Pracovn de formlne urenie nutn pracovn as hodnota

  • Slides: 3
Download presentation
Pracovný deň: formálne určenie nutný pracovný čas: hodnota pracovnej sily čas nadpráce: nadhodnota celková

Pracovný deň: formálne určenie nutný pracovný čas: hodnota pracovnej sily čas nadpráce: nadhodnota celková dĺžka pracovného dňa Dĺžka pracovného dňa nie je konštantná: pracovný deň sa » dá určiť, ale sám osebe je neučitý « (K 1, 200) – prečo? minimálna hranica pracovného dňa = nutný pracovný čas ak čas nadpráce = 0 žiadne vykorisťovanie a žiadny kapitalizmus Maximálna hranica pracovného dňa sa môže meniť v rámci určitých hraníc: fyzickej hranice zaťažiteľnosti robotníkov morálnej hranice na pokrytie ich duševných a sociálnych potrieb » Neobmedzená potreba nadpráce « (K 1, 203) nemá pôvod v individuálnej chamtivosti kapitalistu. Je dôsledkom logiky kapitalistickej výroby, ktorá sa presadzuje prostredníctvom tlaku konkurencie.

Pracovný deň: konanie Kapitalista sa odvoláva na zákon tovarovej výmeny, teda na svoje výsostné

Pracovný deň: konanie Kapitalista sa odvoláva na zákon tovarovej výmeny, teda na svoje výsostné právo používať úžitkovú hodnotu zakúpeného tovaru tak dlho, ako si zmyslí. Robotník sa rovnako odvoláva na zákon tovarovej výmeny, teda na šetrné hospodárenie s jediným, čo vlastní: so svojou pracovnou silou, ktorú musí aj v budúcnosti predávať ako tovar. … z povahy samej tovarovej výroby nevyplýva nijaká hranica pracovného dňa […] … Medzi rovnakými právami rozhoduje moc. (K 1, 202)

Pracovný deň: dejiny Skôr, než » spútali kapitál reťazou zákonnej úpravy « (K 1,

Pracovný deň: dejiny Skôr, než » spútali kapitál reťazou zákonnej úpravy « (K 1, 209), nebolo bezmedzné nadmerné vykorisťovanie a neustále predlžovanie pracovného dňa žiadnou výnimkou: » Kapitál slávil svoje orgie. « (K 1, 236) Zmeny v materiálnom spôsobe výroby a im zodpovedajúce zmeny v sociálnych vzťahoch výrobcov vedú najprv k bezmedzným prehmatom, a potom naopak vyvolávajú spoločenskú kontrolu […]. Na » ochranu « pred » hadom svojho utrpenia « robotníci musia dať hlavy dokopy a ako trieda si vynútiť štátny zákon […], [ktorý] im samým zabráni, aby dobrovoľnou zmluvou s kapitálom predali seba a svoj rod nadosmrti do otroctva. (K 1: 253, 256)