Pr 7 estetick umeleck sksenos Nauman B Fontna

Pr. 7 estetická umelecká skúsenosť Nauman, B. : Fontána, akcia, 1966 -7.

predpoklady ohraničenia: umelecké dielo publikum keď sa hovorí o umeleckej/estetickej skúsesnosti: predpokladá sa (často úplne automaticky), že je možné jasne odlíšiť intenciu a tvorivú aktivitu umelca od umeleckého diela – objektu a interpretačnú aktivitu diváka (publika).

predpoklady ohraničenia: z toho potom pramení aj predpoklad, že je možné rozdeliť filozofické skúmanie umeleckých diel a ich vlastností (filozofia umenia) od estetickej skúsenosti diváka (estetika). "Teória [filozofia] umenia tak môže byť navrhnutá bez referovania k potenciálnemu publiku. Môže konštruovať pojem umenia výhradne prostredníctvom odkazov k umeleckému objektu a jeho funkciám, bez narážok na publikum. (. . . ) Podobne estetické skúmania môžu postupovať bez odkazovania k umeleckým objektom. . Takto, aspoň v princípe, "umenie" a "estetika" môžu byť chápané ako odlišné teoretické oblasti štúdia: "umenie" je primárne teoretickou doménou istých objektov (ktorých povahu sa napríklad pokúša definovať reprezantacionalistická definícia umenia); zatiaľčo "estetika" je primárne teoretickou doménou istej formy receptívnej skúsenosti, alebo vnímania, alebo na responzii - závislých vlastností, ktoré nie sú nevyhnutne jedinečnými vlastnosťami umeleckých diel. [napr. príroda]" (Carroll, 2005, 158)

predpoklady ohraničenia: umelecké dielo filozofia umenia príroda publikum estetika

tzv. "estetická" definícia umeleckého diela by znela: "x je umelecké dielo vtedy a len vtedy ak (1) je vytvorené s intenciou, že bude obsahovať istú schopnosť (kapacitu), menovite (2) schopnosť poskytovať estetickú skúsenosť. " (Carroll, 2005, 162) inak povedané: ak niečo funguje tak, že poskytuje estetickú skúsenosť, a bolo to za tým účelom aj vytvorené, tak je to umelecké dielo. táto definícia: vysvetľuje viac ako predchádzajúce (reprezentácia, expresia) je schopná vylúčiť objekty, ktoré nie sú umením pretože neposkytujú estetickú skúsenosť (napr. Duchampova Fontána)

estetická skúsenosť je hodnotná sama pre seba a nie pre akékoľvek iné účely - nie je úžitková, je príjemná a poskytuje kvalitatívne iný druh príjemnosti / slasti, ako čokoľvek iné, je vyhľadávaná kvôli svojim kvalitám alebo objektom, ktoré ju vyvolávajú. trochu ironicky, ale názorne to zhrnul N. Carroll: "Keď sa stetneme s dielom naša pozornosť je zaujatá jeho zmyslovou formou, jeho estetickými vlastnosťami, zahŕňajúc aj expresívne vlastnosti, a jeho rozvrhnutím. Prezeráme si objekt, nechávame našu pozornosť blúdiť, nie však bezcieľne, pokým to čo sme videli a počuli nebolo štrukturované tak, aby viedlo našu pozornosť istými cestami, skôr ako inými. V najlepších prípadoch sú uvedené črty diela vzájomne prepojené zaujímavými spôsobmi a vyhľadávanie týchto korešpondencií prináša uspokojenie. Tento druh kontemplácie alebo absorpcie je údajne druhovo odlišný od toho čo zakúšame keď vykonávame praktické úlohy, ako napríklad vyhľadávanie telefónneho čísla. Vtedy si nevychutnávame zakúšanie skúsenosti pre seba, ale uháňame smerom k naplneniu cieľa. Pri umeleckých dielach, ako argumentujú estetický teoretici, je kontemplatívny stav vlastnou odmenou, nevstupujeme doň pre niečo iné. " (Carroll, 2005, 160) I. Kant - jasne odlíšuje ES od akejkoľvek praktickej alebo konceptuálnej formy skúsesnosti. Je to taká skúsenosť, ktorá nespadá pod žiadny pojem a je produktom slobodnej hry imaginácie. Kvalita pocitov ktoré prináša je jedným z potešení, ktoré odlišuje krásu od len príjemného alebo prijateľného. V tejto forme sa estetická skúsenosť stáva novou definujúcou kvalitou pre autonómnosť umenia a tiež estetického hodnotenia prírody. (pred ním v podobnom duchu nie však tak komplexne tiež: F. Hutcheson, W. Hogarth, D. Hume, E. Burke, . . . )

problémy: odlíšenie subjektu (či už autora alebo diváka) v čase a priestore od umeleckého diela nie je vždy možné. - mnoho ak nie väčšina diel súčasného umenia je charakteristických: 1. otvorenosťou 2. interaktivitou

