peniaze na bankové účty spoločnosti a dúfa, že kontrolné organý nebudú porovnávať stav účtu s finančnými výkazmi spoločnosti.

Boj proti praniu špinavých peňazí K zásadným úlohám bankového sektora ako predísť a zabrániť praniu špinavých peňazí patrí: rešpektovanie a dôsledné uplatňovanie relevantnej legislatívy v aplikačnej praxi, za čo je zodpovedný manažment finančnej alebo úverovej inštitúcie, ako aj dozorná inštitúcia, ktorá dohliada na transparentnosť na finančnom trhu, identifikácia klienta a jeho prístup k zásade, že všetky transakcie sú realizované v dobrej viere,

Boj proti praniu špinavých peňazí aktívna kooperácia s inštitúciami, ktoré sú priamo zainteresované na boji proti praniu špinavých peňazí, t. j. so všetkými zložkami patriacimi pod vnútorné záležitosti – s úradmi finančnej polície, Interpolom, Europolom, útvarmi vyšetrovania a odhaľovania trestnej činnosti a špeciálnymi pracoviskami, výchova personálu pôsobiaceho v oblasti finančníctva, aby rešpektoval zásady etiky, čestnosti, morálky a cti. Základnou povinnosťou bankového úradníka by mala byť mlčanlivosť o uskutočnených transakciách klientov finančnej alebo úverovej inštitúcie.

Bankové systémy na odhalenie prania špinavých peňazí v USA BSA Compliance Programs Customer Due Diligence Systems and Monitoring Programs Screen against OFAC and Other Government Lists Effective Suspicious Activity Monitoring and Reporting Process Risk-Based Anti-Money Laundering Programs

BSA Compliance Programs povinný pre každú americkú banku, vychádza z „Bank Secrecy Act“, ktorý schválil kongres ako prostriedok boja proti praniu špinavých peňazí, obchodovania s drogami a innými zločinmi, tento program musí byť schválený správnou radou banky.

Customer Due Diligence Systems and Monitoring Programs najdôležitejšou časťou tohoto programu je smernica na overenie identity zákazníka, ktorej hlavné kroky sú: – – – obdržanie uspokojivej identifikácie zákazníka, zváženie blízkosti zákazníkovho bydliska alebo firmy, telefonické overenie zákazníkovho bydliska alebo firmy, – preskúmanie pôvodu finančných prostriedkov, ktorými si zákazník otvára účet, – overenie referencií z iných bánk, – overenie referencií od tretej osoby.

Screen against OFAC and Other Government Lists Všetky americké banky musia spĺňať požiadavky stanovené touto organizáciou a to: – blokovanie účtov špecifických krajín, organizácií a osôb, – zákaz obchodu a finančných transakcií so špecifickým krajinami, organizáciami a osobami.

Effective Suspicious Activity Monitoring and Reporting Process Banky musia posielať kontrolným organóm tzv. SAR správu o každej transakcii v hodnote nad 10 000 USD u ktorej je riziko, že ide o špinavé peniaze alebo tiež u transakcie v menšej hodnote, ak má banka podozrenie, že transakcia: – obsahuje finančné prostriedky z ilegálnych aktivít, – je realizovaná tak, že jej úmyslom je obísť BSA, – nepatrí medzi bežné transakcie uskutočňované zákazníkom

Risk-Based Anti-Money Laundering Programs Rizikové produkty: – privátne bankovníctvo – elektronické bankovníctvo Rizikoví zákazníci: – – nebankové finančné inštitúcie, makléri, díleri, zmenárnici, nevládne organizácie ako napr. charitatívne organizácie, banky sídliace v daňových rajoch a krajinách, kde funguje bankové tajomstvo, – subjekty, ktorými denne pretečie veľké množstvo peňazí ako bary, reštaurácie, parkovacie garáže.

Najznámejší prípad prania Prípad Bank of Credit and Commerce International (BCCI) z roku 1988. Banka bola zapojená nielen do prania peňazí, ale aj do financovaní terorizmu, obchodu so zbraňami a s nukleárnymi technológiami, prostitúcie a pašovania nelegálnych emigrantov, podplácania a daňových podvodov.

Zahraniční podvodníci využívajú k praniu peňazí Slovákov systém funguje tak, že nejaká organizácia osloví občanov, ktorým ponúkne možnosť zárobku na doma, prípadne ako zárobkovú činnosť popri zamestnaní. Podmienkou je vytvoriť si účet v niektorej z našich bankových inštitúcií, dať prístup k tomuto účtu a mobilné spojenie. Po tom, čo oslovený reaguje kladne, firma ho vyzve k zaslaniu krátkeho životopisu a aj čísla vytvoreného účtu. Zaujímavé je, že činnosť, ktorú má spolupracovník vykonávať, vlastne ani nie je presne špecifikovaná. V krátkom čase po tom sú na uvedený účet zaslané finančné prostriedky, väčšinou v eurách alebo amerických dolároch aj s krátkou výzvou, aby z tejto sumy predisponovali nejaké čiastky na účty v ďalších zahraničných bankách. Za splnenú transakciu dostanú províziu. Hoci celá činnosť je viac než čudná, Slováci majú často pocit, že nič protizákonné nerobia. Všetky podozrivé transakcie v bankách však podliehajú viacnásobnej kontrole a potom dochádza k zablokovaniu účtov. Vtedy nastupuje polícia a výsluchy. Z provízií často potom neostane nič.

Zahraniční podvodníci využívajú k praniu peňazí Slovákov Každý, kto si peniaze ponechá, sa vystavuje riziku trestného postihu, pretože firma, pre ktorú pracujú, je fiktívna, takže nikto nepotvrdí, že skutočne pre niekoho pracovali. Osoba, ktorej peniaze predisponovali na účet, sa nachádza v cudzom štáte a tiež to dobrovoľne nepotvrdí. Takúto osobu je tiež problematické vypátrať. Slováci, ktorí pre takéto firmy pracujú, preukázateľne získavajú peniaze, ktoré pochádzajú z trestnej činnosti v inom štáte.

Otázky na test Medzi fázy procesu prania špinavých peňazí nepatrí: A, maskovacia fáza B, fáza hľadania C, fáza ukladania D, integračná fáza Odhaduje sa, že ročne sa na celom svete preperie: A, 100 miliónov USD B, 100 miliárd USD C, 500 miliárd až 1 bilión USD D, 100 bilónov USD Fiktívne spoločnosti, ktoré boli založené len za účelom prania špinavých peňazí sa nazávajú: A, shell companies B, dirty companies C, clean companies D, lucky companies

Ďakujem za pozornosť