Pr 8 hodnota a hodnotenie umeleckho diela obsah

Pr. 8 hodnota a hodnotenie umeleckého diela

obsah: 1. fakty, hodnoty a teória umenia 2. zdroj hodnôt umenia 2. 1 vnútorné hodnoty 2. 2 vonkajšie hodnoty 3. hodnotiace súdy a ich platnosť objektivita – subjektivita, univerzálnosť

1. fakty, hodnota a teória umenia 1 Morris Weitz vo svojej vplyvnej eseji Rola teórie v estetike (The Role of Theory in Aesthetics) z r. 1956 ukazuje dôvody prečo všetky definície umenia zlyhávajú. Uvádza dva dôvody tohto zlyhania: 1 - otvorenosť a premenlivosť pojmu "umenie" ". . . expanzívny a dobrodružný charakter umenia, jeho neustále zmeny a nové výtvory, robia logicky nemožným zaistiť nejakú množinu definujúcich vlastností. " (43) 2 - miešanie hodnotiacich súdov s deskriptívnymi "v každom prípade použitia tvrdenia "Toto je umelecké dielo" (použitého ako ocenenie) sa stane, že kritérium evaluácie (napr. vydarená harmonizácia) pre použitie pojmu umenia sa mení na kritérium rozpoznania [toho čo je a nie je umenie]. " (46) Tak dochádza na základe nejakej preferovanej hodnoty a pár príkladov umeleckých diel k preformulovaniu pojmu umenia v tomto duchu.

Koons, J. : Pandrlák (Popples), 1988, keramika Long, R. , línia v Škótsku, 1981

1. fakty, hodnota a teória umenia 2 sám Weitz navrhuje ako riešenie pre estetickú teóriu: - vzdať sa definovania umenia (aj tak je to nemožné) a na rozhodovanie o tom, čo je a nie je umenie použiť model (Wittgensteinov) rodinných podobností. - na jednotlivé teórie sa pozerať nie z hľadiska úspešnosti definovania, ale z hľadiska toho; a) čo považujú na umení za hodnotné a (na čo sa pri dielach "pozerať") b) argumenty, ktorými to odôvodňujú. (a prečo). "To čo je pre teórie ústredné a to, na čo sa v nich musíme sústrediť je ich diskusia o dôvodoch dokonalosti v umeleckých debatách o emocionálnej hĺbke, prenikavých pravdách, pirodzenej kráse, presnosti, sviežosti spracovania, atď. , ako kritériách hodnotenia, celok ktorých konverguje k večnému problému čo robí umelecké dielo dobrým. Porozumenie role estetickej teórie v tom , že ich nebudeme považovať za definície, logicky odsúdené k neúspechu, ale k ich čítaniu ako zhrnutia zodpovedne vypracovaných odporúčaní sledovať istými spôsobmi isté črty umenia. " (47)

G. Segal: A. Calder: Kompozícia s dvomi špendlíkmi

1. fakty, hodnota a teória umenia 3 Otázka znie: Je vôbec možné oddeliť umenie a hodnotu ako to navrhuje Weitz? Shusterman tvrdí, že nie: "Z holistického hľadiska nemožno umenie a hodnotu oddeliť, čo znamená že definícia umenia v čisto klasifikačnom zmysle zbavuje umenie toho, čo je preň podstatné. . . " (78) kde sa však hodnota umenia berie? ;

2. zdroje hodnôt v umení a) hodnota umenia je v ňom samom (Schusterman, Kant, . . . ) estetická skúsenosť, krása, . . . b) hodnotu umenie nadobúda vzhľadom k. . . : poznanie (Goodman) história (Danto) peniaze (trh s umením) morálka (Tolstoj) ideológia (marxistická estetika, . . . )

3. hodnotiace súdy a ich platnosť 1 Kant kritizuje a súčasne syntetizuje názory svojich predchodcov: 1. Baumgarten : "vkus je nejasné poznanie dokonalosti", - nejasnosť poznania je len kvantitatívna záležitosť a nevysvetľuje potrebu nového druhu súdu - dokonalosť (jednoty, fungovania) nemá nič spoločné s estetikou (nevysvetľuje krásu) 2. empiricizmus (Burke, Hutcheson, Berkeley, Hume, Addison): žiadny psychologický výklad estetiky nemôže objasniť nárok estetického súdu na všeobecnú platnosť. (Kant hľadal istotu)

