Potaov grafika Obraz i grafika je podobne ako

Počítačová grafika Obraz či grafika je podobne ako text 1. 2. médiom statickým. Jednou z výhod obrazu je to, že neraz dokáže jeden malý obrázok vyjadriť to, čo by sme textom len veľmi zložito a zdĺhavo opisovali. Mnoho ráz sa obrazom dá vyjadriť aj to čo sa jednoducho opísať nedá. Grafika je prvkom, ktorý dokáže vo výraznej miere ovplyvniť celkový vzhľad aj efektívnosť prenosu informácie ku adresátovi. Počítačová grafika, t. j. digitálne spracovaný obraz, môže byť uložený v dvoch rozdielnych podobách: Bitmapová(rastrová)grafika vektorová grafika

Vektorová grafika popisuje obrázky pomocou čiar a kriviek, ktoré sa nazývajú vektory. Vektory, okrem iného, obsahujú taktiež informácie o farbe a pozícii. Objekt tvorí obrys, ohraničenie a výplň Keď vektorovú grafiku editujeme, meníme vlastnosti čiar a kriviek, ktoré popisujú jej tvar. Môžeme hýbať, meniť veľkosť, tvar a farbu bez zmeny kvality jej vzhľadu. Vektorová grafika je nezávislá na rozlíšení. Má malý dátový objem oproti bitmapovej grafike.

Bitmapová(rastrová) grafika 1. 2. 3. 4. Bitmapová grafika popisuje obrázok použitím farebných bodov, ktoré sa nazývajú pixely. Pixely sú usporiadane do mriežky(rastera). Napr. obrázok listu je charakterizovaný určeným umiestením a farebnou hodnotou každého bodu v mriežke. Keď editujete bitmapovú grafiku, meníte pixely a nie čiary a krivky. Bitmapová grafika je závislá na rozlíšení. Editovanie bitmapovej grafiky môže zmeniť kvalitu jej zobrazenia. Zmena veľkosti bitmapy môže spôsobiť, že okraje obrázku prezentované ako body sú rozhádzané po mriežke a pôsobia rozmazane. -Farba pixelu sa vyberá z farebnej palety, ktorej veľkosť závisí od hľbky odrazu(udáva sa v bitoch). - Štandardné farebné hĺbky obrazu sú: 1 bit - čierno-biely obraz (nemýliť si z odtieňmi sivej), označovaná aj ako BW (Black And White) 8 bitov - obraz v odtieňoch sivej tiež nazývaný GREYSCALE, dovoľujúci vybrať pre daný obrazový bod jeden z 256 odtieňov sivej farby 24 bitov (RGB) - obraz v pravých farbách. Toto zobrazenie sa najčastejšie nazýva TRUECOLOR a dovoľuje pre každý obrazový bod zvoliť jeden z asi 16 miliónov farebných odtieňov. Farba obrazového bodu sa mieša z troch základných farieb: čevenej (Red), zelenej (Green) a modrej (Blue) 32 bitov (CMYK) - sa používa na profesionálne spracovanie obrazu pre tlačiarenské účely. Je zložená zo štyroch základných farieb: tyrkysová (Cyan), fialová (Magenta), žltá (Yellow) a čiarna (blac. K)

