PRACOVN PRVO 1 as tudijn pramene Kuril Michal

PRACOVNÉ PRÁVO 1. časť

Študijné pramene: • Kuril Michal a kolektív: ZÁKLADY PRACOVNÉHO PRÁVA VŠEMVS, Bratislava 2009, 455 strán • Barancová Helena, Schronk Robert: Pracovné právo. Sprint vfra, Bratislava 2007, 814 strán. • Zákon č. 311/2001 Z. z. , Zákonník práce (v aktuálnom znení)

Pojem, predmet a funkcie pracovného práva • Pracovné právo = samostatné právne odvetvie právneho poriadku Slovenskej republiky • Definícia: Pracovné právo = súbor právnych noriem, ktoré upravuje vzťahy medzi ľuďmi pri uskutočňovaní ľudskej práce

Predmet pracovného práva = práca, ktorá je: • Ľudská • Odplatná • Slobodná • Vykonávaná pre iného • Závislá (§ 1 ods. 2 Zák. práce) • Ktorú zamestnanec vykonáva pre • Nesamostatná zamestnávateľa • Námezdná osobne

Funkcie pracovného práva • • Regulačná funkcia Kontrolná funkcia Ochranná funkcia Výchovná funkcia

Pramene pracovného práva 1. Pramene v materiálnom zmysle = konkrétne materiálne (ekonomické, sociálne, politické, morálne) podmienky života spoločnosti, v ktorých právo vzniká a pôsobí. 2. Pramene vo formálnom zmysle = formy uznané štátom, v ktorých sú právne normy vyjadrené.

Pramene vo formálnom zmysle: 1. Normatívne právne akty – Ústava SR (napr. čl. 12 – zákaz diskriminácie, čl. 18 – zákaz nútených prác, právo na slobodnú voľbu povolania a prípravu na povolanie, čl 35 ods. 3 - právo na prácu, čl. 39 -právo na štrajk, právo na kolektívne vyjednávanie. . . – Zákonník práce (zák. č. 311/2001 Z. z. ) – Zákon o kolektívnom vyjednávaní (zák. č. 2/1991),

Pramene – normatívne právne akty -pokračovanie • Zákon o službách zamestnanosti (zák. č. 5/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov) • Zákon o štátnej službe (zák. č. 400/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov) • Zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme (v znení neskorších predpisov)

Pramene – normatívne právne akty -pokračovanie • Zákon o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zák. č. 553/2003 Z. z. , v znení neskorších predpisov) • Zákon o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci (zák. č. 124/2006 Z. z. , v znení neskorších predpisov)

Pramene - pokračovanie 2. Kolektívne zmluvy 3. Vnútropodnikové normatívne akty (nesmú byť v rozpore so všeobecne záväznými predpismi a dobrými mravmi; zamestnanci s nimi musia byť riadne oboznámení) 4. Technické normy (pokiaľ upravujú bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci) 5. Dobré mravy 6. Medzinárodné zmluvy

Pramene - pokračovanie KONTROLNÁ OTÁZKA Sú rozhodnutia Najvyššieho súdu SR (judikáty) prameňmi pracovného práva ? Odpoveď: Nie sú. (V kontinentálnom právnom systéme /t. j. aj v SR/ rozhodnutia súdov sú aktom aplikácie práva). Judikatúra je prameňom práva v anglo-americkom právnom systéme.

Založenie a vznik pracovného pomeru Pracovný pomer sa zakladá pracovnou zmluvou Pracovná zmluva je dvojstranný právny úkon. Pracovná zmluva je uzavretá, keď sa účastníci (t. j. zamestnávateľ a zamestnanec) dohodnú na celom jej obsahu. Pracovný pomer vznikne dňom, ktorý je v pracovnej zmluve dohodnutý ako deň nástupu do práce.

Obsah pracovnej zmluvy A. Podstatné obsahové náležitosti pracovnej zmluvy (§ 43 ods. 1 Zák. práce) a) druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, a jeho stručná charakteristika, b) miesto výkonu práce (obec a organizačnú časť alebo inak určené miesto), c) deň nástupu do práce, d) mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve.

Obsah pracovnej zmluvy - pokračovanie B. Pravidelné obsahové náležitosti pracovnej zmluvy 1. Dohoda o skúšobnej dobe 2. Výplatné termíny 3. Dĺžka výpovednej doby 4. Výmera dovolenky 5. Pracovný čas

Obsah pracovnej zmluvy - pokračovanie C. Náhodilé obsahové náležitosti pracovnej zmluvy = ďalšie podmienky, na ktorých majú účastníci záujem (napr. rôzne hmotné výhody)

Skúšobná doba § 45 Zákonníka práce: (1) V pracovnej zmluve možno dohodnúť skúšobnú dobu, ktorá je najviac tri mesiace. Skúšobnú dobu nemožno predlžovať. (2) Skúšobná doba sa predlžuje o čas prekážok v práci na strane zamestnanca. (3) Skúšobná doba sa musí dohodnúť písomne, inak je neplatná. (4) Skúšobnú dobu nie je možné dohodnúť v prípade opätovne uzatváraných pracovných pomerov na určitú dobu.

