pr 10 analytick filozofia charakteristika obrat k jazyku

pr. č. 10 analytická filozofia

charakteristika obrat k jazyku, logická analýza, „antimetafyzika“, orientácia na prírodnú vedu, úlohou filozofie je objasňovať termíny vedy, vplyv: G. Frege (1848 – 1925) logik , matematik, oddelenie logiky od psychológie Je „úlohou filozofie, aby zlomila nadvládu slova nad ľudským duchom, tým, že odhalí klamy, ktoré vznikajú často takmer nevyhnutne v dôsledku nesprávneho používania slov, ktoré deformuje pojmy a vzťahy medzi nimi, tým že oslobodí myšlienky od týchto klamov, do ktorých je uzatvorená dokonca aj uspôsobenosť jazykového výrazového prostriedku. “ ovplyvnil B. Russella, L. Wittgensteina, R. Carnapa x J. S. Mill

analytická filozofia na kontinente G. Frege (1848 – 1925) Cambridge: E. Moore (1873 – 1958) B. Russell (1872 – 1970) L. Wittgenstein (1889 – 1951) Oxford: G. Ryle (1900 – 1976) J. L. Austin P. F. Strawson (1919 – 2006) Viedenský krúžok R. Carnap (1891 – 1970) a fyzik M. Schlick, ekonóm a sociológ O. Neurath, matematici: K. Gödel, H. Hahn, K. Menger, filozofi: F. Weissman, H. Feigl, G. Bergmann K. R. Popper

logický atomizmus_1 videnie jazyka, sveta a poznania: slová označujú veci a ľudské poznanie je akýmsi ponímaním vecí do mysle. stavebné kamene sveta: indivíduá (veci) plus vlastnosti a vzťahy (možno ich chápať ako pojmy) všetky možné inštancie vlastností a vzťahov (kombinácie vlastnosť + indivíduum alebo vzťah a príslušný počet indivíduí) tvoria priestor potenciálnych atomických faktov – proto-faktov svet = daný súhrnom všetkých (aktuálnych) atomických faktov (tie fakty ktoré nie sú aktuálne môžu charakterizovať iné možné svety)

logický atomizmus_2 elementy jazyka a sveta si navzájom zodpovedajú: svet jazyk predmet. . . . . vlastnosť, vzťah. . . slovo (meno) slovo sloveso, alebo prídavné meno) atomický proto-fakt. . . . . atomický výrok (vlastnosť + predmet alebo vzťah + predmety) atomický fakt. . . . proto-fakt. . . . . pravdivý atomický výrok pravdivý výrok zdroj: Peregrin (1994) základ poznania: pozorovanie ~ zaznamenávanie atomických faktov ich pravdivosť jednoducho nahliadame zložené výroky – verifikujeme tak, že ich verifikáciu redukujeme na verifikáciu ich zožiek

logický atomizmus_3 fakt/výrok/pozorovanie obr. 1 deskripcia sveta/jazyka/poznania zdroj: Peregrin (1994) logický atomizmus sa tak stáva východiskom logického empirizmu

logický atomizmus_4 4 charakteristické rysy logického atomizmu: 1. atomistická povaha jazyka 2. opozícia medzi kontingentnými (zrkadlia fakty) a analytickými výrokmi (vzťahy medzi pojmami) 3. opozícia medzi bezprostredným a vyvodeným poznaním 4. kumulativita skutočného poznania - odmietanie niektorého z týchto bodov, prípadne všetkých, je charakteristickým znakom toho, čo sa nazýva post-analytická filozofia.

Willard van Orman Quine (1908 - 2000) vplyv: R. Carnap, B. Russell diela: 1940 – Matematická logika 1950 – Z logického hľadiska 1960 – Svet a predmet 1969 – Ontologická relativita a iné eseje 1974 – Korene denotácie 1990 – Hľadanie pravdy charakteristika: logika, holizmus (holistický empirizmus), ontologický záväzok, ontologická relativita,

Quine_dve_dogmy_1 výhrady proti log. empirizmu článok Dve dogmy empirizmu (1951) napadá prvé dve charakteristiky log. atomizmu 1. možnosť rozdelenia právd na analytické a kontingentné 2. každý jednotlivý zmysluplný výrok musí byť kombináciou nejakých pozorovacích výrokov a teda vždy samostatne verifikovateľný pozorovaním - je možné verifikovať jedine celú teóriu, alebo nejakú jej netriviálnu časť nie jednotlivé výroky. pri pokuse neverifikujeme iba hypotézu ale hypotézu + celú teóriu, ktorá k hypotéze viedla, a ktorú vedec momentálne považuje za nediskutovaný základ Celá veda je ako silové pole, ktorého okrajovými podmienkami je skúsenosť. konflikt so skúsenosťou na periférii vyvoláva úpravy vo vnútri poľa. . . Žiadne jednotlivé skúsenosti nie sú spojené s jednotlivými výrokmi vo vnútri poľa inak než prostredníctvom úvahy o rovnováhe týkajúcej sa poľa ako celku pr. mineralógovia holistický vzťah jazyka a sveta

Quine_dve_dogmy_2 holistický vzťah jazyka a sveta celok jazyka je vo vzťahu k celku sveta človek navrhuje svet ruší (odpovedá však iba áno - nie) nič ako atomické fakty nezávislé na jazyku neexistuje pravdy, tvoriace „sieť našich presvedčení“, nemožno rozdeliť: kontingentné – analytické maximálne možno hovoriť o stupni ich zapletenia do siete. „Brané súhrnne má veda dojitú závislosť na jazyku a skúsenosti; táto dualita však nie je zmysluplne vystopovateľná k výrokom vedy ak ich berieme jeden po druhom. “ To znamená, že „hranica medzi analytickými a syntetickými výrokmi jednoducho nebola stanovená. To, že taký rozdiel vôbec môže byť robený je neempirickou dogmou empirizmu, je to metafyzický článok viery. “ (Quine 1963, s. 37)

Quine_ontologické_záväzky kto používa jazyk – zaväzuje sa k ontológii kedy a ku akej ontológii sa zaväzujeme, keď používame jazyk? Ak povieme „Niektoré psy sú biele“, zaväzujeme sa tým k ontológii obsahujúcej indivíduá, v tomto prípade psy. Podobne ak povieme „Niektoré množiny nemajú prvky. “ zaväzujeme sa k ontológii obsahujúcej množiny. Pre možnosť diskusie dvoch ontological commitment

s Quineom sa tažisko analytickej filozofie sa presúva do Spojených štátov: Donald Davidson Hillary. Putnam Saul Kripke John R. Searle Nelson Goodman W. Sellars