Uchovávanie grafiky • Dastali sme sa k problému, ktorý pri spracovaní grafiky musíme riešiť. Je ním to v akom formáte uložiť spracovanú grafiku. Pri vytváraní WWW stránok sa zväčša používajú dve formáty. • Prvým formátom je GIF (Graphic Interchange Format). Tento formát uchováva obraz v 256 farbách. GIF použijeme vtedy, ak chceme uložiť obraz s ostrými farebnými prechodmi, ktorý využíva relatívne málo farieb. GIF sa nehodí na ukladanie veľkých fotografií. Tu je lepšie použiť JPEG formát, ktorý je navrhnutý práve na ukladanie fotografií. GIF dovoľuje uložiť do jedného súboru aj viacero obrázkov, pomocou ktorých je možné vytvoriť animácie. Toto sa často používa na spestrenie WWW stránok. Ak na nejakej stránke uvidíte jednoduchú animáciu, môžete si byť na 99, 9% istý, že sa jedná o animovaný GIF. Druhým, veľmi často používaným formátom aj pre iné účely ako len WWW, je JPEG (Joint Photographic Expert Group). Algoritmus JPEGu je založený na analýze obrazu, v ktorom je farba kódovaná hodnotami jasu a farebnosti. JPEG je formát, ktorý zvláda všetky typy farebných paliet, CMYK nevynímajúc. Formát je pre svoju univerzálnosť vhodný na ukladanie ľubovoľnej grafiky, najviac sa však hodí na ukladanie farebných fotografií obsahujúcich množstvo farebných odtieňov a plynulých farebných prechodov. Nuž a aby som JPEG veľmi neidealizoval, JPEG je formát stratový, t. j. pri uložení v tomto formáte dochádza k určitej strate kvality. Množstvo strát je samozrejme ovplyvniteľné parametrami zadávanými pred samotnou kompresiou. Aj preto nie je JPEG veľmi vhodný pre zálohovanie grafiky. V súvislosti s Webom má JPEG ešte jednu zaujímavú vlastnosť. Obraz sa dá uložiť aj vo forme tzv. progressive JPEG. Zjednodušene sa dá povedať, že obraz je uložený v akýchsi vrstvách (najčastejšie 3 až 5), ktoré sa postupne nahrávajú a zobrazujú. Zobrazenie dát každej vrstvy pridáva obrazu detaily. Takýto obrázok poznáte podľa toho, že na stránke uvidíte najprv štvorčeky, ktorá sa postupne akoby zaostrujú až kým sa nezobrazí obrázok v plnej kvalite.

Komprimácia • Komprimácia (alebo aj kompresia, pakovanie či balenie) dát je proces, pri ktorom sa znižuje objem dát. Existujú dva druhy komprimácie: nestratová a stratová. • Nestratová komprimácia je taká, pri ktorej sa nestrácajú nijaké údaje. To znamená, že ak skomprimované dáta dekomprimujeme, získame úplne identické dáta. Takto sa balia napríklad textové, programové a iné súbory. Kompresia sa deje na základe vynechania redundantných (nadpočetných) informácií. Kompresný pomer, ktorý predstavuje pomer medzi veľkosťou dát pred spakovaním a po ňom, sa tu dá dosiahnuť až okolo 2: 1, niekedy aj viac, to však závisí od druhu dát. Stratová komprimácia je proces, pri ktorom sa vynechajú tie údaje, ktoré sú pre celkový dojem z dát nepodstatné. Kompresný pomer je niekedy až 200: 1, ale dáta sa už po kompresii nikdy nedajú zrekonštuovať do pôvodnej podoby. Časť informácie totiž chýba. Takto sa komprimujú mediálne súbory a to zvuk, obraz, video. . . Aj keď komprimačný pomer sa zdá veľmi veľký, aj pri niekoľko desaťnásobnej redukcii dát je výsledok komprimácie takmer nerozoznateľný od originálu. Platí to najmä pre obrázky vo formáte JPG, alebo video vo formáte MPEG. Cenou za to je veľmi zložitý postup komprimácie a nutnosť použiť zložité matematické metódy. Z princípu stratovej komprimácie jednoznačne vyplýva , že nie je možné komprimovať touto metódou napríklad textový súbor. Po jeho dekompresii by sme nedostali čitateľné dáta. Obrázok by sa, naopak, dal skomprimovať pomocou nestratovej komprimácie, pričom by sme dosiahli komprimačný pomer obvyklý pre nestratovú komprimáciu. Táto metóda je výhodná vtedy, ak chceme znížiť ojem dát aspoň v menšom komprimačnom pomere, ale sa nechceme vzdať detailov, ktoré by sa pri stratovej komprimácii stratili. Komprimácia sa používa najčastejšie na zníženie objemu multimediálnych dát pri prenose dát v sieťach (v internete), pri zväčšovaní kapacity médií (disketa, hard disk). Komprimácia sa vykonáva buď automaticky (uložením súboru v komprimovanom formáte JPG, MPEG, MP 3) alebo pomocou špecialneho komprimačného programu (ZIP, RAR). Dekomprimácia sa deje buď samorozbalením alebo pomocou špeciálneho dekomprimačného programu. Niektoré dáta ostávajú trvale vo svojej komrimovanej podobe (najmä pri stratovej kompresii).