KONTROLNÁ OTÁZKA: Možno skúšobnú dobu dohodou účastníkov dodatočne predĺžiť? Odpoveď: Nie, skúšobnú dobu nemožno dodatočne predĺžiť, a to ani vtedy, ak by sa na tom účastníci dohodli.

Skončenie pracovného pomeru ! Pracovný pomer možno skončiť len niektorým zo spôsobov, uvedených v Zákonníku práce!

§ 59 Zákonníka práce – skončenie pracovného pomeru: (1) Pracovný pomer možno skončiť a) dohodou, b) výpoveďou, c) okamžitým skončením, d) skončením v skúšobnej dobe. (2) Pracovný pomer dohodnutý na určitú dobu sa skončí uplynutím dohodnutej doby.

Pokračovanie 59 Zákonníka práce – skončenie pracovného pomeru: (3) Pracovný pomer cudzinca alebo osoby bez štátnej príslušnosti, ak k jeho skončeniu nedošlo už iným spôsobom, sa skončí dňom, ktorým a) sa má skončiť jeho pobyt na území Slovenskej republiky podľa vykonateľného rozhodnutia o odňatí povolenia na pobyt, b) nadobudne právoplatnosť rozsudok ukladajúci tejto osobe trest vyhostenia z územia Slovenskej republiky, c) uplynula doba, na ktorú bolo vydané povolenie na pobyt na území Slovenskej republiky. (4) Pracovný pomer zaniká smrťou zamestnanca.

Hmotnoprávne podmienky platnosti výpovede: 1. 2. 3. 4. 5. Výpoveď musí byť písomná a doručená Výpoveď zo strany zamestnávateľa musí obsahovať výpovedný dôvod (niektorý z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1, písm. a – e) Splnenie podmienky uvedenej v § 63 ods. 2 (ponuka inej vhodnej práce) Výpoveď nesmie zamestnávateľ doručiť zamestnancovi v ochrannej dobe (§ 64 Zák. práce) Výpoveď musí zamestnávateľ vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov (§ 74 Zák. práce)

Odstupné a odchodné pri skončení pracovného pomeru § 76 Odstupné a odchodné (1) Zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou z dôvodov uvedených v § 63 ods. l písm. a) alebo b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu alebo dohodou z tých istých dôvodov, patrí pri skončení pracovného pomeru odstupné v sume najmenej dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku. Ak pracovný pomer zamestnanca trval u zamestnávateľa najmenej päť rokov, patrí mu odstupné v sume najmenej trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku.

Odstupné a odchodné – pokračovanie: (2) Zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou alebo dohodou z dôvodov, že zamestnanec nesmie vykonávať prácu pre pracovný úraz, chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva, patrí pri skončení pracovného pomeru odstupné v sume najmenej desaťnásobku jeho priemerného mesačného zárobku. (3) Ak zamestnanec po skončení pracovného pomeru nastúpi opäť k tomu istému zamestnávateľovi alebo k jeho právnemu nástupcovi do pracovného pomeru pred uplynutím času určeného podľa poskytnutého odstupného, je povinný vrátiť odstupné alebo jeho pomernú časť. Pomerná časť odstupného sa určí podľa počtu dní od opätovného nástupu do pracovného pomeru do uplynutia času vyplývajúceho z poskytnutého odstupného.

Odstupné a odchodné – pokračovanie: (4) Odstupné nepatrí zamestnancovi, u ktorého pri organizačných zmenách alebo racionalizačných opatreniach dochádza k prechodu práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov na iného zamestnávateľa podľa tohto zákona. (5) Odstupné vypláca zamestnávateľ po skončení pracovného pomeru v najbližšom výplatnom termíne určenom u zamestnávateľa na výplatu mzdy, ak sa zamestnávateľ nedohodne s uvoľňovaným zamestnancom na výplate odstupného inak.

Odchodné (6) Pri prvom skončení pracovného pomeru po nadobudnutí nároku na predčasný starobný dôchodok, starobný dôchodok a invalidný dôchodok, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70%, patrí zamestnancovi odchodné najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku podľa § 134, ak požiada o poskytnutie uvedeného dôchodku pred skončením pracovného pomeru alebo bezprostredne po jeho skončení.