3. hodnotiace súdy a ich platnosť 2 Kant hľadal chýbajúcu časť do jeho systému - prepojenie dvoch predchádzajúcich kritík (čistého a praktického rozumu): čistý rozum - TO ČO JE -um vtláča do prírody svoje formy a vďaka tomu je táto poznateľná - kauzalita - len javy (veci pre nás) praktický rozum - TO ČO MÁ BYŤ nepodmienenosť vôle zvonku – je nedokázateľná iba faktom mravného konania - sloboda - ja určujem zákony (vec o sebe) súdnosť plán, systém v prírode - podobne ako v prípade regulatívnych ideí rozumu (boh, duša, svet) nemožno mať skúsenosť účelu - aplikácia mravných zásad na svet prírody – slobodne sa rozhodneme vidieť v prírode účel (hypoteticky) analogicky umeniu

3. hodnotiace súdy a ich platnosť 3 - schopnosť uvažovať o zvláštnom ako o súčasti všeobecného - účelnosť nie je účelnosťou objektov - to čo pociťujeme my sami (estetická slasť z harmónie medzi mysľou a prírodou) - nejde o ukájanie slasti (jedlo, pitie a pod. ) , nejde o objekt v čase a priestore, ale o spôsob ako nejaká forma uspokojuje našu zmyslovosť - nezaujatosť - nejde o subjektívnosť ale o univerzálnosť (pre všetkých ľudí) - účelnosť bez účelu – nejde o praktický účel, krásne veci pociťujeme tak pretože vyzerajú akoby boli vytvorené s nejakým účelom, akoby pre nás, ale len akoby.

3. hodnotiace súdy a ich platnosť 4 K. poskytuje riešenie sporu medzi subjektivizmom a objektivizmom keď hovorí aj aj. estetické súdy sú výlučne záležitosťou subjektívneho pocitu prijemné / nepríjemné, ktoré objekt v subjekte vyvolal. - správnosť determinovaná výlučne subjektom. estetické súdy sú úplne objektívne pretože v nich referujeme k vlastnostiam objektu. . - správnosť determinovaná výlučne objektom.

3. hodnotiace súdy a ich platnosť 5 ". . . ako je možný súd, ktorý len z vlastného pocitu príjemnosti z predmetu, nezávisle na jeho pojme, apriórne posudzuje túto príjemnosť ako zodpovedajúcu predstave toho istého objektu v každom druhom subjekte, t. j. bez toho aby sme museli čakať na cudzí súhlas. " (§ 36, s. 112) "Ak pripúšťame, že v čistom súde vkusu je zaľúbenie v predmete spojené s jednoduchým posúdením jeho formy, nie je to nič iné ako subjektívna účelnosť tejto formy pre súdnosť, a túto účelnosť pociťujeme v mysli ako spojenú s predstavou predmetu. " (§ 38, s. 113)

Literatúra: Kant, I. 1975: Kritika soudnosti. Praha : Odeon. Shusterman, R. 2003: Estetika pragmatizmu. Bratislava : Kalligram, 2003. Weitz, M. 1956: The Role of Theory in Aesthetics. In: Kalnická, Z. (ed. ) 1992: Angloamerická, Nemecká, Francúzska a Talianska estetika 70. a 80. rokov 20. storočia. Bratislava : UK, s. 37 – 47. Goodman, N. 2008: Jazyky umění. podkapitola 6. 6 – Problém hodnoty. Praha : Academia, s. 195 – 198. sekundárna lit. : Davies, S. (2006): kap. 8. The Value of Art. In: The Philosophy of Art. Blackwell Publishing, s. 199 - 231. Graham, G. (2000): kapitola 8 Teorie umění. In: Filosofie umění. Brno : Barrister a Principal, s. 201 – 238. Goldman, M. . (2004): Evaluating Art. In: Kivy, P. (ed. ): Blackwell Guide to Aesthetics. Blackwell Pub. s. 93 – 108. Mothersill, M. . (2004): Beauty and the Critic´s Judgement: Remapping Aesthetics. In: Kivy, P. (ed. ): Blackwell Guide to Aesthetics. Blackwell Pub. s. 152 – 166. Kieran, M. (2001): The Value of Art. In: Gaut, B. , Mc. Iver Lopes, D. (eds. ) (2005) The Routledge Companion to Aesthetics. London and New York : Routledge, s. 215 - 225. .