POSTMODERNA POSTMODERNA prv literrny a umeleck smer ktor

POSTMODERNA

POSTMODERNA • prvý literárny a umelecký smer, ktorý vznikol na americkom kontinente • jeho vznik je úzko spätý s rozšírením počítačov a postupným prechodom industriálnej spoločnosti na informačnú • zlom nastáva v 60. a 70. rokoch 20. storočia, keď sa začala presadzovať rocková hudba a vo výtvarnom umení pop-art • východiskom pre novú poetiku sa stáva najmä odmietavý postoj ku konzumnej spoločnosti

POSTMODERNA • nie je umením pre úzky okruh ľudí s náležitým vzdelaním ako diela modernistov • texty sú zámerne vytvorené tak, aby sa mohli čítať na rozličných úrovniach • súčasné literárne dielo obsahuje prvky populárnej literatúry, historickej prózy, dokumentaristiky a vecnosti, ale aj popretie, ironické spochybnenie istých literárnych vzorov • môže zároveň pozostávať z viacerých žánrov a viazať sa k iným, už jestvujúcim textom

Znaky postmoderného umenia: • citátovosť – namiesto písania sa dôraz presúva na znovu-písanie už existujúcich textov • sériovosť – v literatúre sa tento postup využíva tak, že ten istý príbeh opisuje autor v dvoch, prípadne viacerých obmenách • uvedenie viacerých možností – všetko existuje iba vo forme „keby“, „možno“, „ak“ • staré veci sa stávajú základom na tvorbu nových vecí – prerobenie témy (remake) • umelecké texty sa často tvoria prostredníctvom intermediality – zapojenie viacerých komunikačných kanálov na vyvolanie estetického zážitku

Znaky postmoderného umenia: Postmoderna má aj svoje ustálené symboly : • zrkadlo (používa sa pri vytváraní dvojníka, ale aj pri sformovaní deja), • múzeum (symbolizuje minulosť, tradície), • knižnica (symbol nazhromaždených poznatkov uložených v knihách), • labyrint a bludisko (zodpovedajú strate orientácie človeka v postmodernom priestore – strate orientácie v preľudnených mestách, v nových sídliskách), • maska.

Znaky postmoderného umenia: • pre text postmoderny je príznačná prítomnosť viacerých hľadísk, pohľadov, zorných uhlov a perspektív • preskupenie a prelínanie rozličných žánrov a častý výskyt neliterárnych žánrov (denník, list, esej, pamäti, kuchársky recept a pod. ) v rámci textu • využitie tzv. „palimpsestovej techniky“ spočívajúcej v nadväzovaní textu na iné texty a voľnom narábaní s citáciami a kvázicitáciami, t. j. predstieranými (falošnými) citáciami • prepis starších textov sa však uskutočňuje obyčajne ako paródia a využíva sa pritom tzv. radikálna irónia

Znaky postmoderného umenia: • PARÓDIA – zakladá sa na napodobnení textu, ktorý chce zosmiešniť (na protirečivom vzťahu medzi obsahom a formou). • PASTIŠ – vzniká napodobnením textu, ale na rozdiel od paródie si obyčajne zachováva voči predlohe lojálnosť, priaznivosť. Pretvára ju na vyššej významovej úrovni. • IRÓNIA – vzniká posunom významu do opačného pólu. Vlastným významom ironického výrazu je jeho protiklad.

VLADIMÍR NABOKOV • autor ruského pôvodu, jeho rodina v r. 1919 emigrovala do Nemecka. • písal pod pseudonymom Sirin básne, divadelné hry, poviedky a romány v ruštine • pred fašizmom emigroval do USA, kde publikoval pod vlastným menom v angličtine • škandál okolo románu LOLITA spôsobil, že zanechal učiteľskú činnosť a vrátil sa do Európy • žil vo Švajčiarsku

• jeden z najznámejších a najkontroverznejších románov 20. storočia • hlavný hrdina a nespoľahlivý rozprávač Humbert túži po mladučkom dievčati Dolores • menej sčítaného čitateľa môže upútať príbeh, ale literárne vzdelaný čitateľ v ňom môže nájsť rozličné citácie z iných diel, ktoré sú súčasťou umeleckého textu • prostredníctvom citácií sa text stáva aj paródiou iných textov; ide tu hlavne o zosmiešnenie jednej vedeckej teórie – tzv. freudizmu

UMBERTO ECO • taliansky estetik a teoretik umenia, jeden z najvýraznejších predstaviteľov postmoderny • jeho prvé štúdie sú zamerané na stredovekú estetiku a jazykovú filozofiu • postupne sa dostáva k vytvoreniu teórie poetiky tzv. „otvoreného umeleckého diela“ • venuje sa obsahu a štruktúram masovej kultúry a masovej komunikácie (reklamy, komiksy, filmy, nízka literatúra)

• vrcholný román postmodernej literatúry, ktorý možno čítať na rozličných tematických úrovniach: Ø ako detektívny román – autor používa prostriedky detektívneho románu, pričom jeho „detektív“, františkánsky mních William z Baskervillu, ktorý má rozlúštiť príčinu vrážd mníchov, nemôže objasniť ani dôvody, ani následky toho, čo sa v opátstve deje

Ø ako historický román – dej románu sa odohráva v 14. storočí a zobrazuje stredovek ako epochu zmien a neustáleho strachu Ø ako filozofický román – odráža spory a nezhody medzi starým a novým svetom; dochádza tu k rozporu dvoch úplne odlišných myšlienkových prúdov: na jednej strane výklad pravdy pod zorným uhlom ustavičných zmien (William), na druhej strane výklad pravdy na základe dogiem (Jorge)

Ø ako románe – v texte sa nachádza mnoho citácií z iných diel; v zmysle postmodernizmu počíta autor s dvoma druhmi čitateľov – so vzdelaným a s čitateľom „z ulice“ (každý z nich môže dielo pochopiť a interpretovať svojím spôsobom) • v románe sa zo symbolov postmoderny nachádza knižnica, labyrint chodieb opátstva, riešenie tajomných záhad • Text sa skladá zo žánrov: traktát, proroctvo, videnie, citáty z Biblie.

ĎAKUJEM ZA POZORNOSŤ POUŽITÁ LITERATÚRA: ŽILKA, T. a kol. Teória literatúry pre gymnáziá a stredné školy. Bratislava: Vydavateľstvo LITERA, 1997, 215 s. ISBN 80 -85452 -52 -9