1. prečo hľadať procesuálny model ontológie umeleckého diela? „S tým čo ste dokázali, by ste mohli byť už plukovníkom. Musíš byť sústredený a disciplinovaný. Pamätáš si z toho niečo? Len útržky, obrazy. Je tam veľa šumu. Nikdy z toho nedokážem nič vyvodiť. Ale vo vnútri si to predsa stále ty. . . Nie, nie som to ja. Nechcem nad tým získať kontrolu. Chcem sa toho zbaviť. “ Teda hovoríš, že by si sa chcela podrobiť liečbe? Terapia si vyžaduje obrovskú dôveru. Najlepšie je začať od nuly. To znamená že ty mi neveríš? Tak ako si hovoril, je ťažké získať si niečiu dôveru. . . " Marianna Mlynárčiková, Nóra Ružičková: skočím ti do reči, vyrazím ti dych, dotknem sa ťa, zvuková interaktívna inštalácia, 2008, Banská Bystrica.

Marianna Mlynárčiková, Nóra Ružičková: skočím ti do reči, vyrazím ti dych, dotknem sa ťa, zvuková interaktívna inštalácia, 2008, Banská Bystrica. „Vieš, ja ťa milujem. Viem. Milujem ťa. “. . . „Či chcete alebo nechcete, niekým byť musíte. Ste tým kým chcete byť. “. . . „Nebudeme hovoriť o ničom, o čom hovoriť nechceš. “

1. otvorenosť Podľa Eca je každé umelecké dielo otvorené v zmysle, že vyžaduje divákovu slobodnú odpoveď. V druhej polovici 20. storočia sa touto myšlienkou začínajú zaoberať umelci, ktorí "otvorenosť neberú len ako nevyhnutné faktum, ale robia z neho svoj produktívny program a snažia sa ju vo svojich dielach realizovať v čo najväčšej možnej miere. " Pre užšiu skupinu diel, ktoré majú schopnosť nadobúdať nepredvídateľné formy a hmotne dovtedy nerealizovateľné štruktúry zavádza pojem umelecké dielo v pohybe a tvrdí, že poprenie jednej jedinej privilegovanej skúsenosti neimplikuje chaos (podobne ako v einsteinovom univerze), ale pravidlo umožňujúce sebaorganizáciu. "Umelecké dielo v pohybe, (. . . ), tak poskytuje možnosť pre mnohosť individuálnych zásahov nie je však žiadnou amorfnou výzvou k ľubovoľnému zasahovaniu: nie je to ani nútiaca ani jednoznačná výzva k zásahu orientovanému na dielo samo, ale pozvanie slobodne sa včleniť do sveta, ktorý je ničmenej ešte stále svetom umelcom chceným" (Eco, U. (1990): Poetika otevřeného uměleckého díla. In: OPUS MUSICUM. 1990, č. 5, s. 129 – 144. esej prvýkrát publikovaná v 1962)

2. interaktivita "Možno by bolo vhodnejšie opísať interaktívne umenie ako responzívne, teda umenie, ktoré odpovedá divákovi takým spôsobom, ako živý človek odpovedá inému živému človeku. Neinteraktívne umenie je mŕtve, pretože v odpovedi divákovi nie je schopné meniť svoju formu. Pojem mŕtve som nepoužil v hanlivom, ale opisnom zmysle. " Don Ritter v rozhovore s Jozefom Cseresom. "Neinteraktívne umenie je mŕtve". In: Profil roč. VII, 2000, č. 4, s. 52 – 55) "Na rozdiel od umenia predošlých čias, interaktívne umenie pokladá divákov za integrálnu zložku zážitku, ktorého kvalita sa meria pojmom "fyzická estetika". Fyzický zážitok, či už príjemný alebo nepríjemný, sa dosahuje ovládaním interaktívnej skúsenosti. V zaangažovaní diváka do umeleckého diela možno vidieť demokratickejšiu skúsenosť, ktorá nahradila autokratickú skúsenosť starších umeleckých foriem. " spomeňme R. Barthesa a jeho esej Smrť autora, ktorú končí slovami: "Čitateľom sa klasická kritika nikdy nezaoberala; pre ňu neexistuje žiaden iný človek, len ten, ktorý píše. Teraz už nenaletíme na tie formy antifráz, ktorými dobrá spoločnosť povýšene obviňuje to, čo ona sama odsúva, ignoruje, utlmuje alebo ničí; vieme, že vrátiť písaniu jeho budúcnosť znamená prevrátiť jeho mýtus: zrod čitateľa musí byť vykúpený smrťou Autora" (Barthes, R. (2001): Smrť autora. In: Profil roč. 8, 2001, č. 1 – 2, s. 13. esej prvýkrát publikovaná v roku 1968)

dôsledky ak chápeme umelecké dielo ako otvorené a interaktívne, tak dôsledkom je že bytie umeleckého diela sa odohráva ako niečo – udalosť, medzi autorom(i) a divákom(i) v priestore a čase danej kultúry. čo to znamená: 1. väčšiu slobodu (zodpovednosť) pre autora aj diváka. 2. nutnosť konceptuálne uchopiť umelecké dielo v pohybe – udalosť.

1. väčšia sloboda Väčšia sloboda však znamená aj nutnosť viac sa vložiť do aktuálnej situácie teda do tvorby skúsenosti. Nejde teda o to, že si to môžem vidieť po svojom a môžem si s dielom robiť čo chcem. Na to upozorňuje aj U. Eco, keď hovorí: "Všetky nami zmienené príklady "otvorených" umeleckých diel a umeleckých diel v pohybe zjavujú tento fundamentálny aspekt [tendenciu završovať sa v okruhu istého vkusu a v rámci istých formálnych tendencií], vďaka ktorému sú stále ešte umeleckými dielami a nie chuchvalcami náhodných prvkov, ktoré vystupujú z chaosu, v ktorom sa nachádzajú a môžu sa stať akoukoľvek ľubovoľnou formou. " (Eco, U. (1990): Poetika otevřeného uměleckého díla. In: OPUS MUSICUM. 1990, č. 5, s. 129 – 144. esej prvýkrát publikovaná v 1962)

2. pragmatistická koncepcia umenia ako skúsenosti (J. Dewey, R. Schusterman) UD nie je objekt vyprodukovaný umelcom, ale to čo produkt robí. „Dielo nastáva vtedy keď ľudská bytosť kooperuje s produktom takým spôsobom, že výstupom je skúsenosť, ktorá je uspokojujúca (enjoyed) kvôli jej oslobodzujúcim a usporiadaným vlastnostiam. “ (Dewey 1980, s. 214). hybrid fyzického (sveta) a kultúrneho (sveta) „V skúsenosti sú ľudské vzťahy, inštitúcie a tradície v rovnakej miere súčasťou prírody, v ktorej a vďaka ktorej žijeme, ako je ňou aj fyzický svet. Príroda v tomto zmysle nie je „mimo“. Je v nás a my sme v nej a z nej. Ale je množstvo spôsobov ako sa na nej podieľať a tieto spôsoby sú nielen charakteristikami rôznych skúseností toho istého indivídua, ale aj naladení túžob, potrieb a činov, ktoré patria civilizáciám v ich kolektívnych aspektoch. Umelecké diela sú spôsobmi, ako vstupujeme, prostredníctvom imaginácie a emócií, ktoré vyvolávajú, do iných foriem vzťahov a účasti než sú tie naše. “ (Dewey 1980, s. 333)

otvorenosť Viktor Hulík: Malý Geo-Posúvač 17, (z cyklu Black&White), 2006 40 x 40 cm, variabil, akryl na dreve. zdroj: http: //www. gikgallery. sk/hulik-viktor/ (15 -04 -2009)

interaktivita Peter Weibel: Ukrižovanie identity (Crucifixion of the Identity), interaktvína inštalácia, 1973, foto: Valie Export | © Peter Weibel zdroj: http: //www. mediaartnet. org/works/krucifikation/ (15 -04 -2009)

dielo - umelec (stať sa umelcom): Marcel Duchamp: 1972 – Marcel Duchamp vo veku osemdesiat päť. Fotografia pre časopis View (marec 1945) venovanom M. D. New York. M. D. mal vtedy 58 rokov. Marcel Duchamp: Marcel Duchamp ako Rrose Sélavy. Fotografia retušovaná M. D. , New York. 1921.

dielo - umelec (stať sa umelcom) 2: orlan

Literatúra: Barthes, R. (2001): Smrť autora. In: Profil roč. 8, 2001, č. 1 – 2, s. 13. esej prvýkrát publikovaná v roku 1968 Dewey, J. (1980): Art as Experience. New York : Perigee Books. (1. vyd. 1932) Eco, U. (1990): Poetika otevřeného uměleckého díla. In: OPUS MUSICUM. 1990, č. 5, s. 129 – 144. esej prvýkrát publikovaná v 1962 Kant, I. (1975): Kritika soudnosti. Praha : Odeon. Shusterman, R. : Estetika pragmatizmu. Bratislava : Kalligram, 2003. sekundárna lit. : Carroll, N. (2005): kapitola 4 Art and aesthetics experience. In: Philosophy of Art. London, NY : Routledge, s. 155 – 204. Davies, S. (2006): kap. 3. Aesthetics and the Philosophy of Art. In: The Philosophy of Art. Blackwell Publishing, s. 52 - 135. Graham, G. (2000): kapitola Umění a požitek. In: Filosofie umění. Brno : Barrister a Principal, s. 11 – 35. Muelder Eaton, M. . (2004): Art and the Aesthetics. In: Kivy, P. (ed. ): Blackwell Guide to Aesthetics. Blackwell Pub. s. 63 – 77. Goldman, A. (2001): The Aesthetics. In: Gaut, B. , Mc. Iver Lopes, D. (eds. ) (2005) The Routledge Companion to Aesthetics. London and New York : Routledge, s. 181 - 192. .